Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 31/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia

základných práv zaručených v , , a

Slovenskej republiky, namietaného porušenia

a namietaného porušenia práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 21. októbra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra

2008 doručená sťažnosť M. K., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 47 ods. 3

a (ďalej len „“), porušenie

a porušenie práv zaručených v a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 21. októbra 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 21. októbra 2008 uznaný vinným zo spáchania trestného činu zanedbania

povinnej výživy podľa a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), za ktorý bol odsúdený na trest

odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd „svojím rozhodnutím porušil 1)... platný

zákon, 2) tak aj a v neposlednom rade 3) aj Európsky dohovor

o ľudských právach a slobodách“.

Sťažovateľ svoje tvrdenie odôvodnil tým, že v napadnutom konaní pred hlavným

pojednávaním, ktoré bolo odročené z 30. septembra 2008 na 21. október 2008, dvakrát

písomne požiadal o opätovné „zaslanie“ obžaloby, ktorá mu už raz bola doručená, čomu

okresný súd bez „dostatočného vysvetlenia“ nevyhovel. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že

„samotná obžaloba mi dáva za vinu obdobie v roku 2005 a 2006, ale OS ma uznal za

vinného aj za obdobie roku 2003. Pričom v roku 2003 som bol vo výkone trestu kde som si

svoju vyživovaciu povinnosť nahlásil. Z tohto výkonu som bol prepustený až v roku 2004. ...

Celá obžaloba je tak stavaná, že samotné jej znenie ma dopredu odsúdilo za vinného.

Obžaloba tvrdí, že som si na živobytie zarábal príživníckym a kriminálnym spôsobom a to

z toho dôvodu, že som bol poberateľom dávok hmotnej núdze. ... som presvedčený, že

samotná obžaloba je nie len urážlivá, ale aj diskriminačná na môj sociálny pôvod, rod

a sociálne postavenie. ...

Samotný súd ma uznal za vinného a odsúdil podľa obžaloby, čím sa stotožnil aj

s vyššie citovaným, čo je dosť smutné, že to OS – BA 4 takto vidí.“.

Ďalej sťažovateľ uviedol, že „nemám nielen samotnú obžalobu, ale dodnes mi nebol

doručený ani rozsudok, voči ktorému som sa musel odvolať v lehote platného zákona“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd z dôvodu porušenia jeho

základných práv „okamžite“ zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 21. októbra 2008 a vrátil vec do prípravného konania.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa ods. 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných

práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené

alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv

zaručených mu a práv zaručených dohovorom, ku ktorému malo dôjsť postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho a rozsudkom z 21. októbra

2008.

1. Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. , , , ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 21. októbra 2008 podal

sťažovateľ, ako to v sťažnosti tvrdí, odvolanie, o ktorom bude rozhodovať krajský

(odvolací) súd.

Ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu nie je z dôvodu

podaného odvolania právoplatný, a bude predmetom posudzovania v konaní pred krajským

súdom. Odvolací súd tak bude povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť konania

a rozhodnutia predchádzajúceho podaniu odvolania, a to najmä so zreteľom na dodržanie

základných práv a slobôd sťažovateľa. Odvolací súd má podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) celý rad

účinných procesných nástrojov, ako zabezpečiť nápravu porušenia základných práv

a slobôd v predchádzajúcom konaní, ak samozrejme dospeje k záveru, že boli porušené.

Z uvedeného dôvodu je to teda v prvom rade odvolací súd, ktorý bude oprávnený a povinný

rozhodnúť o ochrane základných práv a slobôd, a preto nie je daná právomoc ústavného

súdu v tejto veci konať.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci.

2. Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie svojich práv nedoručením mu napadnutého

rozsudku, resp. prieťahmi pri jeho doručovaní, ústavný súd poznamenáva, že podľa § 53

ods. 1 sťažnosť podľa nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie práva

v súvislosti s nečinnosťou orgánu verejnej moci, koná iba za predpokladu, že sťažovateľ

preukáže, že využil všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných

práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, v tomto prípade , alebo že sa preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa [

(obdobne napr. , )].

Podľa ak je dôvodný predpoklad, že došlo

k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať

prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú

lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí

bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so

stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.

Podľa ak súd urobí úkony trestného konania uvedené

v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom

sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento

sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na

svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.

Z obsahu sťažnosti podanej ústavnému súdu nevyplýva a sťažovateľ to ani netvrdí,

že by využil jemu dostupný prostriedok nápravy v súvislosti s namietaným porušením jeho

práv pri doručovaní rozsudku okresným súdom, ktorý mu poskytuje § 55 ods. 3 Trestného

poriadku na ochranu týchto práv. Rovnako nepreukázal, že by túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

podľa v spojení s odmietol pre jej

neprípustnosť.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami a rozhodovať o nich.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2009