Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 430/2010
PDF · 131.59 KB
No categories available
I. ÚS 430/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. F., K., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ. V., K., pre
namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 K 69/03, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. F. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 6. augusta
2010 doručená sťažnosť M. F. (ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach
(ďalej len ,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 K 69/03.
2. Sťažovateľka v sťažnosti stručne uviedla, že ako veriteľ, ktorý riadne a včas
prihlásil svoju pohľadávku v konkurze, je účastníkom konkurzného konania vedeného na
majetok úpadcu (D., spol. s r. o.) pred krajským súdom. Prihlášku pohľadávky na krajský
súd podala 18. júna 2004, pričom podľa jej tvrdení do dňa podania sťažnosti ústavnému
súdu nebol jej uplatnený nárok v konkurze uspokojený. Poukázala na množstvo
telefonických dopytov na konajúci súd, kde jej bolo opakovane oznámené, že termín
ukončenia konkurzného konania sa odkladá, pretože ešte neboli ukončené sporové konania.
So sťažnosťou na prieťahy v konkurznom konaní datovanou 2. júla 2010 sa obrátila aj na
predsedu krajského súdu, ktorý jej však ku dňu podania sťažnosti na ústavnom súde (4.
augusta 2010) neodpovedal.
3. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
sťažovateľka vidí v tom, že „Neustálym predlžovaním konkurzného konania sa znižuje
reálna možnosť vymožiteľnosti jej pohľadávky, nakoľko náklady na konkurzné konanie
neustále rastú a tým sa vlastne aj znižuje finančná hotovosť, ktorá by mohla byť
prerozdelená medzi jednotlivých veriteľov podľa výšky uplatňovaného nároku. Je dosť
dobre možné, že pri vydaní rozvrhového uznesenia napokon napriek priznanej výške buď
neobdrží žiadnu čiastku alebo len minimálnu.“.
4. V petite sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že
postupom krajského súdu v uvedenom konkurznom konaní bolo porušené jej základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a aby prikázal krajskému súdu ďalej
konať bez zbytočných prieťahov. Požadovala priznať aj primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 3 319 € a náhradu trov konania, ktorých výšku nevyčíslila.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti
namietajúcej porušenie základných práv a slobôd podľa ústavy), je rozhodnúť o prijatí
návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí a teda vylúčení z ďalšieho konania pred
ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu
takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd
skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde všetky právne
prostriedky na ochranu týchto práv. Ústavný súd v tejto súvislosti skúma, či boli využité
právne prostriedky, ktoré sťažovateľovi na ochranu tohto práva poskytuje zákon
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o súdoch“) v ustanoveniach § 62 až § 68 (napr. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05,
IV. ÚS 78/07). Sťažnosť účastníka konania pred všeobecným súdom sa podľa uvedených
ustanovení môže týkať aj porušovania práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
8. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala predsedovi krajského súdu
sťažnosť na prieťahy v konaní datovanú 2. júla 2010, jej kópiu pripojila k sťažnosti, pričom
však pre nečitateľnosť dátumovej pečiatky krajského súdu na kópii sťažnosti nemožno
zistiť, kedy bola sťažnosť doručená do podateľne krajského súdu (vzhľadom na ďalej
uvedené však táto skutočnosť nie je rozhodná). Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre
opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch považuje
za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie
opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou
alebo neefektívnou činnosťou.
9. Sťažnosť sťažovateľky adresovaná ústavnému súdu bola podpísaná a podaná na
poštovú prepravu 4. augusta 2010. Vzhľadom na krátkosť času uplynutého medzi podaním
sťažnosti predsedovi krajského súdu a podaním sťažnosti ústavnému súdu posúdil ústavný
súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako
formálny úkon, ktorému nemožno pripísať reálne účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť
mohla mať, ak by predseda krajského súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti
prípadným zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 306/04,
III. ÚS 85/06, IV. ÚS 78/07, I. ÚS 173/09).
10. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
sťažovateľky k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť
nie je prípustná, a preto ju odmietol.
11. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd sa nezaoberal
ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti (primerané finančné zadosťučinenie
a náhrada trov konania). V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že sťažovateľka
kvalifikovane zastúpená advokátkou návrh na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v rozpore s § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde vôbec neodôvodnila,
pričom odkaz na čl. 127 ods. 3 ústavy nemožno považovať za odôvodnenie tohto návrhu.
V tejto časti teda sťažnosť nemala ani zákonom predpísané náležitosti, čo je síce
odstrániteľný nedostatok sťažnosti, avšak vzhľadom na zistenú neprípustnosť sťažnosti
sťažovateľku na odstránenie tohto nedostatku vyzývať nebolo potrebné.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. novembra 2010