Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 348/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného

advokátskou kanceláriou Tomášek & partners, s. r. o., Rožňavská 2, Bratislava, v mene

ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Tomášek, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a základného práva na obhajobu podľa

Slovenskej republiky postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave

v trestnom konaní vedenom pod ČVS: KRP-21/DI-TT-2015, postupom Okresnej

prokuratúry Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 14. júna

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len ,a“) a základného práva na obhajobu podľa

postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave (ďalej len

„krajské riaditeľstvo“) v trestnom konaní vedenom pod ČVS: KRP-21/DI-TT-2015,

postupom Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta postup

v jeho trestnej veci a žiada posúdiť trestné konanie v jeho veci od začatia trestného stíhania,

podrobne poukazujúc na procesné úkony jednotlivých sťažovateľom označených

porušovateľov.

3. Sťažovateľ poukázal najmä na skutočnosť, že trestné konanie trvá od začatia

trestného stíhania vo veci (21. december 2015), ale do podania ústavnej sťažnosti, teda

po 3 rokoch a 6 mesiacoch, nebolo právoplatne skončené. V prípravnom konaní poverený

príslušník krajského riaditeľstva konal bez významných období nečinnosti, avšak konal

zmätočne, chaoticky, nekoncentrovane, jeho uznesenia o obvinení prokurátor okresnej

prokuratúry opakovane rušil. Prvé uznesenie o obvinení bolo vydané 30. marca 2016

a formálne bezchybné uznesenie o obvinení bolo vydané až 27. decembra 2016. Počas

celého tohto obdobia pritom poverený príslušník vykonával vyšetrovacie úkony, dokonca

bol vyhotovený znalecký posudok z odboru zdravotníctva. V dôsledku neustáleho

zrušovania uznesení o vznesení obvinenia sťažovateľ nemohol vykonávať práva

obvineného, najmä vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu z odboru zdravotníctva, ktoré je

v jeho veci mimoriadne dôležité, priam až zásadné. K nezákonnému stavu pritom prispel aj

prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý namiesto vydania vlastného uznesenia o vznesení

obvinenia [ ] neustále iba rušil uznesenie

povereného príslušníka, čím 9 mesiacov fakticky napomáhal udržiavať nezákonný stav.

4. Poverený príslušník najprv zabezpečil vyhotovenie znaleckého posudku znalcom

z odboru zdravotníctva MUDr. Mariánom Pamulom a až na základe tohto znaleckého

posudku sa rozhodol vzniesť obvinenie. Absencia postavenia obvineného však

sťažovateľovi znemožňovala uplatniť svoje právo na obhajobu. Keď sa sťažovateľ pokúsil

konať z pozície svedka – poškodeného a zabezpečil vlastný znalecký posudok, prokurátor

okresnej prokuratúry v uznesení, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa proti obvineniu,

uviedol, že na tento znalecký posudok poverený príslušník správne neprihliadal, pretože

o zákonnosti tohto posudku vznikajú „minimálne pochybnosti“. Poverený príslušník

krajského riaditeľstva pritom od počiatku konal proti sťažovateľovi ako proti vinníkovi

nehody, čo sa konštatuje už v uznesení o začatí trestného stíhania vo veci, formálne však

pristupoval k sťažovateľovi ako k svedkovi – poškodenému, takto ho predvolal na prvý

výsluch po začatí trestného stíhania a z uvedeného dôvodu mu aj umožnil nahliadnuť

do spisu a zhotoviť si kópie lekárskych správ, ktoré sťažovateľ následne predložil znalcovi.

5. Dokonca aj druhý znalecký posudok (MUDr. Vladimír Popelka) bol vyhotovený

pred riadnym vznesením obvinenia. Poverený príslušník krajského riaditeľstva pochybil aj

pri zameraní a vyhotovení náčrtu miesta nehody, čo jednoznačne skonštatoval znalec

z odboru dopravy. Zmätočným zhotovením náčrtu miesta nehody, oneskoreným vznesením

obvinenia a nezaradením originálov lekárskych správ do spisu došlo k porušeniu práva

sťažovateľa na obhajobu.

6. Podľa sťažovateľa obdobím nesprávnej a neúčelnej činnosti povereného

príslušníka krajského riaditeľstva je aj obdobie opakovaných výsluchov poškodených –

zástupcov rôznych právnických osôb k výške uplatnenej škody, hoci následok trestného

činu rozhodujúci pre jeho právnu kvalifikáciu nespočíval v spôsobení materiálnej škody, ale

v ublížení na zdraví. Dokazovanie preto bolo potrebné vykonať k vzniku následku na zdraví

a k priebehu dopravnej nehody. Výsluchy osôb, uplatňujúcich si nárok na náhradu škody

na majetku, boli teda pre vyšetrovanie skutku nepotrebné. Konanie pred súdom bolo

poznačené opakovanými obdobiami nečinnosti v celkovej dĺžke 18 mesiacov.

7. Sťažovateľ k zbytočným prieťahom žiadnym spôsobom neprispel, naopak tým, že

po zmene sudcu nevyužil svoje právo žiadať opakovanie hlavného pojednávania, ďalším

prieťahom predišiel. Konanie proti sťažovateľovi pritom nie je zložité ani právne, ani

skutkovo a bolo ho možné včas ukončiť ešte pred odchodom sudcu.

8. V podaní doručenom ústavnému súdu 29. novembra 2019 sťažovateľ oznámil, že

na hlavnom pojednávaní konanom 14. júna 2019 bol vyhlásený oslobodzujúci rozsudok,

proti ktorému podala prokurátorka okresnej prokuratúry odvolanie v neprospech

sťažovateľa. Napriek uplynutiu 5 mesiacov od vyhlásenia rozsudku tento nebol písomne

vyhotovený, čo predstavuje ďalší zásah do základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov.

9. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a právo na obhajobu podľa SR postupom Krajského

riaditeľstva PZ v Trnave v trestnom konaní vedenom pod ČVS: KRP-21/DI-TT-2015,

postupom Okresnej prokuratúry Galanta v trestnom konaní vedenom pod spisovou značkou

a postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,- €,

ktoré sú Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Okresná prokuratúra Galanta a Okresný súd

Galanta povinní vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresnému súdu Galanta prikazuje v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez prieťahov.

4. Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Okresná prokuratúra Galanta a Okresný súd

Galanta sú povinní nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia k rukám advokáta

do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a judikatúrne východiská

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len ,,“).

13. vo svojom uvádza, že ústavný súd návrh

na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Počas tohto prerokovania ústavný súd

zisťuje, či ústavná sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej

odmietnutie.

14. v uvádza, že ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

16. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je sťažnosť zjavne neopodstatnená

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

III.

Právne posúdenie

17. Pokiaľ ide o podanú ústavnú sťažnosť sťažovateľa, jej podstatou je sťažovateľom

uplatnený nárok na jeho ochranu proti postupu krajského riaditeľstva, okresnej prokuratúry

a okresného súdu v trestnom konaní, v ktorom vystupoval v procesnom postavení

obvineného, neskôr obžalovaného a ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a základného

práva na obhajobu podľa .

K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom krajského riaditeľstva a postupom okresnej prokuratúry

18. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na konanie bez zbytočných

prieťahov zaručené (resp. dohovoru) sa v prípade konania

pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného stíhania, keď sa občan

stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo ako poškodený (,

). Účel základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty obvineného,

sa aj v prípravnom trestnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním príslušných orgánov

v primeranej lehote (, , ). Právna neistota

sa týka toho, či orgán činný v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie

obžaloby alebo navrhne v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní

iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania

(). Vo vzťahu k prokuratúre sa potom právna neistota týka toho, ako

prokurátor s takým podnetom naloží svojím (pre prípravné konanie meritórnym)

rozhodnutím.

19. V súlade so svojou judikatúrou (obdobne , ,

, , , , ) ústavný súd

poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 len vtedy, ak bola ústavná sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase,

keď k namietanému porušeniu označeného práva mohlo dochádzať alebo porušenie v tom

čase ešte mohlo trvať.

20. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , , ).

21. Ústavná sťažnosť na postup krajského riaditeľstva, ako aj postup okresnej

prokuratúry bola ústavnému súdu doručená 14. júna 2019, teda až potom, ako bolo

ukončené prípravné konanie (z chronológie úkonov predložených sťažovateľom, ako aj

z predloženého súdneho spisu vyplýva, že prokurátor okresnej prokuratúry podal okresnému

súdu obžalobu 25. septembra 2017, pozn.) a predmetná vec sa už nachádzala v štádiu

prvostupňového konania, v rámci ktorého koná a rozhoduje okresný súd.

22. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania ústavnej sťažnosti označené orgány

činné v trestnom konaní už neboli oprávnené v predmetnej trestnej veci konať, pretože spis

sa nachádzal na okresnom súde, a teda označené orgány činné v trestnom konaní nemohli

ovplyvniť priebeh konania a ani porušovať základné právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa už takmer dva roky. Ukončením

vyšetrovania a podaním obžaloby označené orgány činné v trestnom konaní vykonali všetky

zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa.

Z uvedeného dôvodu bolo treba vec posudzovať so zreteľom na ako vec,

v ktorej ústavná úloha týchto orgánov verejnej moci pri odstraňovaní právnej neistoty

skončila v prípade vyšetrovateľa skončením vyšetrovania, predložením spisového materiálu

príslušnej prokuratúre a zo strany okresnej prokuratúry podaním obžaloby okresnému súdu.

23. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že proti namietanému porušovaniu

základného práva podľa postupom označených orgánov činných

v trestnom konaní sa sťažovateľ mohol brániť podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

v čase, keď sa vec nachádzala v konaní pred týmito orgánmi verejnej moci a tieto

ešte mohli ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom.

24. Keďže v trestnej veci, v ktorej sťažovateľ vystupoval ako obvinený, v čase

doručenia ústavnej sťažnosti už označené orgány činné v trestnom konaní nekonali, ako aj

so zreteľom na podstatu a účel základného práva podľa , ústavný súd

ústavnú sťažnosť v tejto časti vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú, a preto ju podľa § 56

ods. 2 písm. g) na predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu

odmietol (obdobne napr. , , , ,

, , , ).

24.1 Možno len dodať, že bez ohľadu na uvedené okolnosti, na báze subsidiarity,

proti prieťahom v predsúdnom konaní je potrebné sa primárne (pred využitím ústavnej

sťažnosti) brániť osobitnými prostriedkami určenými zákonom na tento účel –

predovšetkým žiadosťou o preskúmanie postupu policajta prokurátorom podľa § 210

. To platí bez ohľadu na dozor prokurátora nad zachovávaním

zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní podľa § 230 Trestného

poriadku, keďže ide o inak účelovo zameraný inštitút (čo vyplýva aj z výslovného znenia

), pričom táto okolnosť má aj odškodňovacie konzekvencie

v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(náhrada škody a nemajetkovej ujmy).

K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu

25. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „celková doba konania

pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných

prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa “

(), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania

sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá

na ďalšie konanie“ (, , ).

26. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre tiež vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. , , ), a ďalej vyslovil, že „nie

každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa “ (napr.

, ).

27. Ako z obsahu ústavnej sťažnosti a predloženého spisového materiálu vyplýva,

v čase jej podania sa predmetná trestná vec nachádzala v štádiu konania pred okresným

súdom, ktorému bola 25. septembra 2017 doručená obžaloba. Okresný súd 18. októbra 2017

vo veci rozhodol trestným rozkazom, proti ktorému sťažovateľ podal odpor 6. novembra

2017, doplnený 14. novembra 2017. Následne okresný súd vo veci uskutočnil hlavné

pojednávanie, a to v termínoch 18. apríl 2018, 24. september 2018 a 31. máj 2019. Termín

hlavného pojednávania nariadený na 21. január 2019 bol zrušený z dôvodu dočasného

pridelenia zákonného sudcu na Krajský súd v Trnave. Na hlavnom pojednávaní konanom

14. júna 2019 okresný súd vo veci rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom, proti ktorému

podala prokurátorka okresnej prokuratúry odvolanie v neprospech sťažovateľa, Krajskému

súdu v Trnave predložené na odvolacie konanie a rozhodnutie 13. mája 2020, kde je vedené

pod sp. zn. . Napadnuté konanie tak zatiaľ nie je právoplatne skončené.

28. Vo vzťahu k posúdeniu dĺžky namietaného konania (ku dňu podania ústavnej

sťažnosti 20 mesiacov) ústavný súd konštatuje, že v doterajšom postupe okresného súdu

nezistil akékoľvek ústavne významné obdobie nečinnosti. Okresný súd bezodkladne

po doručení obžaloby vydal trestný rozkaz a po podaní odporu sťažovateľom aj napriek

zmene zákonného sudcu po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní vyhlásil

oslobodzujúci rozsudok.

29. Z hľadiska posúdenia doterajšej dĺžky namietaného konania ústavný súd tiež

konštatuje, že hoci v doterajšom postupe okresného súdu sa vyskytlo dlhšie obdobie

nečinnosti v súvislosti s vyhotovovaním rozsudku (v období po podaní ústavnej sťažnosti),

zistený nedostatok v postupe okresného súdu nevykazuje takú intenzitu, že by mu bolo

možné pripísať ústavný rozmer, teda že by umožňovalo prijatie záveru o porušení

základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

(m. m. , ).

30. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevysloví porušenie základného práva

zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovie

(napr. ), alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, ). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pri predbežnom

prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti.

31. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g)

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

K namietanému porušeniu sťažovateľovho práva podľa

32. Sťažovateľ namieta porušenie svojich obhajobných práv v prípravnom konaní

v súvislosti s postupom a rozhodnutiami povereného príslušníka krajského riaditeľstva, a to

„zmätočným zhotovením náčrtu miesta nehody, oneskoreným vznesením obvinenia,

nezaradením originálov lekárskych správ do spisu“.

33. Ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej je trestné

konanie od svojho začiatku až do jeho konca procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd trestne stíhanej osoby

môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé

pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia

znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v , ktoré neboli

odstránené v jeho priebehu (napr. , , , ).

V prípravnom konaní mal sťažovateľ možnosť domáhať sa ochrany svojich obhajobných

práv, a to či už prostredníctvom žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa podľa § 210

, ale aj v rámci preštudovania spisu, kde mohol poukázať na nedostatky

prípravného konania a žiadať o ich odstránenie. Ku kontrole porušovania namietaného

práva na obhajobu zo strany orgánov činných v trestnom konaní všeobecným súdom

dochádza v každej fáze jeho rozhodovania, počínajúc preskúmaním obžaloby podľa § 241

ods. 1 písm. f) a končiac dovolacím prieskumom. Vo všetkých fázach

súdneho konania mohol/môže sťažovateľ namietať porušenie práva na obhajobu.

34. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že prípravné konanie nebolo tým štádiom

trestného konania, ktorým by sa trestná vec sťažovateľa skončila. Sťažovateľ mal/bude mať

v rámci ďalšieho štádia trestného konania – súdneho (podľa tretej časti )

možnosť v plnej miere domáhať sa svojich obhajobných práv, a to nielen do rozhodnutia

súdu prvého stupňa, ktorý medzičasom oslobodil sťažovateľa spod obžaloby, ale aj

v prípadných ďalších konaniach o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch,

keďže prokurátor okresnej prokuratúry podal proti oslobodzujúcemu rozsudku okresného

súdu odvolanie.

35. Ústavný súd konštatuje, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. , ). Ústavný súd

v systéme ochrany základných práv a slobôd predstavuje ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (porovnaj m. m. ,

, , ).

36. Ústavný súd pri prerokovaní tejto časti ústavnej sťažnosti, vychádzajúc z princípu

subsidiarity svojej právomoci podľa , konštatuje, že po podaní obžaloby

bolo/bude v právomoci všeobecných súdov, ktorým prislúcha rozhodovanie o vine a treste

za trestné činy ( ), konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa

a posúdiť všetky relevantné skutkové aj právne okolnosti prípadu vrátane zákonnosti

a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v štádiu trestného stíhania

predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr. alebo ).

Súčasne ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k postupu okresného súdu sťažovateľ

v odôvodnení ústavnej sťažnosti neuviedol ani jedinú námietku, z ktorej by vyplývalo,

akým spôsobom okresný súd porušil jeho obhajobné práva. Posúdenie zákonnosti postupu

a rozhodnutia okresného súdu však bude predmetom konania pred odvolacím súdom.

Keďže konanie o obžalobe sťažovateľa dosiaľ právoplatne neskončilo, bolo potrebné túto

časť ústavnej sťažnosti odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa § 56

ods. 2 písm. a) .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júla 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu