Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 397 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (402)III. ÚS 75/05
PDF · 163.96 KB
No categories available
III. ÚS 75/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2005
predbežne prerokoval sťažnosť Valerija Viktoroviča Mamonova, bytom B., vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 47 ods. 4, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3
a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5 a čl. 125
ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky postupom vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej
polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave a Krajskej prokuratúry v Trnave
v jeho trestnej veci vedenej na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Trnave pod sp. zn. ČVS: KUJP-2/OVEK-2002 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Valerija Viktoroviča Mamonova o d m i e t a pre nedostatok právomoci
na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára
2005 doručená sťažnosť (zo 4. februára 2005) Valerija Viktoroviča Mamonova, bytom B.,
ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods. 4, čl. 48 ods. 2, čl. 50
ods. 3 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 2
ods. 2, čl. 7 ods. 5 a čl. 125 ods. 6 ústavy postupom vyšetrovateľa Úradu justičnej
a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave (ďalej len
„vyšetrovateľ“) a Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v jeho
trestnej veci vedenej na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Trnave pod sp. zn. ČVS: KUJP- 2/OVEK-2002.
Sťažovateľ uviedol, že ako obvinený v uvedenej trestnej veci bol listom
vyšetrovateľa z 28. októbra 2004 na základe § 166 ods. 1 Trestného poriadku upovedomený
o možnosti preštudovať spis a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania 8. novembra 2004.
Počas uvedeného úkonu bola vyšetrovateľovi predložená odôvodnená písomná žiadosť
sťažovateľa zo 7. novembra 2004 o zabezpečenie písomného prekladu vyšetrovacieho spisu
do ruského jazyka z dôvodu, že sťažovateľ nerozumie dostatočne slovenskému jazyku.
Vyšetrovateľ žiadosti sťažovateľa nevyhovel, o čom ho upovedomil listom
z 8. novembra 2004. Sťažovateľ požiadal podaniami z 11. novembra 2004 a z 15. novembra
2004 krajskú prokuratúru o odstránenie závad v postupe vyšetrovateľa podľa § 167
Prokurátorka krajskej prokuratúry vykonávajúca dozor nad zachovávaním zákonnosti
trestného stíhania v uvedenej trestnej veci sťažovateľovi po prešetrení jeho žiadosti listom
č. k. 2 Kv 8/02-760 z 1. decembra 2004 oznámila: „V postupe vyšetrovateľa som nezistila
žiadne také pochybenie, ktoré by bolo vo Váš neprospech a poškodzovalo by Vás na Vašich
právach.“
Sťažovateľ reagoval podaním podnetu podľa § 31 ods. 1 a ods. 2 a § 32 ods. 1
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ tvrdí, že
odpoveďou na podanie podnetu boli zo strany krajskej prokuratúry upovedomenie o podaní
obžaloby na sťažovateľa v predmetnej trestnej veci (list krajskej prokuratúry č. k.
2 Kv 8/02-781 z 10. januára 2005) a oznámenie o predložení podnetu sťažovateľa („...spolu
s príslušným spisovým materiálom...“) Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1. zrušujú sa
rozhodnutia (zásahy)
- Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 1. 12. 2004, sp. zn. 2 Kv 8/02-760,
- Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, úradu justičnej a kriminálnej polície zo dňa
8. 11. 2004, ČVS: KUJP- 2/OVEK- 2002
o odmietnutí Žiadosti o písomný preklad vyšetrovacieho spisu zo dňa 7. 11. 2004,
2. vec sa vracia späť do prípravného konania na ďalšie konanie týmto orgánom činným
v trestnom konaní,
3. zakazuje sa OČTK pokračovanie v porušovaní mojich základných práv a slobôd,
4. prikazuje sa, aby ten kto porušil práva a slobody, obnovil stav pred ich porušením.“
II.
1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov
konania.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
2. Sťažovateľ namieta v konaní pred ústavným súdom porušenie svojich základných
práv v súvislosti s trestným stíhaním jeho osoby v trestnej veci vedenej na Úrade justičnej
a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave pod sp. zn.
ČVS: KUJP-2/OVEK-2002, konkrétne nevyhovením jeho žiadosti zo 7. novembra 2004
o zabezpečenie písomného prekladu vyšetrovacieho spisu do ruského jazyka zo strany
vyšetrovateľa (list sp. zn. ČVS: KUJP-2/OVEK-2002 z 8. novembra 2004) a krajskej
prokuratúry (list č. k. 2 Kv 8/02-760 z 1. decembra 2004). Z príloh pripojených
sťažovateľom k ústavnej sťažnosti vyplýva, že prokurátorka krajskej prokuratúry podala
10. januára 2005 na sťažovateľa v uvedenej veci obžalobu na Krajskom súde v Trnave.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než
zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
Ten, proti ktorému sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania
poučený o právach umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby (...) všetky orgány činné
v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho práv (§ 2 ods. 13 Trestného
poriadku).
Podľa § 2 ods. 4 prvej vety Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje niečo
iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci
prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.
Podľa § 12 ods. 1 Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní sa
rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán. Pokiaľ z povahy veci nevyplýva
niečo iné, rozumie sa obvineným aj obžalovaný a odsúdený (§ 12 ods. 8 Trestného
poriadku).
Aj z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho
orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu
základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako
primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).
Podľa § 33 ods. 1 Trestného poriadku môže obvinený (...) uvádzať okolnosti
a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.
Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom
činným v trestnom konaní. (...)
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia sú všetky orgány činné v trestnom konaní
povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich
uplatnenie.
Podľa § 186 písm. e) Trestného poriadku nariadi predseda senátu predbežné
prejednanie obžaloby, ak je toho názoru, (...), že prípravné konanie nebolo vykonané podľa
zákona, najmä že v ňom boli porušené predpisy zabezpečujúce právo obhajoby, (...).
Podľa § 188 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku po predbežnom prejednaní obžaloby
súd, (...) vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak je to potrebné na odstránenie závažných
procesných chýb prípravného konania alebo na objasnenie základných skutkových
okolností, bez ktorých nie je možné rozhodnúť na hlavnom pojednávaní a v konaní pred
súdom by bolo také došetrenie spojené s výraznými ťažkosťami alebo by bolo zrejme na
ujmu rýchlosti konania, (...).
Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že platná právna
úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi ako obžalovanému v rámci
uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich
základných práv a slobôd garantovaných ústavou v dôsledku nezákonného postupu
vyšetrovateľa a prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti trestného
stíhania v jeho trestnej veci.
Tak súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd
v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou,
v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností
prípadu, vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej
veci sťažovateľa vo fáze trestného konania predchádzajúcej podaniu obžaloby.
V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až
po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie
garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní
naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na
ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia základných práv označených
v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu.
Ústavný súd dospel k názoru, že sťažovateľ mal a má v systéme všeobecného
súdnictva (v súčasnosti je trestné konanie v súdnom štádiu na Krajskom súde v Trnave, ako
súde prvej inštancie) k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany svojich práv
v prípade uznania jeho argumentácie súdmi oprávnenými konať v jeho trestnej veci.
Už v súčasnej fáze konania pred súdom – bezprostredne po podaní obžaloby, môže
sťažovateľ súdu prvého stupňa navrhnúť (§ 33 ods. 1 Trestného poriadku), aby obžalobu
predbežne prejednal [§ 186 písm. e) Trestného poriadku] a vec vrátil prokurátorovi na
došetrenie [§ 188 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku].
Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej
fáze prebiehajúceho trestného konania v trestnej veci sťažovateľa do právomoci
všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva na obhajobu argumentáciu
týkajúcu sa porušenia jeho základných práv následne aj na hlavnom pojednávaní, prípadne
iným zákonom dovoleným spôsobom vrátane využitia opravných prostriedkov v trestnom
konaní.
Nevyužitie uvedených možností ochrany označeného práva sťažovateľa nemožno
nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická
osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127
ods. 1 ústavy).
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre
nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2005