Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 531/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť advokáta

, , , vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2017

doručená sťažnosť advokáta , , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol ustanovený opatrením

okresného súdu sp. zn. z 2. novembra 2012 z dôvodov podľa

písm. a) za obhajcu obvinenej . Keďže obvinená

bola 12. mája 2015 prepustená z výkonu trestu odňatia slobody, okresný súd opatrením

sp. zn. z 29. júna 2015 zrušil ustanovenie sťažovateľa za obhajcu.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že keďže disponoval informáciami o zániku dôvodov

povinnej obhajoby už skôr, vyčíslil si podaním doručeným okresnému súdu ešte

17. septembra 2014 odmenu za obhajobu obvinenej v súlade s

v celkovej sume 1 189,84 €.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že obvinená bola rozsudkom okresného

súdu sp. zn. zo 17. septembra 2014 uznaná za vinnú, avšak označený

odsudzujúci rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

zrušený vo výroku o treste a vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo výroku o vine

je rozsudok okresného súdu zo 17. septembra 2014 už právoplatný.

Sťažovateľ sa žiadosťou z 23. februára 2016 domáhal od okresného súdu informácie,

prečo o jeho vyúčtovaní z roku 2014 nebolo dosiaľ súdom rozhodnuté. Okresný súd v ten

istý deň podaním sťažovateľovi odpovedal, že v predmetnej veci bol 25. januára 2016

vyhlásený rozsudok, proti ktorému obvinená podala odvolanie, a po vypracovaní rozsudku

„bude z dôvodu odvolania obžalovanej zaslaný na Krajský súd Trenčín“.

Sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd mal od septembra 2014, resp. najneskôr od

29. júna 2015 dostatok času rozhodnúť o priznaní odmeny za obhajobu. Poukazuje v tejto

súvislosti na skutočnosť, že ide o jednoduchú vec, ktorá štandardne patrí do pôsobnosti

vyšších súdnych úradníkov. Tvrdí, že okresný súd svojou nečinnosťou v predmetnej veci,

ktorá „nie je ničím ospravedlniteľná“, porušil „moje právo garantované v čl. 48 ods. 2

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo , na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, upravené v článku 48 ods. 2 , postupom Okresného

súdu Prievidza, G. Švéniho 5, Prievidza, v konaní vedenom pod sp. zn. , bolo

porušené.

2. Okresnému súdu Prievidza prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi , advokátovi so sídlom ,

, priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 500,-Eur, ktoré je Okresný súd

Prievidza povinný vyplatiť sťažovateľovi...“

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 €

sťažovateľ odôvodňuje právnou neistotou, v ktorej sa nachádza, keďže odo dňa „podania

návrhu na priznanie trov ex offo uplynulo približne 1035 dní“, čo mu „spôsobuje

materiálnu i nemateriálnu ujmu spočívajúcu v tom, že musí neustále sledovať stav konania

a urgovať okresný súd na vydanie rozhodnutia a tým venovať čas, ktorý mi nik nezaplatí“.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe

subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ústavný súd v systéme ochrany

základných práv a slobôd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa

uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad vyvoditeľných z § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde (porovnaj m. m. , , , ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ak je dôvodný predpoklad, že došlo

k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia

alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať

prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú

lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí

bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom

a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.

Podľa ak súd urobí úkony trestného konania uvedené

v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom

sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento

sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na

svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.

Podľa o sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3

musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci.

Ak zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne. Ak je sťažnosť

pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie

namietaného úkonu.

Ústavný súd zastáva názor, že sťažnosť podľa možno

považovať v zmysle za účinný právny prostriedok,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorého použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitného predpisu (Trestného

poriadku).

Zo sťažnosti, ako aj z jej príloh možno vyvodiť, že sťažovateľ nepodal sťažnosť

podľa na nadriadenom súde (hoci v sťažnosti argumentuje

tým, že existuje „dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom... vo vyhotovovaní súdneho

rozhodnutia“, pozn.), ktorou by sa domáhal určenia primeranej lehoty na uskutočnenie

požadovaného úkonu – vydanie uznesenia o priznaní odmeny a náhrady hotových

výdavkov. V prípade, ak by okresný súd sťažnosti nevyhovel, bolo by jeho povinnosťou

predložiť vec nadriadenému súdu, ktorý by o sťažnosti pre nečinnosť rozhodol v zmysle

do piatich pracovných dní od prevzatia veci.

Sťažovateľ teda nevyužil právny prostriedok ochrany jeho základného práva podľa

, ktorý mu osobitný predpis – účinne poskytuje a na

ktorého použitie je oprávnený. Navyše, nič mu nebráni v tom, aby tento právny prostriedok

ochrany svojich práv v súčasnom štádiu napadnutého konania využil.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol

podľa ako neprípustnú.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd poznamenáva, že podanie sťažovateľa

z 19. februára 2016 doručené okresnému súdu 23. februára 2016 nemohol považovať

za sťažnosť na nečinnosť v zmysle , keďže z jeho obsahu

vyplýva, že sťažovateľ v ňom len žiada „... o informáciu, prečo v prípade, ak sú spisy

na OS Prievidza, nie je možné rozhodnúť o priznaní trov obhajoby v súlade s ust.

“.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017