Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 93 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (98)II. ÚS 31/09
PDF · 156.4 KB
No categories available
II. ÚS 31/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2009
predbežne prerokoval sťažnosť M. K., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia
základných práv zaručených v čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 6 Ústavy
Slovenskej republiky, namietaného porušenia čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a namietaného porušenia práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 T 8/2007 a jeho rozsudkom z 21. októbra 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra
2008 doručená sťažnosť M. K., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 47 ods. 3
a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), porušenie čl. 144 ods. 1
ústavy a porušenie práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 8/2007
a jeho rozsudkom z 21. októbra 2008.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp. zn.
2 T 8/2007 z 21. októbra 2008 uznaný vinným zo spáchania trestného činu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), za ktorý bol odsúdený na trest
odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.
Podľa názoru sťažovateľa okresný súd „svojím rozhodnutím porušil 1)... platný
zákon, 2) tak aj Ústavu Slovenskej republiky a v neposlednom rade 3) aj Európsky dohovor
o ľudských právach a slobodách“.
Sťažovateľ svoje tvrdenie odôvodnil tým, že v napadnutom konaní pred hlavným
pojednávaním, ktoré bolo odročené z 30. septembra 2008 na 21. október 2008, dvakrát
písomne požiadal o opätovné „zaslanie“ obžaloby, ktorá mu už raz bola doručená, čomu
okresný súd bez „dostatočného vysvetlenia“ nevyhovel. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že
„samotná obžaloba mi dáva za vinu obdobie v roku 2005 a 2006, ale OS ma uznal za
vinného aj za obdobie roku 2003. Pričom v roku 2003 som bol vo výkone trestu kde som si
svoju vyživovaciu povinnosť nahlásil. Z tohto výkonu som bol prepustený až v roku 2004. ...
Celá obžaloba je tak stavaná, že samotné jej znenie ma dopredu odsúdilo za vinného.
Obžaloba tvrdí, že som si na živobytie zarábal príživníckym a kriminálnym spôsobom a to
z toho dôvodu, že som bol poberateľom dávok hmotnej núdze. ... som presvedčený, že
samotná obžaloba je nie len urážlivá, ale aj diskriminačná na môj sociálny pôvod, rod
a sociálne postavenie. ...
Samotný súd ma uznal za vinného a odsúdil podľa obžaloby, čím sa stotožnil aj
s vyššie citovaným, čo je dosť smutné, že to OS – BA 4 takto vidí.“.
Ďalej sťažovateľ uviedol, že „nemám nielen samotnú obžalobu, ale dodnes mi nebol
doručený ani rozsudok, voči ktorému som sa musel odvolať v lehote platného zákona“.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd z dôvodu porušenia jeho
základných práv „okamžite“ zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 2 T 8/2007
z 21. októbra 2008 a vrátil vec do prípravného konania.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach
fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo
slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa ods. 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd
môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných
práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené
alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv
zaručených mu ústavou a práv zaručených dohovorom, ku ktorému malo dôjsť postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 8/2007 a jeho a rozsudkom z 21. októbra
2008.
1. Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity
svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy,
podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho
začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých
úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných
v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho
skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv
a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu
(napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu
ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu
základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako
primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).
Proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 2 T 8/2007 z 21. októbra 2008 podal
sťažovateľ, ako to v sťažnosti tvrdí, odvolanie, o ktorom bude rozhodovať krajský
(odvolací) súd.
Ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu nie je z dôvodu
podaného odvolania právoplatný, a bude predmetom posudzovania v konaní pred krajským
súdom. Odvolací súd tak bude povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť konania
a rozhodnutia predchádzajúceho podaniu odvolania, a to najmä so zreteľom na dodržanie
základných práv a slobôd sťažovateľa. Odvolací súd má podľa zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) celý rad
účinných procesných nástrojov, ako zabezpečiť nápravu porušenia základných práv
a slobôd v predchádzajúcom konaní, ak samozrejme dospeje k záveru, že boli porušené.
Z uvedeného dôvodu je to teda v prvom rade odvolací súd, ktorý bude oprávnený a povinný
rozhodnúť o ochrane základných práv a slobôd, a preto nie je daná právomoc ústavného
súdu v tejto veci konať.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.
2. Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie svojich práv nedoručením mu napadnutého
rozsudku, resp. prieťahmi pri jeho doručovaní, ústavný súd poznamenáva, že podľa § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie práva
v súvislosti s nečinnosťou orgánu verejnej moci, koná iba za predpokladu, že sťažovateľ
preukáže, že využil všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných
práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných
predpisov, v tomto prípade Trestného poriadku, alebo že sa preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa [§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde
(obdobne napr. III. ÚS 197/05, III. ÚS 13/06)].
Podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku ak je dôvodný predpoklad, že došlo
k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať
prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú
lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí
bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so
stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.
Podľa § 55 ods. 4 Trestného zákona ak súd urobí úkony trestného konania uvedené
v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom
sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento
sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na
svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.
Z obsahu sťažnosti podanej ústavnému súdu nevyplýva a sťažovateľ to ani netvrdí,
že by využil jemu dostupný prostriedok nápravy v súvislosti s namietaným porušením jeho
práv pri doručovaní rozsudku okresným súdom, ktorý mu poskytuje § 55 ods. 3 Trestného
poriadku na ochranu týchto práv. Rovnako nepreukázal, že by túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti
podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej
neprípustnosť.
Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, bolo už bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami a rozhodovať o nich.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2009