Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 113/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. B. a P. B., obaja bytom P., zastúpených advokátom

JUDr. M. S., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. a P. B. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. decembra

2011 doručená sťažnosť M. B. a P. B., obaja bytom P. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom JUDr. M. S., P., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

«Dňa 28. 12. 1999 v D. v Ž. podala sťažovateľka v prvom rade /ďalej - aj

„sťažovateľka 1/“/ u obchodného zástupcu P., a. s., B.,... /ďalej aj „P., a. s.“/ Ing. J. L.,...

žiadosť o poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 1 000 000,- Sk /33 193,92 EUR/,

do ktorej okrem iného uviedla aj údaj o čísle účtu (účet č... vedený v S., a. s.), na ktorý jej

peňažné prostriedky z čerpania tohto medziúveru mali byť jeho poskytovateľom zaslané.

Finančné prostriedky z tohto úverového vzťahu mali byť sťažovateľkou 1/ a jej manželom,

sťažovateľom v druhom rade /ďalej aj „sťažovateľ 2/“/, použité na výstavbu rodinného

domu v T. Uvedenú stavbu mala realizovať spoločnosť E., s. r. o., so sídlom Ž.,... ktorej

jediným spoločníkom a konateľom bol Ing. I. D...

Dňa 30. 12. 1999 V. Č... po dohode s Ing. I. D. založil v pobočke S., a. s. v Ž. vkladnú

knižku na doručiteľa s názvom „M. B.“, ktorej bolo pridelené č. ú... a ktorá bola

vinkulovaná heslom. Následne Ing. J. L. prepísal na žiadosti podanej sťažovateľkou 1/ dňa

28. 12. 1999 číslo účtu, na ktoré mali byť finančné prostriedky z medziúveru poukázané tak,

že toto zmenil zo sporožírového účtu sťažovateľky 1/ na číslo účtu vkladnej knižky založenej

V. Č. Takto opravenú žiadosť potom poslal do sídla P., a. s,, pričom ako prílohu k tejto

žiadosti zaslal aj potvrdenie o dostatočnom príjme sťažovateľky 1/, vystavené na jej meno

spoločnosťou W., s. r. o., so sídlom Ž.,... ktorej konateľom bol V. Č., a to napriek tomu, že

sťažovateľka 1/ u tejto spoločnosti nikdy nepracovala. Dňa 04. 04. 2000 potom Ing. J. L.

overil totožnosť a podpis sťažovateľky 1/ na dokumente vystavenom pre potreby P., a. s.

práve z dôvodu prepisovania čísla účtu na žiadosti zo dňa 28. 12. 1999, a to napriek tomu,

že tento dokument sťažovateľka 1/ nikdy nevyhotovila a nepodpísala.

Po takomto postupe následne P., a. s. schválila sťažovateľke 1/ medziúver vo výške

998 600,- Sk /33 147,45 EUR/ a dňa 12. 04. 1999 zaslala finančné prostriedky v tejto výške

na účet vkladnej knižky založenej V. Č. na meno sťažovateľky 1/, z ktorej ich následne bez

vedomia a súhlasu sťažovateľky 1/ dňa 14. 04. 2000 vybral a ďalej použil Ing. I. D. Týmto

konaním spôsobili Ing. J. L., Ing. I. D. a V. Č. /ďalej aj „obžalovaní“ sťažovateľke 1/ ako

dlžníčke ako sťažovateľovi 2/ ako spoludlžníkovi škodu vo výške 722 253,- Sk /23 974,41

EUR/, pozostávajúcu zo sumy 702 932,- Sk /23 333,07 EUR/, ktorú od nich žiadala po

odstúpení od zmluvy z dôvodu nesplácania uhradiť P., a. s., a zo sumy 19 321,- Sk /641,34

EUR/, ktorú sťažovateľka 1/ uhradila ako splátky poskytnutého medziúveru v prospech P.,

a. s.

V nadväznosti na uvedené konanie obžalovaných bola voči týmto po skončení

vyšetrovania dňa 13. 04. 2007 zo strany Okresnej prokuratúry Ž. podaná na Okresný súd v

Žiline obžaloba pre spáchanie trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 zákona

č. účinného do 31. 12. 2005 v spolupáchateľstve podľa

rovnakého zákona. Konaniu bola pridelená spisová značka .

Konanie na Okresnom súde v Žilina po podaní obžaloby prebiehalo nasledovne:

1. Dňa 18. 06. 2007 vydal konajúci súd vo veci trestný rozkaz, ktorý bol spolu

s obžalobou a výzvou na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov doručený sťažovateľom

dňa 30. 07. 2007.

2. Voči tomuto trestnému rozkazu podal obžalovaný Ing. J. L. odpor, ktorý bol

konajúcemu súdu doručený dňa 22. 08. 2007. V dôsledku podaného odporu sa vydaný

trestný rozkaz zrušil.

3. V nasledujúcom období roku 2007 Okresný súd Žilina nenariadil hlavné

pojednávanie, ani vo veci nevykonal žiaden ďalší úkon smerujúci ku skončeniu veci

a k následnému výkonu súdneho rozhodnutia.

4. V roku 2008 rovnako nebol zo strany konajúceho súdu urobený žiaden procesný

úkon.

5. Ani v roku 2009 Okresný súd Žilina vo veci nenariadil hlavné pojednávanie, ani

iným spôsobom nekonal.

6. V roku 2010 bol konajúci súd taktiež nečinný, na čo podľa obsahu trestného spisu

reagovala Okresná prokuratúra Ž. , keď listom zo dňa 07. 10. 2010 požiadala súd

o poskytnutie informácie k termínu nariadenia hlavného pojednávania. Túto svoju žiadosť

následne Okresná prokuratúra Ž. zopakovala dňa 08. 11. 2010 a 10. 12. 2010, Okresný súd

Žilina však vo veci hlavné pojednávanie napriek tomu nenariadil.

7. Okresná prokuratúra Ž. druhou opakovanou žiadosťou zo dňa 02. 02. 2011

opätovne žiadala konajúci súd o poskytnutie informácie k termínu nariadenia hlavného

pojednávania. Následne Okresný súd Žilina nariadil vo veci po takmer 4 rokoch od podania

obžaloby dňa 21. 03. 2011 hlavné pojednávanie, ktorého termín určil na 27. 04. 2011. Na

toto pojednávanie sa však z rôznych dôvodov nedostavili dvaja obžalovaní a ani zvolený

obhajca, preto bolo bez prejednania veci odročené na 06. 06. 2011. Toto odročené

pojednávanie však bolo z dôvodu PN zákonného sudcu taktiež zmarené, pričom ďalší termín

hlavného pojednávania nebol ku dňu vypracovania tejto sťažnosti Okresným súdom v Žiline

stanovený.

Aktuálny stav trestného konania vedeného pod sp. zn. na Okresnom súde

v Žiline je taký, že ani po 4 a pol roku od podania obžaloby sa vo veci neuskutočnilo ani

jediné hlavné pojednávanie. V septembri tohto roku (2011) došlo podľa informácií

obsiahnutých v spise dokonca k zmene zákonného sudcu, napriek tomu sa však vo veci

naďalej nekoná.»

Sťažovatelia vystupujú v trestnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

ako poškodení a voči obžalovaným si uplatnili nárok na náhradu škody, ktorá

im bola spôsobená spáchaním trestného činu.

Sťažovatelia na základe skutočností uvedených v sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd

o nej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov M. B. a P. B. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v a právo podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v

konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. M. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur),

ktoré je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

3. P. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré

je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť M. B. a P. B. trovy právneho zastúpenia v

sume 276,64 € (slovom dvestosedemdesiatšesť eur a šesťdesiatštyri centov) na účet

právneho zástupcu JUDr. M. S. do dvoch mesiacov od právoplatností tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu z 13. februára 2012, aby sťažovatelia preukázali uplatnenie

sťažnosti na prieťahy, resp. na nečinnosť v napadnutom konaní podľa

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o súdoch“), resp. , právny zástupca sťažovateľov

v odpovedi na túto výzvu doručenú ústavnému súdu 22. februára 2012 uviedol, že „dňa 06.

10. 2010 podal... brat sťažovateľa a záložca za jeho úver... za seba aj za sťažovateľov

sťažnosť podľa o súdoch...“.

Okrem toho uviedol, že „sťažovateľ (nahliadnutím do spisu, pozn.)... zistil, že

zo strany Okresnej prokuratúry v Ž. boli konajúcemu súdu opakovane doručované výzvy na

nariadenie hlavného pojednávania (zo dní 07. 10. 2010, 08. 11. 2010, 10. 12. 2010 a tiež

02. 02. 2011). Aj z toho dôvodu, vzhľadom na uvedené urgencie zo strany obžaloby,

osobitnú sťažnosť nepodával v dobrej viere, že výzvy zo strany tohto štátneho orgánu budú

viesť k náprave...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia jej

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj

sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť,

že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená

na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne vecou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus ultima ratio, ktorý nasleduje už

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných

právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov,

je teda jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa a podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd opakovane vyslovil, že pri sťažnostiach podľa ,

prostredníctvom ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého majú sťažovatelia právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona

o súdoch. Navyše, v danom prípade ide o trestné konanie, v rámci ktorého majú sťažovatelia

tiež právo podať sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd podľa § 55 ods. 3 Trestného

poriadku.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, ). Rovnako tak za účinný prostriedok ochrany základného

práva podľa sa považuje aj sťažnosť na nečinnosť podľa

(, ). Účinnosť týchto právnych

prostriedkov ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť

sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu

zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1

citovaného zákona].

Na výzvu ústavného súdu, či využili uvedené prostriedky ochrany svojich práv,

sťažovatelia reagovali prípisom doručeným ústavnému súdu 22. februára 2012, z ktorého

vyplýva, že úkon brata sťažovateľa (ručiteľa), ktorý nie je účastníkom konania, považujú za

podanie sťažnosti na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona

o súdoch v ich mene, pričom sťažnosť pre nečinnosť okresného súdu podľa § 55 ods. 3

v namietanom konaní sami doteraz zjavne neuplatnili. Z obsahu podanej

sťažnosti bratom sťažovateľa na prieťahy v označenom konaní podľa § 62 a nasl. zákona

o súdoch však nevyplýva, že brat sťažovateľa podal sťažnosť aj v mene sťažovateľov a že

bol na jej podanie v ich mene oprávnený. Ústavný súd preto uzavrel, že sťažovatelia

prostriedky ochrany svojich práv podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch a podľa § 55 ods. 3

nevyužili.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

konštatoval, že sťažovatelia bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nepreukázali

v doterajšom priebehu namietaného konania využitie právnych prostriedkov na ochranu

svojho základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

ktoré im zákon o súdoch a účinne poskytujú, neuznal ich argumentáciu

o podaní „sťažností v ich mene“ v priebehu namietaného konania, a preto ich sťažnosť

odmietol ako neprípustnú ( v spojení s ).

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd zdôrazňuje, že ak okresný súd

po predchádzajúcom uplatnení sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, prípadne

sťažnosti podľa naďalej bude v namietanom konaní nečinný,

resp. nebude postupovať efektívne, sťažovateľom nebude nič brániť v tom, aby opätovne

podali sťažnosť podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2012