Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 21/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť P. Š., K., vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v

konaní vedenom pod sp. zn. , Krajského súdu v Žiline, Okresnej prokuratúry

Žilina, ako aj postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. septembra

2011 doručená sťažnosť P. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“),

Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“), ako aj postupom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Žiline (ďalej len „OR PZ“) v presne neoznačených

konaniach.

Sťažovateľka okrem iného uviedla, že „vyčerpala všetky reálne dostupné prostriedky

k odstráneniu nečinnosti, čím je daná právomoc ÚS SR k posúdeniu celkovej dĺžky trestného

konania, nie iba časti v konaní pred OS Žilina ako vec vybavil ústavný súd v konaní

č. . V súlade s rozhodnutím ESĽP vo veci A. R. spol. s r. o. vs. SR, sťažnosť

č. 13960/06 z 9. 2. 2010 je nepochybné, že ÚS SR v príkrom rozpore s čl. 13 Dohovoru

neposudzuje celkovú dĺžku konania a tým neposkytuje racionálnym a efektívnym

vnútroštátnym prostriedkom nápravy..., čím je takýto postup v prístup ÚS SR v rozpore

s judikatúrou ESĽP.“.

Sťažovateľka «vidí nečinnosť odporcov... v dlhodobo nesprávnom procesnom

postupe všetkých odporcov participujúcich na celom trestnom konaní od podania trestného

oznámenia až po súčasnosť v jednotlivých štádiách trestného konania procesu) vedených

pod relevantnými spisovými značkami (tie presne nevie... uviesť) u odporcov v tejto jednej

trestnej veci proti obv. M. B., kde vystupuje ako obeť tr. činu, resp. poškodená, pričom sa

sama absolútne žiadnym spôsobom úmyselne nedopustila zavinenia k nečinnosti

a prieťahom“, preto má štát (SR) na danom zásahu úplnú (právnu) zodpovednosť

za zavinenie a prieťahy spôsobujúce tento negatívny neodstrániteľný protiprávny stav veci

v súčasnosti. V trestnej veci sťažovateľky ako poškodenej začala lehota... plynúť dňom

podania trestného oznámenia, pričom za koniec lehoty... treba považovať za právoplatné

rozhodnutie v merite veci, ktoré však zatiaľ nebolo vydané. Vadným procesným postupom

odporcov... bola už dávno prekročená „primeraná lehota“ konania, v ktorom bola a je

permanentne prítomná nečinnosť spôsobujúca zásadné prieťahy na ujmu sťažovateľky...».

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti poukázala aj na to, že „využila sťažnosť podanú

na OS Žilina ( a nasl. ), ako aj sťažnosť podanú na MS SR a ÚS SR

(č. k. )“.

Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhla, aby ústavný súd

po prerokovaní veci nálezom takto rozhodol:

„Odporcovia v 1. až 5. rade protiústavným postupom ako iným zásahom v konaní

vedenej v trestnej veci pod príslušnými spisovými značkami v jednotlivých štádiách daného

trestného konania v súčasnosti vedeckého u odporcu 2 pod sp. zn. porušili

základné právo sťažovateľky (navrhovateľky) na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa ako aj ľudské právo na prejednanie sťažovateľkinej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Odporcom v 1. až 5. rade prikazuje konať v danej trestnej veci sťažovateľky bez

zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.“

Ďalej sa sťažovateľka domáha, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 € a úhradu trov konania. Taktiež požiadala o ustanovenie advokáta na jej

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom poukazujúc na jej nepriaznivú finančnú

a zdravotnú situáciu.

Ústavný súd zistil, že nálezom sp. zn. z 19. októbra 2010 (ďalej len „nález

ústavného súdu sp. zn. “), ktorý nadobudol právoplatnosť 19. novembra

2010, bolo vyslovené porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. . Okresnému súdu bolo prikázané, aby v tomto konaní

konal bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke bolo priznané finančné zadosťučinenie v

sume 1 500 €, ako aj úhrada trov konania.

II.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta prieťahy v konaní OR PZ a okresnej

prokuratúry [t. j. orgánov činných v trestnom konaní v štádiu prípravného konania v trestnej

veci obvineného M. B. (ďalej len „obvinený“)], ako aj v konaní okresného súdu a krajského

súdu v súvislosti s trestnou vecou obvineného, v ktorej má procesné postavenie poškodenej.

1. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietaný zdĺhavý postup OR PZ a okresnej

prokuratúry, ústavný súd podotýka, že účelom, podstatou a zmyslom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu

verejnej moci „vo svojej veci“.

Pokiaľ ide o postavenie poškodeného v trestnom konaní, podľa § 46 ods. 1 Trestného

poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená

majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom

chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto

zákonom... uplatniť nárok na náhradu škody... Podľa

poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu

bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom

rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený

uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu

musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Účel trestného konania, jeho predmet a základné zásady, na ktorých spočíva

dosahovanie tohto účelu, vylučuje záver, aby poškodený mal právo na to, aby jeho vec –

nárok na náhradu škody – bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov v trestnom konaní

v prípade, ak si takýto nárok v trestnom konaní neuplatnil. V danom prípade si však podľa

zistenia ústavného súdu poškodená sťažovateľka v konaní pred vyšetrovateľom OR PZ

nárok na náhradu škody uplatnila, teda vyšetrovateľ konal aj v „jej veci“ uplatneného

nároku na náhradu škody.

Ústavný súd však zistil, že prípravné konanie v trestnej veci obvineného bolo

ukončené podaním obžaloby, ktorú 26. mája 2008 podal okresnému súdu príslušný

prokurátor okresnej prokuratúry potom, ako OR PZ ukončilo vyšetrovanie trestnej činnosti

obvineného. Následne sa vec dostala do štádia prvostupňového konania, v rámci ktorého

koná a rozhoduje okresný súd.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide

vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

).

V súlade so svojou judikatúrou (obdobne , , ,

, , ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa (aj podľa

dohovoru) len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď

k namietanému porušeniu označeného práva mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase

ešte mohlo trvať.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Ako už ústavný súd uviedol, prípravné konanie, ktorého súčasťou bol aj postup

OR PZ a okresnej prokuratúry, bolo ukončené podaním obžaloby ešte v máji 2008.

Sťažnosť na postup OR PZ a okresnej prokuratúry bola ústavnému súdu doručená

20. septembra 2011, teda až potom, ako bolo ukončené prípravné konanie (26. mája 2008),

pričom v čase predbežného prerokovania sťažnosti sa nachádzala v konaní pred okresným

súdom.

Už v čase podania sťažnosti ústavnému súdu OR PZ ani okresná prokuratúra neboli

oprávnené v trestnej veci obvineného konať, pretože spis sa nachádzal na okresnom súde,

a teda ani OR PZ, ani okresná prokuratúra nemohli ovplyvniť priebeh konania a ani

porušovať základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ukončením vyšetrovania a podaním obžaloby OR PZ a okresná

prokuratúra vykonali všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie

právnej neistoty sťažovateľky. Z uvedeného dôvodu bolo treba vec posudzovať so zreteľom

na ako vec, v ktorej ústavná úloha týchto orgánov verejnej moci

pri odstraňovaní právnej neistoty skončila v prípade OR PZ skončením vyšetrovania,

predložením spisového materiálu príslušnej prokuratúre a zo strany okresnej prokuratúry

podaním obžaloby okresnému súdu.

Ústavný súd v tejto spojitosti poznamenáva, že proti namietanému porušovaniu

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

OR PZ a okresnej prokuratúry sa sťažovateľka mohla brániť podaním sťažnosti podľa

v čase, keď sa vec nachádzala v konaní pred týmito orgánmi verejnej

moci a ešte tieto mohli ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom.

Vzhľadom na to, že v trestnej veci, v ktorej sťažovateľka vystupuje ako poškodená,

v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nekoná OR PZ ani okresná prokuratúra, ako

aj so zreteľom na podstatu a účel základného práva podľa (aj podľa

ods. 1 dohovoru), ústavný súd sťažnosť v tejto časti vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú,

a preto ju podľa na predbežnom prerokovaní z tohto

dôvodu odmietol (obdobne napr. , , ).

2. Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľka v súvislosti s prieťahmi v konaní

namietala aj postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako

aj postup krajského súdu v neoznačenom konaní.

2.1 K postupu okresného súdu

2.1.1 K obdobiu pred právoplatnosťou nálezu ústavného súdu sp. zn.

Z vyplýva, že sťažnosť nie je prípustná, ak sa

týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

V danom prípade ústavný súd o sťažnosti sťažovateľky v časti, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, už rozhodol nálezom ústavného

súdu sp. zn. . Skutočnosť, že ústavný súd o predchádzajúcej sťažnosti už

rozhodol, bráni vzhľadom na tomu, aby ústavný súd

opätovne meritórne posudzoval možnosť porušenia základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v namietanom konaní v období do nadobudnutia právoplatnosti nálezu ústavného súdu

sp. zn. .

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorá smerovala

proti postupu okresného súdu v období do právoplatnosti nálezu sp. zn. ,

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

2.1.2 K obdobiu po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že v období po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu sp. zn. sa na okresnom súde uskutočnilo deväť

hlavných pojednávaní, a to 20. decembra 2010 (odročené z dôvodu potreby výsluchu

ďalších svedkov), 26. januára 2011 (odročené z dôvodu potreby výsluchu ďalších svedkov),

7. februára 2011 (odročené z dôvodu potreby výsluchu ďalších svedkov), 23. februára 2011

(odročené z dôvodu potreby predvolania a výsluchu svedkov navrhnutých obžalovaným),

28. marca 2011 (odročené z dôvodu potreby predloženia spisu krajskému súdu

na rozhodnutie o opravnom prostriedku sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu

z 10. februára 2011 o zamietnutí návrhu sťažovateľky na zaistenie jej nároku na náhradu

škody), 10. augusta 2011 (odročené z dôvodu potreby pripojenia spisu okresného súdu

sp. zn. a sp. zn. , ako aj z dôvodu predvedenia syna

sťažovateľky vo výkone trestu ako svedka), 7. septembra 2011 (odročené z dôvodu

vyžiadania zápisnice z verejného zasadnutia v inej trestnej veci obžalovaného z dôvodu

možnosti uloženia súhrnného trestu), 19. septembra 2011 a 9. januára 2012. Jediným

obdobím, v ktorom okresný súd nevykonal žiaden úkon, je apríl 2011 až september 2011.

V tomto období sa však spis od 7. apríla 2011 do 19. júla 2011 nachádzal na krajskom súde

na rozhodnutie o opravnom prostriedku sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu

z 10. februára 2011 o zamietnutí návrhu poškodenej (sťažovateľky) na zaistenie jej nároku

na náhradu škody.

Vychádzajúc z uvedeného priebehu konania ústavný súd dospel k záveru, že okresný

súd bol od podania obžaloby, t. j. od 26. mája 2008 až do vydania nálezu ústavného súdu

sp. zn. , v zásade nečinný, a preto vyslovil porušenie sťažovateľkiných

práv podľa a dohovoru postupom okresného súdu v tomto

konaní. Po vydaní uvedeného nálezu vo veci bol jeho postup už plynulý, priebežne konal,

nariaďoval hlavné pojednávania a rozhodoval o návrhoch sťažovateľky.

Ústavný súd na základe toho uzavrel, že opísaný skutkový stav so zreteľom na

postup okresného súdu počas 10 mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu

(19. november 2010) do podania sťažnosti ústavnému súdu (20. september

2011) nenasvedčuje tomu, že by vznikla situácia, ktorá by signalizovala zbytočné prieťahy

spôsobené nečinnosťou okresného súdu v danej veci, a tým aj možnosť vyslovenia

porušenia práv sťažovateľky podľa a dohovoru

po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd preto považuje dosiaľ poskytnutú ochranu sťažovateľke nálezom

ústavného súdu sp. zn. , ktorým bolo vyslovené porušenie jej základného

práva podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v napadnutom konaní a prikázané mu v tejto veci konať a zároveň jej bolo priznané

aj finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, za dostatočnú, a preto odmietol jej sťažnosť

v tejto časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa

(obdobne napr. , , , ).

Sťažnosť bola v danom prípade ústavnému súdu síce podaná predčasne, ale dôvody,

pre ktoré bola odmietnutá, nebránia tomu, aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom

priebehu konania nepostupoval z pohľadu sťažovateľky efektívne a plynulo, zvážila

možnosť opätovného podania sťažnosti podľa .

2.2 K postupu krajského súdu

Krajskému súdu bol príslušný trestný spis predložený prvýkrát 7. apríla 2011

v súvislosti s podaným opravným prostriedkom sťažovateľky proti uzneseniu okresného

súdu z 10. februára 2011, ktorým bol zamietnutý jej návrh na zaistenie jej nároku

na náhradu škody. Krajský súd uznesením sp. zn. z 19. apríla 2011 nariadil

okresnému súdu vykonať opravu pisárskej chyby v napadnutom uznesení, čo okresný súd

vykonal 29. apríla 2011 a 24. mája 2011 spis opäť predložil krajskému súdu na rozhodnutie

o sťažnosti sťažovateľky. Krajský súd uznesením sp. zn. z 22. júna 2011

sťažnosť sťažovateľky zamietol a 19. júla 2011 vrátil spis okresnému súdu.

Z uvedeného priebehu konania vyplýva, že spis okresného súdu sp. zn.

spolu s opravným prostriedkom sťažovateľky sa na krajskom súde nachádzal spolu tri a pol

mesiaca, pričom krajský súd vo veci plynulo konal.

Ústavný súd konštatuje, že opísaný skutkový stav neindikuje podľa jeho názoru

možnosť prijatia záveru o takom postupe krajského súdu, z ktorého by bolo možné

vyvodzovať vecnú súvislosť s označeným porušením základného práva sťažovateľky podľa

(obdobne napr. , ), resp. jej práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

V rámci obiter dictum ústavný súd považoval za potrebné vysporiadať sa

aj s argumentáciou sťažovateľky rozsudkom ESĽP vo veci A. R., spol. s r. o., proti

Slovenskej republike (rozsudok komory – IV. sekcie z 9. februára 2010, sťažnosť

č. 13960/06), v ktorom podľa názoru sťažovateľky dochádza k odlišnému hodnoteniu

zaužívanej praxe ústavného súdu týkajúcej sa sťažností v prípadoch skončenia, resp.

netrvania napadnutého konania.

S touto argumentáciou sťažovateľky nemožno súhlasiť. Práve naopak, ESĽP v tomto

rozhodnutí vychádzal zo zaužívanej praxe ústavného súdu potvrdenej rozhodnutiami ESĽP.

Konkrétne k otázke prípustnosti sťažnosti v čase, keď porušenie práv netrvá, možno

poukázať na prípad Mazurek [rozhodnutie ESĽP Mazurek v. Slovenská republika, sťažnosť

č. 16970/05, 3. marec 2009, podľa ktorého je v súlade s praxou ústavného súdu

preskúmavať podobné sťažnosti, iba ak napadnuté konanie stále prebieha (porovnaj najmä

bod 35, 36 rozsudku A. R., spol. s r. o.); (obdobne )]. Navyše, skutkový

základ prípadu sťažovateľky je rozdielny a nemožno ho podľa názoru ústavného súdu

argumentačne podporiť sťažovateľkou vybraným rozsudkom ESĽP.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľky v nej uplatnenými (napr. ustanovenie advokáta na jej zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom) nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2012