Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 158 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (163)I. ÚS 314/09
PDF · 203.13 KB
No categories available
I. ÚS 314/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 314/09-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. P., P., zastúpeného advokátkou JUDr. I. G., P., vo
veci namietaného porušenia základného práva „na nemožnosť stíhania inak, ako z dôvodov
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
uznesením „povereného príslušníka PZ mjr. PhDr. M. K. z Prezídia Policajného zboru,
Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ o vznesení obvinenia, ČVS:
PPZ-7/BPK-Z-SV-2009, zo dňa 16. 3. 2009, v spojení s uznesením prokurátora Okresnej
prokuratúry v Prievidzi, č. k. 2 Pv 313/09-16, zo dňa 28. apríla 2009“ a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. M. P. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2009
doručená sťažnosť Mgr. M. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva „na nemožnosť stíhania inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon“ podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením
«povereného príslušníka PZ mjr. PhDr. M. K. z Prezídia Policajného zboru, Úradu boja
proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ o vznesení obvinenia, ČVS: PPZ-7/BPK-Z-
SV-2009, zo dňa 16. 3. 2009 (ďalej len „Úrad boja proti korupcii“, resp. „uznesenie
o vznesení obvinenia“), v spojení s uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry
v Prievidzi, č. k. 2 Pv 313/09-16, zo dňa 28. apríla 2009 (ďalej len „okresná prokuratúra“,
resp. „uznesenie prokurátora“)».
1. Zo sťažnosti vyplynulo, že „Na základe uznesenia... zo dňa 16. 3. 2009, bolo
sťažovateľovi vznesené obvinenie pre prečin falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny...
podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovanie
cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaného
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období
od 29. 1. 2007 do 14. 2. 2007 v P., MUDr. M. A. ako primátor mesta P., Ing. S. H. v
postavení zástupcu primátora mesta P. a Mgr. M. P. ako právny zástupca mesta P.,
po vzájomnej dohode, potom, ako bol dňa 29. 1. 2007 vydaný pod sp. zn. Pd 8/2007 protest
prokurátorky Okresnej prokuratúry v P. proti uzneseniu Mestského zastupiteľstva v P. č.
48/2006 zo dňa 29. 12. 2006, ktorým mestské zastupiteľstvo zvolilo dvoch poslancov
mestského zastupiteľstva do funkcie zástupcu primátora, sfalšovali obsah uznesenia č.
2/2007 a zápisnice zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta P. konaného dňa 17. 1.
2007 v P., do ktorých dali zapísať, že Mestské zastupiteľstvo na zasadnutí dňa 17. 1. 2007
zrušilo uznesenie MZ č. 48/2006 z 29. 12. 2006 a zvolilo Ing. S. H. do funkcie zástupcu
primátora mesta P. B., napriek tej skutočnosti, že mali vedomosť o tom, že obsah takto
upravenej zápisnice a uznesenia nesúhlasí so skutočným priebehom Mestského
zastupiteľstva v P. konaného dňa 17. 1. 2007, uznesenie a zápisnicu ako pravé zverejnili,
pričom konali s tým úmyslom, aby sa opätovne nekonala slobodná voľba zástupcu
primátora obecným zastupiteľstvom mesta tak, ako to vyplýva z čl. 30 Ústavy SR a § 13b
ods. I zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Proti tomuto uzneseniu si sťažovateľ podal
sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi... zo dňa 28.
apríla 2009 zamietnutá.
Okrem vecných dôvodov uvádzaných v sťažnosti proti vzneseniu obvinenia
sťažovateľ namietal tú skutočnosť, že uznesenie bolo vydané nepríslušným orgánom, t. j. v
rozpore zo zákonom. Uznesenie, ktorým bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie... bolo
vydané povereným príslušníkom PZ mjr. PhDr. M. K. z Prezídia Policajného zboru, Úradu
boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ, napriek tomu, že tento osobitný útvar
polície je... zriadený vo veciach, ktoré patria do právomoci Špeciálneho súdu... Je
nepochybné, že trestné stíhanie pre prečiny, pre ktoré bolo sťažovateľovi vznesené
obvinenie, nie sú vecou patriacou do právomoci Špeciálneho súdu, čím nie je daná ani
právomoc Úradu boja proti korupcii, keďže v tejto veci je daná právomoc okresného súdu
a v prípravnom konaní právomoc miestne príslušnej služby justičnej polície.“.
2. Sťažovateľ tvrdí, že „… je nepochybné, že v mojej veci nie sú splnené podmienky
príslušnosti Špeciálneho súdu, preto príslušným súdom... je okresný súd a s poukazom na
túto skutočnosť nie je ani v prípravnom konaní príslušným konať Úrad boja proti korupcii...
Uznesenie o vznesení obvinenia bolo teda vydané v rozpore so zákonom nepríslušným
orgánom a tento nedostatok príslušnosti nie je možné odôvodniť existenciou interného
predpisu, či individuálneho rozhodnutia Prezidenta PZ, keďže vecná príslušnosť Úradu
boja proti korupcii je zákonom 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších
predpisov presne vymedzená, zákon nepripúšťa výnimky, a teda rozsah právomoci nemôže
byť rozšírený žiadnym interným predpisom či rozhodnutím nižšej právnej sily než je zákon.
V danej veci mala byt' príslušnosť odboru boja proti korupcii... určená opatrením
Prezidenta Policajného zboru gen. JUDr. J. P... zo dňa 9. 2. 2009, avšak takýto postup
je nezákonný, keďže zákon... o policajnom zbore... na základe ktorého bol Úrad boja proti
korupcii PPZ ako osobitný útvar zriadený nepripúšťa možnosť rozšírenia príslušnosti tohto
útvaru na iné trestné činy než tie, ktoré patria do právomoci Špeciálneho súdu. Nič na tom
nemení ani skutočnosť, že opatrenie o určení príslušnosti bolo vydané s poukazom na
ustanovenie čl. 3 ods. 5 písm. b) Nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2007 v platnom znení,
keďže ustanovenia tohto nariadenia o výberovej príslušnosti umožňujúce rozšíriť
príslušnosť Úradu boja proti korupcii PPZ i na vyšetrovanie iných trestných činov než tých,
ktoré spadajú do príslušnosti Špeciálneho súdu sú v rozpore so zákonom.“.
3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „... V predmetnej veci bolo uznesenie povereného
príslušníka Úradu boja proti korupcii PPZ... preskúmané... prokurátorom Okresnej
prokuratúry v Prievidzi, pričom ani tento orgán... neposkytol účinnú ochranu právam
sťažovateľa, preto nemá inú možnosť ako domáhať sa ochrany na Ústavnom súde SR.
Uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi... zo dňa 28. apríla 2009... bolo
sťažovateľovi prostredníctvom obhajcu doručené dňa 7. 5. 2009...“.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:
„Uznesením... Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ
o vznesení obvinenia, ČVS: PPZ-7/BPK-Z-SV-2009, zo dňa 16. 3. 2009, v spojení
s uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi, č. k. 2 Pv 313/09-16, zo dňa
28. apríla, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na nemožnosť stíhania inak,
ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon upraveného v článku 17 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.“
Sťažovateľ navrhol zrušiť predmetné uznesenie o vznesení obvinenia a naň
nadväzujúce uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry. Žiadal priznať mu náhradu trov
konania.
5. K sťažnosti sťažovateľ okrem iných písomností pripojil aj uznesenie prokurátora
okresnej prokuratúry... z 28. apríla 2009, ktorým bola sťažovateľova sťažnosť proti
uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia zo 16. marca 2009 ako
nedôvodná zamietnutá.
Z odôvodnenia predmetného uznesenia prokurátora okresnej prokuratúry považuje
ústavný súd za relevantné citovať túto jeho časť:
«... Proti uzneseniu... vznesení obvinenia... podal Mgr. M. P... sťažnosť. V sťažnosti
v podstate namietal vecnú príslušnosť povereného príslušníka, ktorý vydal napadnuté
uznesenie, namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu
k objektívnej stránke prečinov, keď sťažovateľovi z odôvodnenia nie je zrejmé čo bolo
podkladom pre záver povereného príslušníka PZ o tom, že „po vzájomnej dohode sfalšoval
obsah uznesenia č. 2/2007 a zápisnice...“
Podľa § 192 ods. 1, písm. a), b) Trestného poriadku som preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia.
Z dôkazov zadovážených v tomto štádiu trestného konania vyplýva, že poverený
príslušník PZ postupoval pri rozhodovaní v súlade s § 199 a § 206 Trestného poriadku
a napadnutým uznesením rozhodol správne.
Podľa § 202 ods. 2 Trestného poriadku „Skrátené vyšetrovanie o prečinoch,
pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje
tri roky, vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. b) až g); o ostatných vykonáva
skrátené vyšetrovanie policajt uvedený v § 10 ods. 8, písm. a).“
Vzhľadom na trestnú sadzbu pre prečin podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona
a pre prečin podľa § 375 ods. 1 Trestného zákona je podľa § 202 ods. 2 Trestného poriadku
vo veci príslušný konať poverený príslušník Policajného zboru. Miestna príslušnosť
Prezídia policajného zboru sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky. A preto možno
uzavrieť, že uznesenie o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia vydal vecne
a mieste príslušný poverený príslušník policajného zboru.
K odôvodneniu objektívnej stránky stíhaných prečinov v odôvodnení svojho
rozhodnutia poverený príslušník PZ uviedol dostatok zistených skutočností, z ktorých táto
vyplynula...
Na základe uvedeného a s poukazom na argumenty povereného príslušníka
PZ uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňujem, považujem
napadnuté uznesenie za odôvodnené v celom rozsahu.
Za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu ako aj posúdenia v zmysle § 10
ods. 2 Trestného zákona budú vykonané ďalšie dôkazy a po ich zabezpečení príslušný orgán
činný v trestnom konaní vo veci meritórne rozhodne.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam som rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia.»
II.
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať... inak, ako z dôvodov a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva došlo postupom úradu boja
proti korupcii v prípravnom konaní v jeho trestnej veci vedenej na tomto úrade pod sp. zn.
ČVS: PPZ-7/BPK-Z-SV-2009 a jeho uznesením o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia zo 16. marca 2009 v spojení s postupom okresnej prokuratúry a jej uznesením
č. k. 2 Pv 313/09-16 z 28. apríla 2009.
8. Ústavný súd v obdobných prípadoch opakovane zdôraznil, že trestné konanie
od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania
jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov
činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla
až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia
práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu
(napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu
ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu
základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy
ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).
Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) môže obvinený... uvádzať okolnosti, navrhovať,
predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti
a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov
vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom...
Podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku sú všetky orgány činné v trestnom konaní
povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť
mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Ďalšie procesné záruky zabezpečujúce zákonnosť postupu orgánov činných
v trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred jej porušením) vyplývajú
z príslušných ustanovení II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého oddielu (dozor
prokurátora), ako aj III. časti (súdne konanie), druhej hlavy (preskúmanie a predbežné
prejednanie obžaloby), prípadne šiestej hlavy (odvolanie a konanie o ňom) alebo
ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) Trestného poriadku.
Taktiež zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
umožňuje (§ 31 a nasl.) domáhať sa preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov
v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu vrátane možnosti žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor.
Ústavný súd konštatuje, že trestná vec sťažovateľa sa v čase podania sťažnosti
ústavnému súdu nachádzala v tzv. predsúdnom štádiu trestného konania. Z toho vyplýva,
že až po podaní obžaloby sa môže začať konanie pred súdom. V takomto prípade všeobecný
súd, ktorému bude podaná obžaloba, bude povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť konania
predchádzajúceho podaniu obžaloby, a to tiež so zreteľom na dodržanie základných práv
a slobôd v prípravnom konaní. Všeobecný súd má podľa Trestného poriadku
aplikovateľného na tento prípad celý rad účinných procesných nástrojov, ako zabezpečiť
nápravu prípadného porušenia základných práv a slobôd v prípravnom konaní, ak dospeje
k záveru, že boli porušené.
Keďže po prípadnom podaní obžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci
sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania boli súdmi s plnou
jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových
aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného
konania, dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa
namietaného porušenia jeho základných práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania
ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, k záveru o nedostatku jeho právomoci konať
a rozhodnúť v uvedenej veci (obdobne napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05,
Platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi (ako obvinenému)
v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne účinným
spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ústavou
v dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa (prípadne prokurátora okresnej prokuratúry)
v jeho trestnej veci.
Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej
veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva
na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia jeho základných práv priamo pred súdom
prvého stupňa v rámci konania o merite veci a následne zákonom dovoleným spôsobom
aj prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.
Nevyužitie uvedených možností ochrany označeného práva sťažovateľa nemožno
nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická
osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127
ods. 1 ústavy).
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona
pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. októbra 2009