Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 514/2026
PDF · 251.17 KB
No categories available
IV. ÚS 514/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov
,
zastúpených T LEGAL ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., Garbiarska 1081/2, Košice, proti uzneseniu Národnej kriminálnej agentúry ČVS: PPZ-796/NKA-FP-VY-2017 z 12. marca 2019, proti postupu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach v konaní vedenom pod ČVS: KRP-134/2-VYS-KE-2024 a proti postupu Krajskej prokuratúry v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 22/23/5500 takto
r o z h o d o l :
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
2. Návrhu na odklad vykonateľnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci
1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. júla 2026 domáhajú vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom v záhlaví označeného útvaru Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: KRP-134/2-VYS-KE-2024 (ako aj uznesením o vznesení obvinenia vydaným jeho právnym predchodcom Národnou kriminálnou agentúrou) a postupom príslušnej prokuratúry vykonávajúcej v uvedenej trestnej veci dozor nad zákonnosťou prípravného konania. Navrhujú, aby ústavný súd krajskej prokuratúre zakázal pokračovať v porušovaní práv v trestnom konaní vedenom na príslušnom policajnom útvare a uložil jej povinnosť obnoviť stav
pred porušením. Navrhujú tiež, aby krajskej prokuratúre a označenému policajnému útvaru prikázal konať bez zbytočných prieťahov, aby priznal primerané finančné zadosťučinenie každému vo výške 14 000 eur a náhradu trov konania. Do doby právoplatného rozhodnutia ústavného súdu navrhujú pozastaviť, resp. odložiť vykonateľnosť označeného uznesenia o vznesení obvinenia.
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh vyplýva, že na základe uznesenia vyšetrovateľky o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia ČVS: PPZ-796/NKA-FP-VY-2017 z 12. marca 2019 boli sťažovatelia (a ďalšie tri osoby) trestne stíhaní pre štyri skutky kvalifikované ako porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku a poškodzovanie veriteľa. Sťažnosti sťažovateľov proti uzneseniu boli zamietnuté uzneseniami prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 268/17/1000-208 z 24. júna 2019 a č. k. VII/2 Gv 268/17/1000-264 zo 16. septembra 2019. V nadväznosti na pokyn generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. IV/1 Spr 171/21/1000-5 z 10. marca 2021 (a v kontexte nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 185/2020 z 27. augusta 2020) vydal špeciálny prokurátor 7. júla 2021 v poradí druhé uznesenie o zamietnutí sťažností sťažovateľov, v ktorom uviedol, že predchádzajúce uznesenia o zamietnutí ich sťažností sú „neúčinné“. Prokurátor upozornením č. k. VII/2 Gv 22/23/1000-10 z 1. marca 2023 sťažovateľom oznámil zmenu právnej kvalifikácie vypustením kvalifikácie porušovania povinností pri správe cudzieho majetku z dôvodu nedania súhlasu poškodeného podľa § 211 Trestného poriadku. Po zrušení Národnej kriminálnej agentúry vedie vyšetrovanie v záhlaví označený útvar Policajného zboru a dozor nad trestným stíhaním vykonáva po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry krajská prokuratúra.
II. Argumentácia sťažovateľov
3. Trestné stíhanie je od vznesenia obvinenia vedené už viac ako sedem rokov a štyri mesiace, čo nepredstavuje primeranú dobu podľa Trestného poriadku, ale jasne evokuje prítomnosť zbytočných prieťahov porušujúcu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Od vydania uznesenia č. k. II. ÚS 371/2022-50 zo 6. septembra 2022 prešli už takmer 4 roky, čo predstavuje neprimeranú dobu. Vec nie je natoľko zložitá, aby odôvodňovala také dlhé vyšetrovanie. Sťažovatelia žiadne prieťahy nezavinili, opakovane sa domáhali rozhodnutia. Využívanie zákonných prostriedkov obhajoby nemožno pričítať na ich ťarchu. Prieťahy sú výlučne dôsledkom postupu orgánov verejnej moci. Dozorový prokurátor pri rozhodovaní o námietke zaujatosti už 4. mája 2023 uviedol, že nenadobudol presvedčenie o vine obvinených. Krajská prokuratúra, resp. jej predchodcovia nepodali obžalobu ani nezastavili trestné stíhanie, ako predpokladal ústavný súd. Sú tak ukrátení o možnosť ochrany svojich práv pred súdom, resp. užívania osobnej slobody bez vznesenia obvinenia. Prokuratúra im tým úmyselne blokuje prístup k súdu. Možnosť súdneho prieskumu je takmer 4 roky len teoretická a nemajú k dispozícii žiadny účinný prostriedok nápravy proti nečinnosti krajskej prokuratúry.
4. Národná kriminálna agentúra porušila základné práva sťažovateľov podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia v situácii, keď nedisponovala súhlasom žiadneho poškodeného podľa § 211 Trestného poriadku. S prihliadnutím na nález sp. zn. II. ÚS 185/2020 je toto uznesenie plne nezákonné a ústavne neudržateľné. Korekciu stavu porušenia ich práv môže zabezpečiť len krajská prokuratúra, ktorá však rezignuje na svoju povinnosť zastaviť trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. d) v spojení s § 9 ods. 1 písm. f)
Trestného poriadku. Inak nie je možné po zamietnutej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia zhojiť tento stav. Prokuratúra svojvoľne len vypustila kvalifikáciu podľa § 237 Trestného zákona, pričom Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa medzi riadkami vyhráža opätovným prekvalifikovaním skutku na tento trestný čin.
5. K prípustnosti ústavnej sťažnosti sťažovatelia uvádzajú, že subsidiarita nie je absolútnym princípom, že úpenlivo sa roky domáhajú rozhodnutia, najstarší z nich má 77 rokov a nevie, či sa dožije konca svojej právnej veci pre svoj zdravotný stav. Prokuratúra napriek ich opakovaným žiadostiam udržiava takýto stav právnej neistoty, rezignuje na zákonnú povinnosť konať, čo považujú za zneužitie práva. Ústavný súd je v takomto stave jedinou možnosťou domáhania sa dodržiavania ich ľudských práv. Extrémna dĺžka konania bez rozhodnutia je dôvodom hodným osobitného zreteľa na neodmietnutie ústavnej sťažnosti. Pristupuje k tomu reálna nemožnosť ochrany pred súdom, ignorovanie záväzného nálezu sp. zn. II. ÚS 185/2020, osobitné okolnosti veku sťažovateľov a zneužitie práva prokuratúrou.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
III.1. K porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením o vznesení obvinenia:
7. Ústavná sťažnosť sťažovateľov je v tejto časti totožná s ich ústavnými sťažnosťami (a ďalších troch sťažovateľov), ktoré boli odmietnuté uznesením č. k. II. ÚS 371/2022-50 zo 6. septembra 2022 ako neprípustné podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde. Sťažovatelia vtedy namietali porušenie totožných základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy totožným uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúry východ, Košice ČVS: PPZ-796/NKA-FP-VY-2017 z 12. marca 2019. Sťažovatelia v aktuálnej sťažnosti neuvádzajú, že by prekážka neprípustnosti ústavnej sťažnosti medzičasom odpadla, ale tvrdia existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (bod 5), ktoré však vzťahujú len ku krajskej prokuratúre (a jej právnym predchodcom). Ústavný súd preto konštatuje po skutkovej stránke identickosť oboch vecí, a to bez dodatočného splnenia podmienky prípustnosti ústavnej sťažnosti, ako ju vyložil v uznesení č. k. II. ÚS 371/2022-50 zo 6. septembra 2022. Ide teda o existenciu prekážky res iudicata, čo zakladá neprípustnosť ústavnej sťažnosti podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde. Je potrebné dodať, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia podali sťažovatelia sťažnosť podľa Trestného poriadku, o ktorej rozhodol špeciálny prokurátor uznesením
zo 7. júla 2021, teda konal o nej iný orgán verejnej moci, čo je dôvodom neprípustnosti ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.
III.2. K porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy postupom krajskej prokuratúry:
8. Koncepcia konania o ústavnej sťažnosti je založená na tom, že predstavuje subsidiárny procesný prostriedok na ochranu ústavou zaručených základných práv a slobôd. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci, a preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Jeho úlohou je v súlade s čl. 124 a nasl. ústavy ochrana ústavnosti, a nie tzv. bežnej zákonnosti, resp. protiprávnosti. Z tohto pohľadu je nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním ústavnej sťažnosti splnená, vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje. Podústavné právo vytvára nielen orgány verejnej moci s ich osobitými právomocami, ale aj množstvo hmotnoprávnych a procesnoprávnych konštrukcií a inštitútov, ktorých súhrn vytvára právne prostriedky na ochranu základných práv.
9. Trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, I. ÚS 314/09). Ustálenú rozhodovaciu prax ústavný súd rekapituloval aj v náleze sp. zn. IV. ÚS 212/2022 z 28. júna 2022 publikovanom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 31/2022, v ktorom opakovane prízvukoval, že „Možné porušenie základného práva na inú právnu ochranu, ktoré patrí obvinenému v predsúdnom trestnom konaní (ako aj porušenie s dotknutým právom ostatných vecne súvisiacich základných práv), je v reťazci subsidiarity preskúmavané (okrem samotného predsúdneho konania, kde je jeho garantom prokurátor) prostredníctvom korekčných procesných mechanizmov v súdnom konaní (teda využitím práva na súdnu ochranu), keď k uznaniu viny zo spáchania trestného činu môže dôjsť len súdom. Taká právomoc predchádza právomoci ústavného súdu s určitými výnimkami odňatia osobnej slobody väzbou, prípadne generálneho majetkovo-invazívneho opatrenia (zaistenie majetku obvineného), resp. prieskumu porušenia základných práv rozhodnutiami a opatreniami v trestnom konaní proti osobám, ktoré nie sú v tomto konaní obvinenými (ani v naostatok uvedenom prípade by však prieskum ústavného súdu zásadne nemal zasahovať do podstaty vzneseného obvinenia, o ktorom dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, resp. neboli vyčerpané zákonné prostriedky priznané obvinenému zákonom na ochranu jeho základných práv a slobôd). Ústavný súd totiž v trestnom konaní nenahrádza procesné postavenie prokurátora, sudcu pre prípravné konanie ani všeobecného súdu v trestnoprocesnej inštančnej postupnosti rozhodovania súdov (pozri napr. aj uznesenie ústavného súdu č. k. IV. ÚS 80/2022-16 z 15. februára 2022). Procesné záruky zabezpečujúce zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred jej porušením) pritom vyplývajú z II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého dielu (dozor prokurátora), ako aj III. časti (súdne konanie) druhej hlavy (preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby), prípadne šiestej hlavy (odvolanie a konanie o ňom) alebo ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) Trestného poriadku.“.
10. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia sa z dôvodov uvedených v podanej ústavnej sťažnosti domáhajú v podstate revízie postupu a ustálenia skutkových a právnych dôvodov, ktoré viedli orgány činné v trestnom konaní k naplneniu predpokladov podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, teda k vzneseniu obvinenia, ktoré boli odobrené špeciálnym prokurátorom v jeho uznesení zo 7. júla 2021 o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a neskôr pozmenené spôsobom vyplývajúcim z upozornenia o zmene právnej kvalifikácie z 1. marca 2023. Osobitne je potrebné uviesť, že vznesenie obvinenia je dôležitým procesným úkonom, pretože týmto úkonom sa proti určitej osobe začína trestné stíhanie za konkrétny skutok, ktorý je trestným činom, a súčasne sa určuje aj jej procesné postavenie v trestnom konaní ako obvineného. Nie je však potrebné, aby trestná činnosť bola spoľahlivo preukázaná, ako to je v prípade obžaloby. Otázka dôvodnosti vznesenia obvinenia je predmetom celého trestného konania a ústavnému súdu v tejto súvislosti prináleží zaoberať sa otázkou ochrany základných práv a slobôd zásadne až po jeho skončení (s výnimkou niektorých špecifických situácií), teda po vyčerpaní všetkých procesných prostriedkov, ktoré obvinenému, resp. obžalovanému Trestný poriadok poskytuje.
11. Ak sťažovatelia tvrdia, že ani po zamietnutej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia nie je možné zhojiť nezákonný stav inak ako zastavením trestného stíhania podľa § 9 ods. 1 písm. f) v spojení s § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, ústavný súd uvádza, že bolo by v úplnom rozpore s už uvedeným princípom subsidiarity, ak by mal splnenie týchto zákonných podmienok posudzovať ústavný súd ešte pred orgánmi prokuratúry, resp. príslušným všeobecným súdom. Námietky o rezignácii krajskej prokuratúry na jej zákonnú povinnosť či o zneužití práva sa ústavnému súdu aj s poukazom na predložené prílohy (ktorých súčasťou je uznesenie generálnej prokuratúry č. k. IV/3 GPt 249/23/1000-22 z 3. júna 2024, v ktorom sa prokurátor venuje aj námietke o nevyhnutnosti zastavenia trestného stíhania) javia ako nespôsobilé pre naplnenie výnimky, a teda možnosti ústavného súdu zasiahnuť v tejto fáze trestného konania.
12. Platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľom ako obvineným a prípadne aj v ďalšom štádiu trestného konania (po eventuálnom podaní obžaloby) ako obžalovaným právne účinným spôsobom namietať porušenie základných práv a slobôd garantovaných ústavou vrátane nimi označených práv na inú právnu ochranu a práva nebyť stíhaný inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Predovšetkým súd má možnosť eliminovať už v úvode súdneho konania procesné nedostatky prípravného konania brániace ďalšiemu postupu v konaní proti obvinenému, najmä z hľadiska porušenia práv obhajoby, a v takom prípade obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi. Ak o také chyby nejde, konanie pokračuje aj s prípadným využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov (sťažovateľmi ako stranou), keď je možné zákonom ustanoveným spôsobom napádať aj chyby postupu (trestného stíhania) predchádzajúceho meritórnemu rozhodnutiu. Právomoc v prípravnom konaní prokurátora a v súdnom konaní súdov jednotlivých stupňov predchádza právomoci ústavného súdu. Vylučuje to teda tvrdenie sťažovateľov, že ústavný súd je jedinou možnosťou domáhania sa dodržiavania ľudských práv sťažovateľov.
13. Ani v spojení s tvrdeniami sťažovateľov o ich vysokom veku či nepriaznivom zdravotnom stave, či o ignorovaní nálezu z konania sp. zn. II. ÚS 185/2020 ústavný súd nepovažoval dôvody hodné osobitného zreteľa za ustálené. Na označený nález orgány činné v trestnom konaní reagovali tak, ako je uvedené v bode 2 tohto odôvodnenia, a ďalšie procesné možnosti sťažovateľov sú popísané v predchádzajúcich odsekoch.
14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť z dôvodu neprípustnosti podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 (druhá alternatíva) zákona o ústavnom súde (obdobne IV. ÚS 80/2022, IV. ÚS 185/2023, I. ÚS 225/2025).
III.3. K porušeniu práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru:
15. Postup vyšetrovateľa pri úkonoch podľa Trestného poriadku podlieha dozoru prokuratúry v rozsahu vyplývajúcom z § 230 ods. 1 Trestného poriadku. Dozor v prípravnom konaní vykonáva prokurátor nielen z úradnej moci (ex offo), ale aj na základe osobitného procesného návrhu vyplývajúceho z § 210 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní s tým, že prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť, a preto je v právomoci prokurátora preskúmať akýkoľvek postup vyšetrovateľa v trestnom konaní a vyjadriť sa k tomu, či bol v súlade so zákonom. Sťažovatelia majú v danej veci procesné postavenie obvinených, a preto im nič nebránilo v tom, aby sa odstránenia porušenia svojich práv prieťahovým postupom vyšetrovateľa domáhali postupom podľa § 210 Trestného poriadku. V ústavnej sťažnosti a jej prílohách sťažovatelia využitie tohto prostriedku nápravy netvrdili, tým menej preukázali. Ústavný súd preto zistil v tejto časti ústavnej sťažnosti smerujúcej proti postupu označeného útvaru polície (resp. pôvodne Národnej kriminálnej agentúry) dôvod neprípustnosti podľa § 55 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 (druhá alternatíva) zákona o ústavnom súde.
16. Sťažovatelia v procesnej pozícii obvinených mohli podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku požiadať aj o preskúmanie postupu prokurátora krajskej prokuratúry v prípravnom konaní tak, aby boli odstránené prieťahy. Žiadosť podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku vybavuje prokurátor bezprostredne nadriadenej prokuratúry, ktorý ju preskúma a o výsledku upovedomí žiadateľa. Žiadosť podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku je tak právnym prostriedkom nápravy, ktorý je obvinenému v prípravnom konaní bezprostredne a priamo dostupný (II. ÚS 681/2025). Vyvracia to teda tvrdenie sťažovateľov, že nemajú žiadny účinný prostriedok nápravy proti nečinnosti krajskej prokuratúry a že jediným orgánom spôsobilým poskytnúť im ochranu je ústavný súd. V ústavnej sťažnosti a jej prílohách sťažovatelia využitie tohto prostriedku nápravy netvrdili, tým menej preukázali, a preto ústavný súd zistil v tejto časti ústavnej sťažnosti smerujúcej proti postupu krajskej prokuratúry (resp. pôvodne Úradu špeciálnej prokuratúry a Krajskej prokuratúry v Košiciach) dôvod neprípustnosti podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
17. Keďže sťažovatelia nevyužili právne prostriedky ochrany svojich práv, ktoré im osobitný predpis (Trestný poriadok) účinne poskytuje na odstránenie prieťahov vyšetrovateľa príslušného policajného útvaru a krajskej prokuratúry a na ktorých použitie sú oprávnení, bolo potrebné ich ústavnú sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní považovať za neprípustnú, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde. Sťažovateľmi uvedené tvrdenia o extrémnej dĺžke konania a o vysokom veku nepovažoval ústavný súd za zakladajúce dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý možno ústavnú sťažnosť neodmietnuť. Z predloženého uznesenia generálnej prokuratúry č. k. IV/3 GPt 249/23/1000-22 z 3. júna 2024 navyše vyplýva, že generálna prokuratúra považovala trestné konanie za bezprieťahové a vyznačujúce sa značnou
skutkovou rozsiahlosťou a právnou zložitosťou (čo odlišuje vec od nimi odkazovanej veci sp. zn. II. ÚS 265/2026). Sťažovatelia v odôvodnení sťažnosti tento aspekt vôbec neanalyzovali.
18. Ústavný súd dopĺňa, že už uvedené nevylučuje možnosť sťažovateľov opätovne sa obrátiť na ústavný súd po uplatnení (vyčerpaní) žiadostí podľa § 210 Trestného poriadku, ak by sa domnievali, že nimi nedosiahli odstránenie stavu namietaného porušovania svojich práv.
19. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľov uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia označených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo. Ústavný súd nemohol vyhovieť ani návrhu sťažovateľov na odklad vykonateľnosti, keďže pozitívne rozhodnutie o takomto návrhu prichádza do úvahy vtedy, ak ústavný súd prijme ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu návrhu sťažovateľov ústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. septembra 2026
Libor Duľa
predseda senátu