Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 314/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. P., P., zastúpeného advokátkou JUDr. I. G., P., vo

veci namietaného porušenia základného práva „na nemožnosť stíhania inak, ako z dôvodov

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ podľa

uznesením „povereného príslušníka PZ mjr. PhDr. M. K. z Prezídia Policajného zboru,

Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ o vznesení obvinenia, ČVS:

PPZ-7/BPK-Z-SV-2009, zo dňa 16. 3. 2009, v spojení s uznesením prokurátora Okresnej

prokuratúry v Prievidzi, č. k. -16, zo dňa 28. apríla 2009“ a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. M. P. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. mája 2009

doručená sťažnosť Mgr. M. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva „na nemožnosť stíhania inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon“ podľa (ďalej len „“) uznesením

«povereného príslušníka PZ mjr. PhDr. M. K. z Prezídia Policajného zboru, Úradu boja

proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ o vznesení obvinenia, ČVS: PPZ-7/BPK-Z-

SV-2009, zo dňa 16. 3. 2009 (ďalej len „Úrad boja proti korupcii“, resp. „uznesenie

o vznesení obvinenia“), v spojení s uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry

v Prievidzi, č. k. -16, zo dňa 28. apríla 2009 (ďalej len „okresná prokuratúra“,

resp. „uznesenie prokurátora“)».

1. Zo sťažnosti vyplynulo, že „Na základe uznesenia... zo dňa 16. 3. 2009, bolo

sťažovateľovi vznesené obvinenie pre prečin falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny...

podľa v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovanie

cudzích práv podľa spáchaného

spolupáchateľstvom podľa na tom skutkovom základe, že v období

od 29. 1. 2007 do 14. 2. 2007 v P., MUDr. M. A. ako primátor mesta P., Ing. S. H. v

postavení zástupcu primátora mesta P. a Mgr. M. P. ako právny zástupca mesta P.,

po vzájomnej dohode, potom, ako bol dňa 29. 1. 2007 vydaný pod sp. zn. Pd 8/2007 protest

prokurátorky Okresnej prokuratúry v P. proti uzneseniu Mestského zastupiteľstva v P. č.

48/2006 zo dňa 29. 12. 2006, ktorým mestské zastupiteľstvo zvolilo dvoch poslancov

mestského zastupiteľstva do funkcie zástupcu primátora, sfalšovali obsah uznesenia č.

2/2007 a zápisnice zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta P. konaného dňa 17. 1.

2007 v P., do ktorých dali zapísať, že Mestské zastupiteľstvo na zasadnutí dňa 17. 1. 2007

zrušilo uznesenie MZ č. 48/2006 z 29. 12. 2006 a zvolilo Ing. S. H. do funkcie zástupcu

primátora mesta P. B., napriek tej skutočnosti, že mali vedomosť o tom, že obsah takto

upravenej zápisnice a uznesenia nesúhlasí so skutočným priebehom Mestského

zastupiteľstva v P. konaného dňa 17. 1. 2007, uznesenie a zápisnicu ako pravé zverejnili,

pričom konali s tým úmyslom, aby sa opätovne nekonala slobodná voľba zástupcu

primátora obecným zastupiteľstvom mesta tak, ako to vyplýva z SR a

ods. I o obecnom zriadení. Proti tomuto uzneseniu si sťažovateľ podal

sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi... zo dňa 28.

apríla 2009 zamietnutá.

Okrem vecných dôvodov uvádzaných v sťažnosti proti vzneseniu obvinenia

sťažovateľ namietal tú skutočnosť, že uznesenie bolo vydané nepríslušným orgánom, t. j. v

rozpore zo zákonom. Uznesenie, ktorým bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie... bolo

vydané povereným príslušníkom PZ mjr. PhDr. M. K. z Prezídia Policajného zboru, Úradu

boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ, napriek tomu, že tento osobitný útvar

polície je... zriadený vo veciach, ktoré patria do právomoci Špeciálneho súdu... Je

nepochybné, že trestné stíhanie pre prečiny, pre ktoré bolo sťažovateľovi vznesené

obvinenie, nie sú vecou patriacou do právomoci Špeciálneho súdu, čím nie je daná ani

právomoc Úradu boja proti korupcii, keďže v tejto veci je daná právomoc okresného súdu

a v prípravnom konaní právomoc miestne príslušnej služby justičnej polície.“.

2. Sťažovateľ tvrdí, že „… je nepochybné, že v mojej veci nie sú splnené podmienky

príslušnosti Špeciálneho súdu, preto príslušným súdom... je okresný súd a s poukazom na

túto skutočnosť nie je ani v prípravnom konaní príslušným konať Úrad boja proti korupcii...

Uznesenie o vznesení obvinenia bolo teda vydané v rozpore so zákonom nepríslušným

orgánom a tento nedostatok príslušnosti nie je možné odôvodniť existenciou interného

predpisu, či individuálneho rozhodnutia Prezidenta PZ, keďže vecná príslušnosť Úradu

boja proti korupcii je zákonom o policajnom zbore v znení neskorších

predpisov presne vymedzená, zákon nepripúšťa výnimky, a teda rozsah právomoci nemôže

byť rozšírený žiadnym interným predpisom či rozhodnutím nižšej právnej sily než je zákon.

V danej veci mala byt' príslušnosť odboru boja proti korupcii... určená opatrením

Prezidenta Policajného zboru gen. JUDr. J. P... zo dňa 9. 2. 2009, avšak takýto postup

je nezákonný, keďže zákon... o policajnom zbore... na základe ktorého bol Úrad boja proti

korupcii PPZ ako osobitný útvar zriadený nepripúšťa možnosť rozšírenia príslušnosti tohto

útvaru na iné trestné činy než tie, ktoré patria do právomoci Špeciálneho súdu. Nič na tom

nemení ani skutočnosť, že opatrenie o určení príslušnosti bolo vydané s poukazom na

ustanovenie čl. 3 ods. 5 písm. b) Nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2007 v platnom znení,

keďže ustanovenia tohto nariadenia o výberovej príslušnosti umožňujúce rozšíriť

príslušnosť Úradu boja proti korupcii PPZ i na vyšetrovanie iných trestných činov než tých,

ktoré spadajú do príslušnosti Špeciálneho súdu sú v rozpore so zákonom.“.

3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „... V predmetnej veci bolo uznesenie povereného

príslušníka Úradu boja proti korupcii PPZ... preskúmané... prokurátorom Okresnej

prokuratúry v Prievidzi, pričom ani tento orgán... neposkytol účinnú ochranu právam

sťažovateľa, preto nemá inú možnosť ako domáhať sa ochrany na Ústavnom súde SR.

Uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi... zo dňa 28. apríla 2009... bolo

sťažovateľovi prostredníctvom obhajcu doručené dňa 7. 5. 2009...“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:

„Uznesením... Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Západ

o vznesení obvinenia, ČVS: PPZ-7/BPK-Z-SV-2009, zo dňa 16. 3. 2009, v spojení

s uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi, č. k. -16, zo dňa

28. apríla, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na nemožnosť stíhania inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon upraveného v článku 17 ods. 2

Slovenskej republiky.“

Sťažovateľ navrhol zrušiť predmetné uznesenie o vznesení obvinenia a naň

nadväzujúce uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry. Žiadal priznať mu náhradu trov

konania.

5. K sťažnosti sťažovateľ okrem iných písomností pripojil aj uznesenie prokurátora

okresnej prokuratúry... z 28. apríla 2009, ktorým bola sťažovateľova sťažnosť proti

uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia zo 16. marca 2009 ako

nedôvodná zamietnutá.

Z odôvodnenia predmetného uznesenia prokurátora okresnej prokuratúry považuje

ústavný súd za relevantné citovať túto jeho časť:

«... Proti uzneseniu... vznesení obvinenia... podal Mgr. M. P... sťažnosť. V sťažnosti

v podstate namietal vecnú príslušnosť povereného príslušníka, ktorý vydal napadnuté

uznesenie, namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu

k objektívnej stránke prečinov, keď sťažovateľovi z odôvodnenia nie je zrejmé čo bolo

podkladom pre záver povereného príslušníka PZ o tom, že „po vzájomnej dohode sfalšoval

obsah uznesenia č. 2/2007 a zápisnice...“

Podľa , , som preskúmal správnosť

výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie

predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia.

Z dôkazov zadovážených v tomto štádiu trestného konania vyplýva, že poverený

príslušník PZ postupoval pri rozhodovaní v súlade s a

a napadnutým uznesením rozhodol správne.

Podľa „Skrátené vyšetrovanie o prečinoch,

pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje

tri roky, vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. b) až g); o ostatných vykonáva

skrátené vyšetrovanie policajt uvedený v § 10 ods. 8, písm. a).“

Vzhľadom na trestnú sadzbu pre prečin podľa

a pre prečin podľa je podľa

vo veci príslušný konať poverený príslušník Policajného zboru. Miestna príslušnosť

Prezídia policajného zboru sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky. A preto možno

uzavrieť, že uznesenie o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia vydal vecne

a mieste príslušný poverený príslušník policajného zboru.

K odôvodneniu objektívnej stránky stíhaných prečinov v odôvodnení svojho

rozhodnutia poverený príslušník PZ uviedol dostatok zistených skutočností, z ktorých táto

vyplynula...

Na základe uvedeného a s poukazom na argumenty povereného príslušníka

PZ uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňujem, považujem

napadnuté uznesenie za odôvodnené v celom rozsahu.

Za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu ako aj posúdenia v zmysle § 10

ods. 2 budú vykonané ďalšie dôkazy a po ich zabezpečení príslušný orgán

činný v trestnom konaní vo veci meritórne rozhodne.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam som rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto uznesenia.»

II.

Podľa nikoho nemožno stíhať... inak, ako z dôvodov a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva došlo postupom úradu boja

proti korupcii v prípravnom konaní v jeho trestnej veci vedenej na tomto úrade pod sp. zn.

ČVS: PPZ-7/BPK-Z-SV-2009 a jeho uznesením o začatí trestného stíhania a vznesení

obvinenia zo 16. marca 2009 v spojení s postupom okresnej prokuratúry a jej uznesením

č. k. -16 z 28. apríla 2009.

8. Ústavný súd v obdobných prípadoch opakovane zdôraznil, že trestné konanie

od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla

až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia

práv a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. , ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy

ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) môže obvinený... uvádzať okolnosti, navrhovať,

predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti

a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov

vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom...

Podľa sú všetky orgány činné v trestnom konaní

povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť

mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Ďalšie procesné záruky zabezpečujúce zákonnosť postupu orgánov činných

v trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred jej porušením) vyplývajú

z príslušných ustanovení II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého oddielu (dozor

prokurátora), ako aj III. časti (súdne konanie), druhej hlavy (preskúmanie a predbežné

prejednanie obžaloby), prípadne šiestej hlavy (odvolanie a konanie o ňom) alebo

ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) .

Taktiež o prokuratúre v znení neskorších predpisov

umožňuje (§ 31 a nasl.) domáhať sa preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov

v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu vrátane možnosti žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor.

Ústavný súd konštatuje, že trestná vec sťažovateľa sa v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu nachádzala v tzv. predsúdnom štádiu trestného konania. Z toho vyplýva,

že až po podaní obžaloby sa môže začať konanie pred súdom. V takomto prípade všeobecný

súd, ktorému bude podaná obžaloba, bude povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť konania

predchádzajúceho podaniu obžaloby, a to tiež so zreteľom na dodržanie základných práv

a slobôd v prípravnom konaní. Všeobecný súd má podľa

aplikovateľného na tento prípad celý rad účinných procesných nástrojov, ako zabezpečiť

nápravu prípadného porušenia základných práv a slobôd v prípravnom konaní, ak dospeje

k záveru, že boli porušené.

Keďže po prípadnom podaní obžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci

sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania boli súdmi s plnou

jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových

aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného

konania, dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa

namietaného porušenia jeho základných práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania

ústavnej sťažnosti právoplatne skončená, k záveru o nedostatku jeho právomoci konať

a rozhodnúť v uvedenej veci (obdobne napr. , , ,

).

Platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi (ako obvinenému)

v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne účinným

spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných

v dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa (prípadne prokurátora okresnej prokuratúry)

v jeho trestnej veci.

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej

veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva

na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia jeho základných práv priamo pred súdom

prvého stupňa v rámci konania o merite veci a následne zákonom dovoleným spôsobom

aj prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Nevyužitie uvedených možností ochrany označeného práva sťažovateľa nemožno

nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická

osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127

ods. 1 ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť odmietol podľa uvedeného zákona

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009