Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 173/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., Č., zastúpeného advokátom JUDr. L. Š., Č., ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 13. novembra

2008 a porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 17. apríla

2009 doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len ,,ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len ,,krajský súd“)

sp. zn. z 13. novembra 2008 a porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti v podstatnej časti uviedol, že v procesnom postavení

odporcu je účastníkom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

ktoré prebieha od roku 1998. Ďalej na odôvodnenie sťažnosti sťažovateľ uviedol: ,,... od

roku 1998 sa občasne konali viaceré pojednávania, ktoré vždy boli odročené na neurčito,

pričom tieto ani po takmer 10 rokoch nevedú k rozhodnutiu vo veci samej. Posledné

pojednávanie sa uskutočnilo dňa 22. 1. 2009, pričom toto pojednávanie bolo opätovne

odročené na neurčito.

Dňa 9. 4. 2009 som osobne na OS v Čadci doručil predsedovi Okresného súdu

v Čadci sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 8. 4. 2009.

Predmetnú ústavnú sťažnosť podávam z dôvodu, že Okresný súd v Čadci

permanentne porušuje moje základné ľudské práva, pretože nereaguje na moje procesné

návrhy (protinávrh, vzájomný návrh - tak ako to bližšie rozoberiem nižšie). Ďalej sa súd

neriadil záväznými právnymi názormi Krajského súdu v Žiline, keď tento výslovne uložil

Okresnému súdu v Čadci vydať medzitýmny rozsudok vo veci (pretože Okresný súd vydal

ohľadom veci, ktoré patria do podielového spoluvlastníctva čiastočný rozsudok namiesto

rozsudku medzitýmneho). Z tohto dôvodu dochádza v predmetnej veci k zbytočným súdnym

prieťahom a k týmto bude dochádzať s najväčšou pravdepodobnosťou i naďalej, pretože súd

bude musieť rozhodnúť najskôr medzitýmnym rozsudkom a až po tom vo veci samej. Súd sa

bude musieť vysporiadať i s mojimi procesnými návrhmi, s ktorými sa doteraz

nevysporiadal. Pri citovaných rozhodnutiach súdu bude opätovne dochádzať k prieťahom

v konaní a to aj napriek tomu, že vo veciach podielového spoluvlastníctva možno dnes už

využiť stabilizovanú judikatúru všeobecných súdov a vo veci bez prieťahov rozhodnúť ...

Ďalšie pochybenie zo strany súdu a porušenie môjho ústavného práva vidím v tom,

že dňa 23. 7. 2008 som podal ako odporca námietku zaujatosti voči prejednávajúcej sudkyni

JUDr. A. P., pretože táto má nepriateľský postoj voči mojej osobe ako aj voči môjmu

právnemu zástupcovi JUDr. L. Š. (môjmu synovi) a tento je prenášaný i do samotných

súdnych pojednávaní. Uznesením Krajského súdu v Žiline č. -338 (pozn.

správne sp. zn. ) zo dňa 13. 11. 2008 však bolo rozhodnuté, že táto sudkyňa

nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Námietku zaujatosti, ktorú som podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu

proti sudkyni JUDr. A. P. som odôvodnil tou skutočnosťou, že prejednávajúca sudkyňa

JUDr. A. P. v súdnych konaniach, ktoré sa týkajú príslušníkov mojej rodiny, ktoré boli

vedené na OS v Čadci pod č. k. , , E 134/01,

rozhodovala vždy zaujato, nakoľko má priateľský vzťah s navrhovateľkou. Tento priateľský

vzťah k navrhovateľke sa odzrkadľuje pri prejednávaní veci, ako aj pri rozhodovaní o veci.

Sudkyňa sa neštíti i do odôvodnenia rozsudku, napr. -347 zo dňa 12. 4. 2007

uviesť tú skutočnosť, že odsudzuje konanie môjho právneho zástupcu JUDr. L. Š. v tom

smere, že ma zastupuje vo všetkých konaniach ako svojho otca proti ostatným rodinným

príslušníkom.

Ďalej z procesného hľadiska zaujatosť sudkyne vidím i v tom smere, že môjmu práv.

zástupcovi neumožňuje riadne vykonávať jeho práva ako právneho zástupcu a to tým

spôsobom, že otázky na svedkov musí klásť jej ako sudkyni a táto ďalej zváži, či takúto

otázku položí i svedkovi. Z tohto dôvodu dochádza k tomu, že sú namietanou sudkyňou

kladené otázky svedkom, ktoré tejto sudkyni vyhovujú tak, aby mohla rozhodnúť v prospech

navrhovateľky...

Zaujatosť sudkyne je zrejmá i zo samotných prejednávaní veci medzi mnou

a ostatnými rodinnými príslušníkmi, keď napr. na deň 12. 4. 2007 sudkyňa vytýčila

3 pojednávania, ktoré všetky sa týkali našej rodiny, pričom tieto trvali od 7.30 hod. do

16.00 hod. Samotná skutočnosť, že pojednávajúca sudkyňa P. veci prejednávala v jeden deň

takmer 9 hodín bez akejkoľvek prestávky, napr. na obed, svedčí prinajlepšom o tom, že

sudkyňa chce účastníkov konania psychicky deptať...

V dôsledku porušenia základného ľudského práva podľa SR žiadam

zrušiť Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. -338 (pozn. správne sp. zn.

) zo dňa 13. 11. 2008, ktorým bolo rozhodnuté, že sudkyňa JUDr. A. P. nie je

vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

S poukazom na vyššie uvedené zároveň žiadam o odloženie vykonateľnosti uznesenia

Krajského súdu č. -338 (pozn. správne sp. zn. ) zo dňa 13. 11.

2008, ktorým sudkyňa JUDr. A. P. nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci

vedenej na Okresnom súde v Čadci pod č. k. .

Vzhľadom k tomu, že postupom Okresného súdu Čadca dochádza neustále

k porušovaniu práva na súdnu a inú právnu ochranu ako i práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (nakoľko počas viac ako 10 rokov nebolo ani raz rozhodnuté vo veci

samej), žiadam, aby mi Ústavný súd SR priznal finančné zadosťučinenie vo výške 16.596,96

€ / 500.000,- Sk.“

3. V petite sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil: ,,Základné

právo J. Š. na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú v SR,

na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu v Čadci vo veci vedenej pod č. k. porušené bolo.“

Ďalej sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu

z 13. novembra 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Napokon požadoval

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 16 596,96 eur a náhradu trov konania v sume

368,55 eur.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,“) každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného

prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv

a slobôd podľa ) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho

odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom

stanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúmal, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. Z obsahu sťažnosti vyplývajú dve podstatné sťažnostné námietky:

- porušenie základného práva na súdnu ochranu garantovaného v čl. 46 ods. 1

, ktoré sťažovateľ vidí v tom, že o jeho veci napriek ním vznesenej námietky

zaujatosti koná naďalej zaujatá sudkyňa, ktorá nebola vylúčená z rozhodovania

veci uznesením krajského súdu, pričom tým podľa sťažovateľa dochádza

k porušeniu jeho základného ,,práva na súdnu a inú právnu ochranu na

nezávislom a nestrannom súde“ ,

- porušenie základného ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, resp. analogického práva podľa dohovoru na prerokovanie záležitosti

v primeranej lehote, ktoré sťažovateľ vidí v postupe okresného súdu v konaní

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde vystupuje

v procesnom postavení odporcu.

7. K prvej podstatnej sťažnostnej námietke sťažovateľa ústavný súd uvádza

nasledovné. V petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd predovšetkým viazaný (§ 20 ods. 3

), sťažovateľ požaduje zrušenie uznesenia krajského súdu

z 13. novembra 2008, ktorým bolo rozhodnuté, že konajúca sudkyňa okresného súdu nie je

vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci sťažovateľa. Ako vyplýva z predmetného

uznesenia, ktoré sťažovateľ v kópii pripojil k sťažnosti, toto bolo doručené podľa

prezentačnej pečiatky okresnému súdu 28. novembra 2008 a jeho prostredníctvom aj

sťažovateľovi 16. decembra 2008, čo vyplýva z rukou písaného dňa jeho doručenia priamo

na uznesení. Pretože proti uzneseniu krajského súdu odvolanie nie je prípustné, jeho

doručením účastníkom konania nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Z uvedeného

vyplýva, že je otázne, či sťažnosť sťažovateľa v časti požadujúcej zrušenie uznesenia

krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie nie je podaná oneskorene (z dátumov

vyznačených na kópii uznesenia sa javí, že je podaná oneskorene), čo by tiež zakladalo

dôvod na jej odmietnutie už pri predbežnom prerokovaní. Ústavný súd však nepovažoval

za potrebné skúmať otázku dodržania lehoty na podanie sťažnosti, pretože pri predbežnom

prerokovaní zistil iné dôvody na jej odmietnutie.

8. Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú iné súdy, t. j. všeobecné súdy. Ústavný súd

sa teda zaoberal otázkou, či neexistuje iný súd, ktorý je oprávnený a zároveň povinný

poskytnúť ochranu namietanému porušeniu práv sťažovateľa. Pri tomto skúmaní ústavný

súd dospel k záveru, že v rámci systému všeobecného súdnictva existujú účinné právne

prostriedky nápravy a ,,iné súdy“ povolané poskytnúť súdnu ochranu v prípade

sťažovateľom namietaného porušenia jeho práva na súdnu ochranu, ktorého súčasťou je aj

právo na prejednanie a rozhodnutie veci nezávislým a nestranným súdom. Rozhodovanie

veci vylúčeným sudcom zakladá takú vadu konania, ktorá je spôsobilým odvolacím

dôvodom [§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho

poriadku], ale aj skutočnosťou zakladajúcou prípustnosť dovolania [§ 237 písm. g)

]. Sú to teda všeobecné súdy (odvolací súd, resp. dovolací

súd), ktoré sú primárne povolané poskytnúť ochranu v prípade namietaného porušenia práva

sťažovateľa, pričom ich právomoc zároveň s ohľadom na dikciu

vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd už opakovane uviedol (napr. ),

že ochrana , resp. dohovorom garantovaných práv a slobôd nie je zverená len

ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní

, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5

a zákonom ( ). Z týchto dôvodov bola sťažnosť v tejto časti odmietnutá

pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

9. K druhej podstatnej sťažnostnej námietke (zbytočné prieťahy v postupe okresného

súdu) ústavný súd uvádza nasledovné. Podľa sťažnosť

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, resp. práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote ústavný súd skúma, či

sťažovateľ využil v súlade s všetky právne prostriedky

na ochranu týchto práv. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu

judikatúru, v zmysle ktorej skúma, či boli využité právne prostriedky, ktoré sťažovateľovi

na ochranu týchto práv do 1. apríla 2005 poskytoval zákon Slovenskej národnej rady

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) v ustanoveniach ,

až § 23, alebo právne prostriedky, ktoré na ochranu týchto práv od 1. apríla 2005 poskytuje

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o súdoch“) v ustanoveniach § 62 až § 68 (napr. , ,

). Sťažnosť účastníka konania pred všeobecným súdom sa podľa uvedených

ustanovení môže týkať aj prieťahov v konaní (podľa ), resp.

porušovania práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (podľa zákona

o súdoch).

10. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní datovanú 8. apríla 2009, pričom túto doručil do podateľne

okresného súdu 9. apríla 2009. Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti

na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku

nápravy v zmysle len v tom prípade, ak sťažovateľ

poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení na účel nápravy

a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Sťažnosť sťažovateľa podaná ústavnému súdu bola podpísaná a podaná na poštovú

prepravu 14. apríla 2009, čo bol najbližší nasledujúci pracovný deň po doručení sťažnosti

na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu (10. apríla 2009 – Veľký piatok, 13. apríla

2009 – Veľkonočný pondelok). Ústavný súd preto posúdil podanie sťažnosti na prieťahy

podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno

pripísať reálne účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného

súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom

konaní (m. m. , , , ).

Pokračujúca nečinnosť okresného súdu by mohla spôsobiť porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, ale ústavný súd to v súčasnom období nemôže

posúdiť. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa na základe týchto

zistení dospel k záveru, že v zmysle sťažnosť v tejto

časti nie je prípustná, a preto ju odmietol. Odmietnutie tejto sťažnosti neznamená, že

ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením základného

práva sťažovateľa podľa , resp. dohovoru v prebiehajúcom

konaní na okresnom súde, avšak iba za predpokladu splnenia všetkých ústavných

a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom, vrátane

preukázania, že sťažovateľ účinne využil iné právne prostriedky na ochranu jeho práv.

11. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre nedostatok právomoci a pre neprípustnosť,

ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti (primerané

finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2009