Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 529/2026
PDF · 136.03 KB
No categories available
I. ÚS 529/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Romanom Grigelom, advokátom, Nad plážou 16, Banská Bystrica, proti postupu Mestského súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. B3-2T/79/2018 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. júla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B3-2T/79/2018. Sťažovateľka žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 11 500 eur a náhrady trov právneho zastúpenia.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení obžalovanej pre prečin krádeže spolupáchateľstvom. Obžaloba sa sťažovateľku bola podaná 19. októbra 2018.
3. Sťažovateľka tvrdí, že súd po podaní obžaloby nekonal takmer 17 mesiacov až do vydania trestného rozkazu 11. marca 2020. V tomto období urgovala vec prokuratúra žiadosťami z 26. apríla 2019, 8. júla 2019 a 23. januára 2020 o oznámenie, čo bráni nariadeniu hlavného pojednávania. Sťažovateľka podala proti trestnému rozkazu odpor. Prvé hlavné pojednávanie bolo nariadené na 22. august 2022, pričom v dôsledku chyby v doručovaní zo strany súdu bolo hlavné pojednávanie odročené bez prejednania veci. Hlavné pojednávanie nariadené na 7. november 2022 bolo taktiež podľa tvrdenia sťažovateľky odročené bez prejednania veci v dôsledku chyby v doručovaní.
4. Hlavné pojednávanie, na ktorom sa trestná vec aj prejednala, sa konalo 23. januára 2023, teda 2 roky a 7 mesiacov po podaní odporu proti trestnému rozkazu.
5. Ďalšie hlavné pojednávanie sa realizovalo 13. marca 2023 a bolo odročené na neurčito z dôvodu procesov spojených s implementáciou novej súdnej mapy a so sťahovaním súdu do inej budovy. Hlavné pojednávanie sa uskutočnilo 11. marca 2026, teda po uplynutí ďalších 3 rokov.
6. Sťažovateľka sa už v súvislosti s postupom mestského súdu v označenom konaní domáhala ochrany svojich základných práv ústavnou sťažnosťou, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. IV. ÚS 255/2026 z 5. mája 2026 tak, že ústavnú sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
II. Argumentácia sťažovateľky
7. Podstata sťažnostnej argumentácie spočíva v tvrdenom porušení základných práv sťažovateľky zbytočnými prieťahmi v trestnom konaní vedenom mestským súdom, ktoré ku dňu podania ústavnej sťažnosti trvá viac ako 7 rokov. Podľa sťažovateľky trestná vec nie je zo skutkového a ani z právneho hľadiska náročná. Konanie od podania obžaloby trvá vyše 7 rokov a vo veci nerozhodol ani súd prvého stupňa.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
8. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.
10. Podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.
11. Ústavný súd už opakovane judikoval, že sťažnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku možno považovať v zmysle § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde za účinný právny prostriedok, ktorý zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorého použitie sú sťažovatelia oprávnení podľa osobitného predpisu – Trestného poriadku (II. ÚS 31/09, IV. ÚS 296/2010, IV. ÚS 113/2012, II. ÚS 531/2017, III. ÚS 263/2021, I. ÚS 264/2022). Obdobný
názor vo vzťahu k porovnateľnej právnej úprave § 91 rakúskeho Gerichtsorganisationsgesetz (zákon o organizácii súdov) zaujal aj Európsky súd pre ľudské práva (pozri rozsudky vo veciach Holzinger proti Rakúsku z 30. 1. 2001, sťažnosť č. 23459/94, bod 16 a nasl. a Dirtl proti Rakúsku zo 4. 9. 2001, sťažnosť č. 37835/97).
12. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv prieťahmi v trestnom konaní, ktoré je vedené pred mestským súdom, pričom namieta doterajšiu celkovú dĺžku konania, skutočnosť, že mestský súd v jej veci nezabezpečil plynulé a sústredené pokračovanie konania. Sťažovateľka mala k dispozícii ako účinný právny prostriedok na ochranu svojich práv v rámci namietaného konania práve sťažnosť pre nečinnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, ktorou sa mohla domáhať, aby súd riadne pokračoval vo vedenom konaní a realizoval hlavné pojednávanie, resp. jeho ďalšie termíny. Z ústavnej sťažnosti ani jej príloh však nevyplýva, že by sťažovateľka využila možnosť podať sťažnosť podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku, a teda využila dostupný účinný prostriedok na ochranu jej práv.
13. Vzhľadom na to, že sťažovateľka nepreukázala vyčerpanie právneho prostriedku ochrany svojich práv, ktorý jej priznáva zákon (Trestný poriadok), ústavný súd ústavnú sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
14. V závere ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej [§ 55 písm. a) zákona o ústavnom súde], a preto nie je vylúčené, aby sťažovateľka v prípade ďalšej nečinnosti mestského súdu a po vyčerpaní ostatných prostriedkov ochrany svojich práv podala svoju ústavnú sťažnosť opakovane.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2026
Miroslav Duriš predseda senátu