Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 75/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Valerija Viktoroviča Mamonova, bytom B., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 47 ods. 4, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3

a v spojení s , a

ods. 6 postupom vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej

polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave a Krajskej prokuratúry v Trnave

v jeho trestnej veci vedenej na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Trnave pod sp. zn. ČVS: KUJP-2/OVEK-2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Valerija Viktoroviča Mamonova o d m i e t a pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára

2005 doručená sťažnosť (zo 4. februára 2005) Valerija Viktoroviča Mamonova, bytom B.,

ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 47 ods. 4, čl. 48 ods. 2, čl. 50

ods. 3 a (ďalej len „“) v spojení s

ods. 2, a postupom vyšetrovateľa Úradu justičnej

a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave (ďalej len

„vyšetrovateľ“) a Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v jeho

trestnej veci vedenej na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Trnave pod sp. zn. ČVS: KUJP- 2/OVEK-2002.

Sťažovateľ uviedol, že ako obvinený v uvedenej trestnej veci bol listom

vyšetrovateľa z 28. októbra 2004 na základe upovedomený

o možnosti preštudovať spis a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania 8. novembra 2004.

Počas uvedeného úkonu bola vyšetrovateľovi predložená odôvodnená písomná žiadosť

sťažovateľa zo 7. novembra 2004 o zabezpečenie písomného prekladu vyšetrovacieho spisu

do ruského jazyka z dôvodu, že sťažovateľ nerozumie dostatočne slovenskému jazyku.

Vyšetrovateľ žiadosti sťažovateľa nevyhovel, o čom ho upovedomil listom

z 8. novembra 2004. Sťažovateľ požiadal podaniami z 11. novembra 2004 a z 15. novembra

2004 krajskú prokuratúru o odstránenie závad v postupe vyšetrovateľa podľa § 167

.

Prokurátorka krajskej prokuratúry vykonávajúca dozor nad zachovávaním zákonnosti

trestného stíhania v uvedenej trestnej veci sťažovateľovi po prešetrení jeho žiadosti listom

č. k. -760 z 1. decembra 2004 oznámila: „V postupe vyšetrovateľa som nezistila

žiadne také pochybenie, ktoré by bolo vo Váš neprospech a poškodzovalo by Vás na Vašich

právach.“

Sťažovateľ reagoval podaním podnetu podľa § 31 ods. 1 a ods. 2 a § 32 ods. 1

o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ tvrdí, že

odpoveďou na podanie podnetu boli zo strany krajskej prokuratúry upovedomenie o podaní

obžaloby na sťažovateľa v predmetnej trestnej veci (list krajskej prokuratúry č. k.

-781 z 10. januára 2005) a oznámenie o predložení podnetu sťažovateľa („...spolu

s príslušným spisovým materiálom...“) Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1. zrušujú sa

rozhodnutia (zásahy)

- Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 1. 12. 2004, sp. zn. -760,

- Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, úradu justičnej a kriminálnej polície zo dňa

8. 11. 2004, ČVS: KUJP- 2/OVEK- 2002

o odmietnutí Žiadosti o písomný preklad vyšetrovacieho spisu zo dňa 7. 11. 2004,

2. vec sa vracia späť do prípravného konania na ďalšie konanie týmto orgánom činným

v trestnom konaní,

3. zakazuje sa OČTK pokračovanie v porušovaní mojich základných práv a slobôd,

4. prikazuje sa, aby ten kto porušil práva a slobody, obnovil stav pred ich porušením.“

II.

1. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov

konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Sťažovateľ namieta v konaní pred ústavným súdom porušenie svojich základných

práv v súvislosti s trestným stíhaním jeho osoby v trestnej veci vedenej na Úrade justičnej

a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave pod sp. zn.

ČVS: KUJP-2/OVEK-2002, konkrétne nevyhovením jeho žiadosti zo 7. novembra 2004

o zabezpečenie písomného prekladu vyšetrovacieho spisu do ruského jazyka zo strany

vyšetrovateľa (list sp. zn. ČVS: KUJP-2/OVEK-2002 z 8. novembra 2004) a krajskej

prokuratúry (list č. k. -760 z 1. decembra 2004). Z príloh pripojených

sťažovateľom k ústavnej sťažnosti vyplýva, že prokurátorka krajskej prokuratúry podala

10. januára 2005 na sťažovateľa v uvedenej veci obžalobu na Krajskom súde v Trnave.

Podľa nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než

zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Ten, proti ktorému sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania

poučený o právach umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby (...) všetky orgány činné

v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho práv (§ 2 ods. 13 Trestného

poriadku).

Podľa prvej vety ak tento zákon neustanovuje niečo

iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci

prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené .

Podľa orgánmi činnými v trestnom konaní sa

rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán. Pokiaľ z povahy veci nevyplýva

niečo iné, rozumie sa obvineným aj obžalovaný a odsúdený (§ 12 ods. 8 Trestného

poriadku).

Aj z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho

orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Podľa môže obvinený (...) uvádzať okolnosti

a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.

Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom

činným v trestnom konaní. (...)

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia sú všetky orgány činné v trestnom konaní

povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich

uplatnenie.

Podľa nariadi predseda senátu predbežné

prejednanie obžaloby, ak je toho názoru, (...), že prípravné konanie nebolo vykonané podľa

zákona, najmä že v ňom boli porušené predpisy zabezpečujúce právo obhajoby, (...).

Podľa po predbežnom prejednaní obžaloby

súd, (...) vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak je to potrebné na odstránenie závažných

procesných chýb prípravného konania alebo na objasnenie základných skutkových

okolností, bez ktorých nie je možné rozhodnúť na hlavnom pojednávaní a v konaní pred

súdom by bolo také došetrenie spojené s výraznými ťažkosťami alebo by bolo zrejme na

ujmu rýchlosti konania, (...).

Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že platná právna

úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi ako obžalovanému v rámci

uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich

základných práv a slobôd garantovaných v dôsledku nezákonného postupu

vyšetrovateľa a prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti trestného

stíhania v jeho trestnej veci.

Tak súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd

v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou,

v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností

prípadu, vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej

veci sťažovateľa vo fáze trestného konania predchádzajúcej podaniu obžaloby.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až

po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na

ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia základných práv označených

v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu.

Ústavný súd dospel k názoru, že sťažovateľ mal a má v systéme všeobecného

súdnictva (v súčasnosti je trestné konanie v súdnom štádiu na Krajskom súde v Trnave, ako

súde prvej inštancie) k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany svojich práv

v prípade uznania jeho argumentácie súdmi oprávnenými konať v jeho trestnej veci.

Už v súčasnej fáze konania pred súdom – bezprostredne po podaní obžaloby, môže

sťažovateľ súdu prvého stupňa navrhnúť ( ), aby obžalobu

predbežne prejednal [ ] a vec vrátil prokurátorovi na

došetrenie [ ].

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej

fáze prebiehajúceho trestného konania v trestnej veci sťažovateľa do právomoci

všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva na obhajobu argumentáciu

týkajúcu sa porušenia jeho základných práv následne aj na hlavnom pojednávaní, prípadne

iným zákonom dovoleným spôsobom vrátane využitia opravných prostriedkov v trestnom

konaní.

Nevyužitie uvedených možností ochrany označeného práva sťažovateľa nemožno

nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická

osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127

ods. 1 ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť odmietol podľa uvedeného zákona pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2005