Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 290/2012
PDF · 195.67 KB
No categories available
IV. ÚS 290/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť V. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., K., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P
29/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2012
doručená sťažnosť V. B, K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. K.,
K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 29/2011.
Predmetom namietaného konania je úprava styku s maloletým.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že okresný súd začal 16. februára 2011
konanie bez návrhu vo veci úpravy styku sťažovateľa s mal. B. B., nar..., a vydal predbežné
opatrenie, ktorým zakázal styk sťažovateľa s maloletým. (Sťažovateľ uznesenie o nariadení
predbežného opatrenia k sťažnosti nepriložil.)
Sťažovateľ ďalej uviedol, že viac ako po deväťmesačnej nečinnosti okresného súdu
podal 25. novembra 2011 sťažnosť na prieťahy v konaní, ku ktorej sa okresný súd
nevyjadril.
Okresný súd sťažovateľovi doručil 5. januára 2012 predvolanie na pojednávanie
nariadené na 18. január 2012, pričom 17. januára 2012 mu okresný súd telefonicky oznámil,
že pojednávanie sa zrušuje z dôvodu práceneschopnosti matky maloletého a účastníčky
konania.
Keďže okresný súd počas nasledujúceho mesiaca nenariadil nový termín
pojednávania, sťažovateľ opätovne podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní. Podľa sťažovateľa až do podania sťažnosti na ústavnom súde sa okresný súd
nevyjadril k sťažnosti na prieťahy v konaní a je vo veci stále nečinný.
Sťažovateľ je toho názoru, že konanie okresného súdu, ktoré je konaním vo veci
maloletého, kde v zmysle § 176 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ak zákon
neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhodne bez
zbytočného odkladu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania, možno
charakterizovať ako konanie s prieťahmi.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo V. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P/29/2011
porušené bolo.
Okresnému súdu Košice I prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 22 P/29/2011
konal bez zbytočných prieťahov.
V. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur, ktoré je Okresný súd
Košice I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
V. B. priznáva náhradu trov konania, ktorú je jej Okresný súd Košice I povinný
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom
všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa
smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 29/2011
(vo veci starostlivosti o maloletého, a to o úprave styku maloletého so sťažovateľom),
v ktorom došlo podľa jeho názoru k zbytočným prieťahom, čím malo dôjsť aj k porušeniu
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp.
práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže
podľa štandardnej judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto
základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska
jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch
(IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).
Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z informácií okresného súdu zistil, že
vo veci mal. B. B., nar..., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny K., „matka návrhom doručeným... súdu dňa 14. 2. 2011 žiadala, aby súd
predbežne zakázal styk otca s maloletým. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý je počas
styku s otcom ohrozený fyzicky aj psychicky.“. Okresný súd na tento návrh matky
maloletého Ing. Z. B. v konaní o úprave styku zareagoval tak, že uznesením č. k. 22
P/29/2011-30 zo 16. februára 2011 rozhodol, že začína konanie bez návrhu. Následne
uznesením č. k. 22 P/29/2011-31 zo 16. februára 2011 nariadil predbežné opatrenie, ktorým
zakázal otcovi styk s maloletým dieťaťom. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil takto:
„Maloletý bol rozhodnutím súdu zverený do výchovy matke. Podľa tvrdení matky
otec sa údajne aj v prítomnosti maloletého opakovane správal nevhodne, pod nátlakom mal
zaťahovať maloletého do konfliktov medzi rodičmi, presviedčal maloletého pravdivosti
svojho názoru v konfliktoch s matkou a tlačil na maloletého, aby s ním súhlasil. Tieto
situácie sa údajne opakovali, ale po upozornení matky vždy ustali. Preto im matka
nepripisovala väčší význam a umožnila otcovi styk s maloletým aj nad rámec doby určenej
v predbežnom opatrení. V priebehu Vianoc - dňa 26. 12. 2010 malo správanie otca vyústiť
do otvoreného verbálneho útoku voči matke za prítomnosti maloletého, po ktorom matka
požiadala otca, aby jej byt opustil. Na túto výzvu otec údajne reagoval odmietavo
so stupňujúcim sa agresívnym správaním. Na opakované naliehanie matky však byt opustil.
Dňa 2. 1. 2011 údajne došlo k ďalšiemu incidentu, kedy sa otec agresívne dožadoval vstupu
do matkinho bytu. Matka ho poslala preč a odišla ku svojim rodičom do obce B. z obavy
pred opakovanými útokmi otca. Otec tam matku údajne prenasledoval a toho istého dňa
v popoludňajších hodinách fyzicky napadol matkinho otca Ing. M. B. tak, že ho udrel päsťou
do tváre. K stretu malo dôjsť v prítomnosti maloletého, ktorý bol následne odvedený do
domu, avšak podľa matky sa snažil ostať v jej prítomnosti so snahou chrániť ju. Podľa
matky tento incident zhoršil astmu maloletého. Maloletý mal rovnako údajne po istú dobu
trpieť neistotou na verejných priestranstvách a pocitom úzkosti pri odchode z domu. Tieto
pocity majú byť v súčasnosti už na ústupe. Matka ďalej uvádza, že maloletý aj naďalej
pociťuje negatívne emócie voči otcovi, bojí sa stretnutia s ním a odmieta ho. Od uvedeného
incidentu sa otec o styk s maloletým nepokúšal. Centrum pedagogicko - psychologického
poradenstva a prevencie odporučilo zakázať styk otca s maloletým. ...
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel predbežného opatrenia, ktorým je
predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov
účastníkov. Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť
práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je
inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú
práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len
dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na
vydanie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto
naliehavosť je príčinou, že súd môže o výkone predbežného opatrenia rozhodnúť len na
základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na
úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať
pre účastníka nariadením predbežného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti
súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa.
Návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia na zákaz styku otca s maloletým
súd vyhovel. V danom prípade súd dospel k záveru, že styk otca s maloletým môže mať
negatívny dopad na harmonický vývoj osobnosti dieťaťa. Súd k tomuto záveru dospel na
základe faktov predložených matkou. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.“
Proti rozhodnutiu o zákaze styku s dieťaťom sťažovateľ podal 10. marca 2011
odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní rozhodnutím sp. zn.
8 CoP 112/2011 z 2. mája 2011, pričom zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že
sťažovateľovi nariadil zdržať sa styku s maloletým a svoje rozhodnutie odôvodnil takto:
«Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. preskúmal
napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a)
O. s. p. a dospel k záveru, že v prejednávanej veci bola splnená zákonná podmienka pre
nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je naliehavosť predbežnej úpravy daná záujmom
mal. dieťaťa na dočasnom prerušení styku s otcom a naliehavosť potreby nariadenia
predbežného opatrenia v súlade s návrhom matky priamo vyplýva zo správy Centra
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo 17. 1. 2011 (č. l. 25 spisu), z
lekárskej správy MUDr. M. D. PhD. všeobecného lekára pre deti a dorast z 3. 1. 2011 a
uznesenia Okresnej prokuratúry K. z 18. 3. 2011 č. k. 2Pv 14/11-11. Správa centra
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo 17. 1. 2011 konštatuje, že mal. B.
má veľmi pozitívny vzťah ku svojej matke, vzťah k otcovi mal v minulosti dobrý, ale v
súčasnosti pociťuje voči nemu negatívne emócie a strach a označuje ho momentálne za
zdroj konfliktov v rodine. Túži po harmonickom, bezkonfliktnom a bezpečnom prostredí.
Maloletému bola poskytnutá psychologická intervencia a momentálne je vo fáze
vyrovnávania sa s daným traumatizujúcim zážitkom, ale sa predpokladá, že ďalšie konflikty
medzi rodičmi a záporné výroky zo strany otca na najbližšie okolie maloletého, ktoré mu
poskytuje pocit bezpečia a ochrany, zastavia tento proces. Ďalšie traumatizujúce zážitky
môžu negatívne ovplyvniť optimálny psychický vývin dieťaťa. V závere správa odporúča
zvážiť styk otca s dieťaťom. Lekárska správa MUDr. M. D. PhD. z 3. 1. 2011 potvrdzuje
ambulantné ošetrenie maloletého pre akútne dyspnoe s tým, že po príslušnej symptomatickej
terapii a sedatívach sa klinický stav dieťaťa upravil, čím sa však nedá vylúčiť psychogénny
pôvod ochorenia. Uznesením Okresnej prokuratúry K. z 18. 3. 2011 č. k. 2Pv 14/11-11 bolo
podmienečne zastavené trestné stíhanie vedené proti otcovi za prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a bola mu určená skúšobná doba v
trvaní 16 mesiacov. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že otec maloletého
(obvinený) pred mediačným úradníkom Okresného súdu Košice - okolie 11. 3. 2011
vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je trestne stíhaný ale vzhľadom na jeho doterajší
spôsob života a okolnosti prípadu, okresný prokurátor dospel k záveru, že doposiaľ vedené
trestné stíhanie už dostatočne výchovne zapôsobilo na obvineného (otca) a možno dôvodne
predpokladať, že podmienečné zastavenie trestného stíhania bude na obvineného vplývať
tak, aby sa v budúcnosti nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Odvolací súd dodáva,
že pre nariadenie predbežného opatrenia stačí existencia dôvodnej obavy, že by mohlo
dôjsť k neprimeranému zásahu alebo k ohrozeniu záujmov mal. dieťaťa. Vychádzajúc zo
zistenia, že maloletý z dôvodu priamo prežitých stresových situácií, najmä konfrontáciou
rodičov počas ich spoločných stretnutí, ktoré si uložil v zážitkovom spektre negatívne a voči
otcovi pociťuje negatívne emócie a strach, odvolací súd dospel k záveru, že ingerencia súdu
formou nariadenia predbežného opatrenia je nevyhnutná na ustálenie situácie dočasným
eliminovaním styku mal. B. s otcom. Odvolací súd konštatuje, že z podaní obidvoch rodičov
je zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú značne problematické, ich podania obsahujú úplne
protichodné tvrdenia, odlišné hodnotenia tých istých situácií a dôsledné skúmanie týchto
vzťahov presahuje rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd
poznamenáva, že spoľahlivé poznanie skutočnosti, či styk rodiča s dieťaťom ohrozuje
fyzické alebo psychické zdravie dieťaťa, alebo ide o predstieraný stav vyvolávaný
2ámerným pôsobením rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, vyžaduje spravidla
spoluprácu súdu s odborníkmi iných vedných odborov, preto súd pred rozhodnutím
zabezpečí lekárske správy o zdravotnom stave dieťaťa alebo nariadi znalecké dokazovanie z
odboru pedopsychológie (pedopsychiatrie). Práve preto, že ide iba o predbežnú úpravu
pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať
odvolacími námietkami otca a skutočnosťami tvrdenými matkou v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a vo vyjadrení k odvolaniu, pretože tieto sa prakticky týkajú veci
samej a majú význam pre konečné rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať konajúci súd v
rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Na záver
odvolací súd poznamenáva, že nariadením predbežného opatrenia ide o ingerenciu súdu len
dočasnú a predbežné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže
byť po úplnom zistení skutkového stavu a jeho vyhodnotení odlišné od dočasnej úpravy
pomerov. Odvolací súd poznamenáva, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom
rodičom a je predovšetkým na nich, aby svojim správaním, najmä vzájomnou úctou a
toleranciou vytvárali podmienky pre obnovenie dočasne prerušeného kontaktu otca s
maloletým, pretože absencia výchovného pôsobenia jedného z rodičov môže mať negatívny
dopad na harmonický vývoj osobnosti dieťaťa. Úlohou matky, ktorá mal. dieťa vychováva,
je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s otcom, vytvárala
priaznivé podmienky na styk a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k
otcovi, od ktorého sa očakáva citlivý a trpezlivý prístup, pretože akékoľvek násilné nútenie
do styku resp. traumatizujúce zážitky môžu negatívne ovplyvniť optimálny psychický vývin
dieťaťa, ako to konštatuje aj psychologička centra pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie PhDr. V. P. (č. l. 25 spisu).
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O. s. p. zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa a nariadil predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p., obsahom
ktorého je zásah do rodičovských práv smerom k výkonu styku tak, že otcovi nariadil zdržať
sa styku s mal. B., pretože práve pojem „zdržať sa styku“ deklaruje provizórnosť
nariadeného predbežného opatrenia.»
Sťažovateľ sa na prieťahy v napadnutom konaní sťažoval sťažnosťou podanou
predsedovi okresného súdu z 24. novembra 2011. Okresný súd nariadil 5. januára 2012
pojednávanie vo veci na 18. január 2012, ktoré sa neuskutočnilo z dôvodu
práceneschopnosti matky (okresný súd túto skutočnosť oznámil sťažovateľovi 17. januára
2012). Sťažovateľ podal 21. februára 2012 identickú sťažnosť na prieťahy v konaní
predsedovi okresného súdu.
V súlade s uznesením okresného súdu zo 16. februára 2012 bol spis okresného súdu
sp. zn. 22 P 29/2011 postúpený súdnej znalkyni, u ktorej sa nachádza od 10. apríla 2012.
Vo veci bolo nariadené pojednávanie na 9. máj 2012, pričom toto bolo vzhľadom na
práceneschopnosť zákonnej sudkyne zrušené.
Z opísaného priebehu konania vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní
priebežne koná. Z úkonov okresného súdu ústavný súd nezistil dlhodobejšie obdobia
nečinnosti (okrem obdobia od mája 2011 do 5. januára 2012), ktoré by mohli mať
za následok porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to ani vtedy, ak sa tieto obdobia samy
osebe chápu iba v kontexte lehôt vyplývajúcich z OSP vo vzťahu k tomuto druhu konania
(konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, § 176 a n. OSP).
Ústavný súd konštatuje, že v konaní sa nevyskytli obdobia nečinnosti okresného súdu
tak, ako ich opisuje sťažovateľ. Využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal
sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa pritom v okolnostiach posudzovanej
veci prejavilo aj ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a aj ho
využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, aj keď predseda okresného súdu
na sťažnosť sťažovateľa v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu zatiaľ nereagoval.
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr.
II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). V prípade keď ústavný súd zistil, že charakter
postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, spravidla návrh
odmietol ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
Ústavný súd konštatuje, že zistené skutočnosti neindikujú podľa jeho názoru takú
príčinnú súvislosť medzi postupom okresného súdu a namietaným porušením základného
práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne napr. III. ÚS 65/2011,
I. ÚS 136/2011), resp. jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by signalizovala
možnosť vysloviť porušenie označených práv sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie
konanie.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
Ústavný súd nad rámec uvedeného dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku
veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nič nebráni tomu,
aby v prípade, ak okresný súd v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne
a plynulo, sťažovateľ zvážil možnosť opätovného podania sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. mája 2012