Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 290/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť V. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P

29/2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2012

doručená sťažnosť V. B, K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. K.,

K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predmetom namietaného konania je úprava styku s maloletým.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že okresný súd začal 16. februára 2011

konanie bez návrhu vo veci úpravy styku sťažovateľa s mal. B. B., nar..., a vydal predbežné

opatrenie, ktorým zakázal styk sťažovateľa s maloletým. (Sťažovateľ uznesenie o nariadení

predbežného opatrenia k sťažnosti nepriložil.)

Sťažovateľ ďalej uviedol, že viac ako po deväťmesačnej nečinnosti okresného súdu

podal 25. novembra 2011 sťažnosť na prieťahy v konaní, ku ktorej sa okresný súd

nevyjadril.

Okresný súd sťažovateľovi doručil 5. januára 2012 predvolanie na pojednávanie

nariadené na 18. január 2012, pričom 17. januára 2012 mu okresný súd telefonicky oznámil,

že pojednávanie sa zrušuje z dôvodu práceneschopnosti matky maloletého a účastníčky

konania.

Keďže okresný súd počas nasledujúceho mesiaca nenariadil nový termín

pojednávania, sťažovateľ opätovne podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní. Podľa sťažovateľa až do podania sťažnosti na ústavnom súde sa okresný súd

nevyjadril k sťažnosti na prieťahy v konaní a je vo veci stále nečinný.

Sťažovateľ je toho názoru, že konanie okresného súdu, ktoré je konaním vo veci

maloletého, kde v zmysle (ďalej len „OSP“) ak zákon

neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhodne bez

zbytočného odkladu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania, možno

charakterizovať ako konanie s prieťahmi.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo V. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a jeho právo na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Košice I prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

V. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur, ktoré je Okresný súd

Košice I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V. B. priznáva náhradu trov konania, ktorú je jej Okresný súd Košice I povinný

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa

smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(vo veci starostlivosti o maloletého, a to o úprave styku maloletého so sťažovateľom),

v ktorom došlo podľa jeho názoru k zbytočným prieťahom, čím malo dôjsť aj k porušeniu

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp.

práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže

podľa štandardnej judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto

základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska

jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch

(, ).

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z informácií okresného súdu zistil, že

vo veci mal. B. B., nar..., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych

vecí a rodiny K., „matka návrhom doručeným... súdu dňa 14. 2. 2011 žiadala, aby súd

predbežne zakázal styk otca s maloletým. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý je počas

styku s otcom ohrozený fyzicky aj psychicky.“. Okresný súd na tento návrh matky

maloletého  Ing. Z. B. v konaní o úprave styku zareagoval tak, že uznesením č. k. 22

-30 zo 16. februára 2011 rozhodol, že začína konanie bez návrhu. Následne

uznesením č. k. -31 zo 16. februára 2011 nariadil predbežné opatrenie, ktorým

zakázal otcovi styk s maloletým dieťaťom. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil takto:

„Maloletý bol rozhodnutím súdu zverený do výchovy matke. Podľa tvrdení matky

otec sa údajne aj v prítomnosti maloletého opakovane správal nevhodne, pod nátlakom mal

zaťahovať maloletého do konfliktov medzi rodičmi, presviedčal maloletého pravdivosti

svojho názoru v konfliktoch s matkou a tlačil na maloletého, aby s ním súhlasil. Tieto

situácie sa údajne opakovali, ale po upozornení matky vždy ustali. Preto im matka

nepripisovala väčší význam a umožnila otcovi styk s maloletým aj nad rámec doby určenej

v predbežnom opatrení. V priebehu Vianoc - dňa 26. 12. 2010 malo správanie otca vyústiť

do otvoreného verbálneho útoku voči matke za prítomnosti maloletého, po ktorom matka

požiadala otca, aby jej byt opustil. Na túto výzvu otec údajne reagoval odmietavo

so stupňujúcim sa agresívnym správaním. Na opakované naliehanie matky však byt opustil.

Dňa 2. 1. 2011 údajne došlo k ďalšiemu incidentu, kedy sa otec agresívne dožadoval vstupu

do matkinho bytu. Matka ho poslala preč a odišla ku svojim rodičom do obce B. z obavy

pred opakovanými útokmi otca. Otec tam matku údajne prenasledoval a toho istého dňa

v popoludňajších hodinách fyzicky napadol matkinho otca Ing. M. B. tak, že ho udrel päsťou

do tváre. K stretu malo dôjsť v prítomnosti maloletého, ktorý bol následne odvedený do

domu, avšak podľa matky sa snažil ostať v jej prítomnosti so snahou chrániť ju. Podľa

matky tento incident zhoršil astmu maloletého. Maloletý mal rovnako údajne po istú dobu

trpieť neistotou na verejných priestranstvách a pocitom úzkosti pri odchode z domu. Tieto

pocity majú byť v súčasnosti už na ústupe. Matka ďalej uvádza, že maloletý aj naďalej

pociťuje negatívne emócie voči otcovi, bojí sa stretnutia s ním a odmieta ho. Od uvedeného

incidentu sa otec o styk s maloletým nepokúšal. Centrum pedagogicko - psychologického

poradenstva a prevencie odporučilo zakázať styk otca s maloletým. ...

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel predbežného opatrenia, ktorým je

predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov

účastníkov. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť

práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je

inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne

upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol

ohrozený. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú

práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len

dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na

vydanie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto

naliehavosť je príčinou, že súd môže o výkone predbežného opatrenia rozhodnúť len na

základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok

nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na

úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať

pre účastníka nariadením predbežného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti

súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa.

Návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia na zákaz styku otca s maloletým

súd vyhovel. V danom prípade súd dospel k záveru, že styk otca s maloletým môže mať

negatívny dopad na harmonický vývoj osobnosti dieťaťa. Súd k tomuto záveru dospel na

základe faktov predložených matkou. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.“

Proti rozhodnutiu o zákaze styku s dieťaťom sťažovateľ podal 10. marca 2011

odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní rozhodnutím sp. zn.

z 2. mája 2011, pričom zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že

sťažovateľovi nariadil zdržať sa styku s maloletým a svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

«Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa preskúmal

napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a)

a dospel k záveru, že v prejednávanej veci bola splnená zákonná podmienka pre

nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je naliehavosť predbežnej úpravy daná záujmom

mal. dieťaťa na dočasnom prerušení styku s otcom a naliehavosť potreby nariadenia

predbežného opatrenia v súlade s návrhom matky priamo vyplýva zo správy Centra

pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo 17. 1. 2011 (č. l. 25 spisu), z

lekárskej správy MUDr. M. D. PhD. všeobecného lekára pre deti a dorast z 3. 1. 2011 a

uznesenia Okresnej prokuratúry K. z 18. 3. 2011 č. k. -11. Správa centra

pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo 17. 1. 2011 konštatuje, že mal. B.

má veľmi pozitívny vzťah ku svojej matke, vzťah k otcovi mal v minulosti dobrý, ale v

súčasnosti pociťuje voči nemu negatívne emócie a strach a označuje ho momentálne za

zdroj konfliktov v rodine. Túži po harmonickom, bezkonfliktnom a bezpečnom prostredí.

Maloletému bola poskytnutá psychologická intervencia a momentálne je vo fáze

vyrovnávania sa s daným traumatizujúcim zážitkom, ale sa predpokladá, že ďalšie konflikty

medzi rodičmi a záporné výroky zo strany otca na najbližšie okolie maloletého, ktoré mu

poskytuje pocit bezpečia a ochrany, zastavia tento proces. Ďalšie traumatizujúce zážitky

môžu negatívne ovplyvniť optimálny psychický vývin dieťaťa. V závere správa odporúča

zvážiť styk otca s dieťaťom. Lekárska správa MUDr. M. D. PhD. z 3. 1. 2011 potvrdzuje

ambulantné ošetrenie maloletého pre akútne dyspnoe s tým, že po príslušnej symptomatickej

terapii a sedatívach sa klinický stav dieťaťa upravil, čím sa však nedá vylúčiť psychogénny

pôvod ochorenia. Uznesením Okresnej prokuratúry K. z 18. 3. 2011 č. k. -11 bolo

podmienečne zastavené trestné stíhanie vedené proti otcovi za prečin porušovania domovej

slobody podľa , a bola mu určená skúšobná doba v

trvaní 16 mesiacov. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že otec maloletého

(obvinený) pred mediačným úradníkom Okresného súdu Košice - okolie 11. 3. 2011

vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je trestne stíhaný ale vzhľadom na jeho doterajší

spôsob života a okolnosti prípadu, okresný prokurátor dospel k záveru, že doposiaľ vedené

trestné stíhanie už dostatočne výchovne zapôsobilo na obvineného (otca) a možno dôvodne

predpokladať, že podmienečné zastavenie trestného stíhania bude na obvineného vplývať

tak, aby sa v budúcnosti nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Odvolací súd dodáva,

že pre nariadenie predbežného opatrenia stačí existencia dôvodnej obavy, že by mohlo

dôjsť k neprimeranému zásahu alebo k ohrozeniu záujmov mal. dieťaťa. Vychádzajúc zo

zistenia, že maloletý z dôvodu priamo prežitých stresových situácií, najmä konfrontáciou

rodičov počas ich spoločných stretnutí, ktoré si uložil v zážitkovom spektre negatívne a voči

otcovi pociťuje negatívne emócie a strach, odvolací súd dospel k záveru, že ingerencia súdu

formou nariadenia predbežného opatrenia je nevyhnutná na ustálenie situácie dočasným

eliminovaním styku mal. B. s otcom. Odvolací súd konštatuje, že z podaní obidvoch rodičov

je zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú značne problematické, ich podania obsahujú úplne

protichodné tvrdenia, odlišné hodnotenia tých istých situácií a dôsledné skúmanie týchto

vzťahov presahuje rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd

poznamenáva, že spoľahlivé poznanie skutočnosti, či styk rodiča s dieťaťom ohrozuje

fyzické alebo psychické zdravie dieťaťa, alebo ide o predstieraný stav vyvolávaný

2ámerným pôsobením rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, vyžaduje spravidla

spoluprácu súdu s odborníkmi iných vedných odborov, preto súd pred rozhodnutím

zabezpečí lekárske správy o zdravotnom stave dieťaťa alebo nariadi znalecké dokazovanie z

odboru pedopsychológie (pedopsychiatrie). Práve preto, že ide iba o predbežnú úpravu

pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať

odvolacími námietkami otca a skutočnosťami tvrdenými matkou v návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia a vo vyjadrení k odvolaniu, pretože tieto sa prakticky týkajú veci

samej a majú význam pre konečné rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať konajúci súd v

rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Na záver

odvolací súd poznamenáva, že nariadením predbežného opatrenia ide o ingerenciu súdu len

dočasnú a predbežné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže

byť po úplnom zistení skutkového stavu a jeho vyhodnotení odlišné od dočasnej úpravy

pomerov. Odvolací súd poznamenáva, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom

rodičom a je predovšetkým na nich, aby svojim správaním, najmä vzájomnou úctou a

toleranciou vytvárali podmienky pre obnovenie dočasne prerušeného kontaktu otca s

maloletým, pretože absencia výchovného pôsobenia jedného z rodičov môže mať negatívny

dopad na harmonický vývoj osobnosti dieťaťa. Úlohou matky, ktorá mal. dieťa vychováva,

je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s otcom, vytvárala

priaznivé podmienky na styk a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k

otcovi, od ktorého sa očakáva citlivý a trpezlivý prístup, pretože akékoľvek násilné nútenie

do styku resp. traumatizujúce zážitky môžu negatívne ovplyvniť optimálny psychický vývin

dieťaťa, ako to konštatuje aj psychologička centra pedagogicko-psychologického

poradenstva a prevencie PhDr. V. P. (č. l. 25 spisu).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa a nariadil predbežné opatrenie podľa , obsahom

ktorého je zásah do rodičovských práv smerom k výkonu styku tak, že otcovi nariadil zdržať

sa styku s mal. B., pretože práve pojem „zdržať sa styku“ deklaruje provizórnosť

nariadeného predbežného opatrenia.»

Sťažovateľ sa na prieťahy v napadnutom konaní sťažoval sťažnosťou podanou

predsedovi okresného súdu z 24. novembra 2011. Okresný súd nariadil 5. januára 2012

pojednávanie vo veci na 18. január 2012, ktoré sa neuskutočnilo z dôvodu

práceneschopnosti matky (okresný súd túto skutočnosť oznámil sťažovateľovi 17. januára

2012). Sťažovateľ podal 21. februára 2012 identickú sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu.

V súlade s uznesením okresného súdu zo 16. februára 2012 bol spis okresného súdu

sp. zn. postúpený súdnej znalkyni, u ktorej sa nachádza od 10. apríla 2012.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na 9. máj 2012, pričom toto bolo vzhľadom na

práceneschopnosť zákonnej sudkyne zrušené.

Z opísaného priebehu konania vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní

priebežne koná. Z úkonov okresného súdu ústavný súd nezistil dlhodobejšie obdobia

nečinnosti (okrem obdobia od mája 2011 do 5. januára 2012), ktoré by mohli mať

za následok porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to ani vtedy, ak sa tieto obdobia samy

osebe chápu iba v kontexte lehôt vyplývajúcich z vo vzťahu k tomuto druhu konania

(konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, a n. ).

Ústavný súd konštatuje, že v konaní sa nevyskytli obdobia nečinnosti okresného súdu

tak, ako ich opisuje sťažovateľ. Využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal

sťažovateľ právo podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa pritom v okolnostiach posudzovanej

veci prejavilo aj ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a aj ho

využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, aj keď predseda okresného súdu

na sťažnosť sťažovateľa v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu zatiaľ nereagoval.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr.

, , ). V prípade keď ústavný súd zistil, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , spravidla návrh

odmietol ako zjavne neopodstatnený (, , ).

Ústavný súd konštatuje, že zistené skutočnosti neindikujú podľa jeho názoru takú

príčinnú súvislosť medzi postupom okresného súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľa podľa (obdobne napr. ,

), resp. jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by signalizovala

možnosť vysloviť porušenie označených práv sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd nad rámec uvedeného dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku

veci rozhodnutej v zmysle , a preto nič nebráni tomu,

aby v prípade, ak okresný súd v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne

a plynulo, sťažovateľ zvážil možnosť opätovného podania sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2012