Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 44/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť V. M., B., zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

2 CoKR/43/11 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. decembra

2011 doručená sťažnosť V. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.

D. Š., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza:

„Sťažovateľ podáva sťažnosť podľa

vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upraveného v postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod č. k. Cbi / 2/2007 týkajúcom právnej veci navrhovateľa

V. M., bytom B. proti odporcovi JUDr. I. T. správca konkurznej podstaty úpadcu J., spol. s.

r. o. v konkurze, B. o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty.

Dňa 16. 2. 2007 doručil sťažovateľ v hore uvedenej právnej veci návrh na súd.

Okresný súd Bratislava I v predmetnej veci uskutočňoval procesné úkony až od 30. 4. 2009,

kedy sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito. Ďalšie pojednávanie

v predmetnej veci bolo vytýčené na termín 14. 9. 2010. Listom zo dňa 10. 1. 2011 sa

sťažovateľ obrátil na Okresný súd Bratislava I so sťažnosťou na prieťahy v konaní. Listom

zo dňa 24. 1. 2011, č. j. Spr 2005/2011 mu bola doručená odpoveď v ktorej bolo

konštatované, že sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní je dôvodná.

V predmetnej veci Okresný súd Bratislava I rozhodol rozsudkom č. k.

98 zo dňa 9. 5. 2011 proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd Bratislava

o odvolaní sťažovateľa v konaní č. k. ..2CoKR/43/l 1 k dnešnému dňu nerozhodol, spis bol

postúpený Krajskému súdu dňa 20. 7. 2011. ...

Ako vyplýva z uvedeného Okresný súd Bratislava I bol v konaní č. k.

nečinný, taktiež Krajský súd Bratislava v konaní č. k 2 CoKR/43/11 k dnešnému dňu

o odvolaní sťažovateľa nerozhodol.

Svoju sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky podáva sťažovateľ z toho

dôvodu, že o ochrane ním označeného základného práva nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ pri ochrane jeho základného práva využil všetky právne prostriedky, ktoré

mu právne predpisy na jeho ochranu poskytujú.

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom

prerokovaní sťažnosti podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie podľa § 25

ods. 3 cit. zákona a aby v konaní vo veci samej sťažnosti vyhovel.

Od Ústavného súdu Slovenskej republiky požaduje sťažovateľ primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 2.000,- EUR /slovom dvetisíc eur/ Túto sumu odôvodňuje tým, že sa

dlhé obdobie nachádza v stave právnej neistoty, z bytu bol násilne vysťahovaný, nemôže ho

užívať, je nezamestnaný a táto situácia mu spôsobuje neustále psychické napätie čo má

negatívny vplyv na jeho zdravie..

Sťažovateľ žiada, aby mu boli uhradené trovy právneho zastúpenia JUDr. D. Š.,

advokátky vo výške 261,82 EUR.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1/ základné právo V. m. upravené v v

konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. a v konaní vedenom

na Krajskom súde Bratislava v konaní .2 Co porušené bolo.

2/ Krajskému súdu Bratislava prikazuje, aby v konaní č. k. 2 Co KR/43/11 konal bez

zbytočných prieťahov

3/ V. M. priznáva finančné zadosťučinenie 2.000,- EUR, ktoré je povinný Okresný

súd Bratislava I a Krajský súd Bratislava spoločne a nerozdielne vyplatiť V. M. do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ V. M. trovy konania právneho zastúpenia JUDr. D. Š., advokátky so sídlom B. vo

výške .261,82 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava I a Krajský súd Bratislava spoločne a

nerozdielne povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide predovšetkým vtedy, ak namietaným

postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , ).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti

tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

2 CoKR/43/11 malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa .

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na

ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) (m. m. ).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti

č. 16970/05 z 3. marca 2009).

1. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m.

).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom

vo veci samej sp. zn. z 9. mája 2011 a po podaní odvolania predložil vec

20. júla 2011 na rozhodnutie krajskému súdu, kde je vec vedená pod sp. zn. .

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím vo veci

samej ešte pred doručením sťažnosti ústavnému súdu vykonal všetky zákonom

predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto

už nemohol v čase doručenia sťažnosti žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť

priebeh konania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať

sťažovateľom v sťažnosti označené práva.

Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnému

súdu 21. decembra 2011, t. j. v čase, keď okresný súd už vo veci samej nekonal, v dôsledku

čoho už k porušovaniu v sťažnosti označených práv jeho postupom nemohlo dochádzať,

ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti okresnému súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. v súlade s odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

2. Pokiaľ ide o sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva podľa v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

2 CoKR/43/11, ústavný súd poukazuje na to, že vec je na krajskom súde vedená pod sp. zn.

od júla 2011.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže podľa štandardnej

judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (,

).

Ústavný súd zastáva názor, že doterajšia dĺžka predmetného konania sama osebe nie

je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané

porušenie práv sťažovateľa, resp. že doba konania vedeného krajským súdom pod sp. zn.

zasiahla samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na

ďalšie konanie (m. m. ).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , spravidla návrh odmietol ako zjavne

neopodstatnený (, , ).

Podľa názoru ústavného súdu opísaný skutkový stav neindikuje možnosť prijatia

záveru o takom postupe krajského súdu, z ktorého by bolo možné vyvodzovať vecnú

súvislosť s označeným porušením základného práva sťažovateľa podľa

(obdobne napr. , ), resp. jeho práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu konania na krajskom súde trvalo cca

7 mesiacov). Takáto dĺžka konania nesignalizuje možnosť vysloviť porušenie základného

práva sťažovateľa podľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde v tejto časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa na

ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd nad rámec uvedeného dodáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade, ak

krajský súd v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne a plynulo, sťažovateľ

zvážil možnosť opätovného podania sťažnosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2012