Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 553/2026
PDF · 146.11 KB
No categories available
II. ÚS 553/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , proti príkazu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/4 Gn 95/26/1000-8 z 9. júla 2026 takto
r o z h o d o l :
1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .
2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 16. augusta 2026 formuluje námietku porušenia svojich základných práv podľa čl. 15 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 2 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom generálnej prokuratúry č. k. IV/4 Gn 95/26/1000-8 z 9. júla 2026 (ďalej len „namietaný príkaz“) a súčasne žiada o ustanovenie právneho zástupcu pre účely jeho zastupovania v konaní pred ústavným súdom.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ adresoval orgánom činným v trestnom konaní trestné oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby, útvaru inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Východ, oddelenia vyšetrovania (ďalej len „úrad inšpekčnej služby“) vec podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa odmietol uznesením z 9. februára 2026, ktoré napadol sťažovateľ sťažnosťou. Ešte pred rozhodnutím o tejto sťažnosti adresoval sťažovateľ generálnej prokuratúre 15. marca 2026 podanie posúdené generálnou
prokuratúrou ako návrh na odňatie dotknutej trestnej veci Krajskej prokuratúre v Košiciach a jej prikázanie inej krajskej prokuratúre. Namietaným príkazom generálna prokuratúra podľa § 201 ods. 6 písm. a) Trestného poriadku rozhodla o neodňatí dotknutej trestnej veci Krajskej prokuratúre v Košiciach (ďalej len ,,krajská prokuratúra“).
II. Argumentácia ústavnej sťažnosti
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti dôvodí, že existujú závažné, objektívne a listinnými dôkazmi podložené skutočnosti, ktoré preukazujú hrubé porušenie ústavných práv sťažovateľa v košickom regióne. Sťažovateľ predostiera tvrdenie o preukázanej systémovej zaujatosti košickej justície, kde tieto závery sú podľa neho aplikovateľné aj na orgány činné v trestnom konaní (prokuratúru). Sťažovateľ argumentuje, že orgány činné v trestnom konaní, tak vyšetrovatelia úradu inšpekčnej služby, ako aj prokurátori krajskej prokuratúry, dlhodobo sabotujú vyšetrovanie jeho trestných oznámení s cieľom diskreditovať ho ako dôveryhodného svedka. Sťažovateľ vysvetľuje, že je kľúčovým svedkom závažnej trestnej činnosti vysokopostavených verejných činiteľov v rámci tzv. vojny v polícii a z tohto dôvodu čelí vyhrážkam a pokusom o jeho likvidáciu.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity, podľa ktorého ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci, a preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho práv, je preto nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť splnená pred podaním ústavnej sťažnosti [čl. 127 ods. 1 ústavy a § 132 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)]. Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných právnych noriem. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (III. ÚS 3/02, I. ÚS 314/09).
5. Sťažovateľ ako oznamovateľ trestnej činnosti bol oprávnený uznesenie vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby napadnúť opravným prostriedkom, sťažnosťou, ktorá predstavuje účinný prostriedok pre uplatňovanie ochrany sťažovateľových práv v dotknutom trestnom konaní, čo aj sťažovateľ urobil. Pokiaľ ide o nasledujúce rozhodnutie krajskej prokuratúry o uplatnenej sťažnosti sťažovateľa, pokiaľ by bola jeho sťažnosť krajskou prokuratúrou zamietnutá a sťažovateľ bude presvedčený, že jeho práva boli porušené (ako dôsledok sťažovateľom namietanej zaujatosti orgánov činných v trestnom konaní), bude mať možnosť využiť postup podľa čl. 1 príkazu
generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 9/2025 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní (ďalej len „príkaz č. 9/2025“). Príkaz č. 9/2025 upravuje postup prokurátora pri vybavovaní podania, ktorým sa podávateľ domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v predsúdnom konaní alebo preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v predsúdnom konaní vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania podľa Trestného poriadku, alebo odstránenia prieťahov prokurátora v predsúdnom konaní a ktoré nie je možné považovať za opravný prostriedok alebo iné podanie podľa Trestného poriadku (ďalej len „žiadosť“). Podľa čl. 3 ods. 3 citovaného príkazu podľa tohto príkazu sa postupuje iba vtedy, ak je žiadosť podaná obvineným, jeho obhajcom, poškodeným, jeho splnomocnencom, oznamovateľom, zúčastnenou osobou alebo osobou, ktorá môže podať opravný prostriedok v trestnom konaní. Podania, ktoré sú podľa obsahu žiadosťou a ktoré podala iná osoba, sa podľa citovaného príkazu nevybavujú. Príkaz č. 9/2025 je vyjadrením osobitného oprávnenia generálneho prokurátora podľa § 10 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) vydávať príkazy, pokyny a iné služobné predpisy, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry, asistentov prokurátorov a ostatných zamestnancov prokuratúry. Také oprávnenie má osobitnú povahu vo vzťahu k ostatným inštitútom zákona o prokuratúre, a keďže je citovaný príkaz pre prokurátorov záväzný, je postup podľa neho (čl. 6 ods. 4 citovaného príkazu spolu s nadväzujúcimi ustanoveniami zákona o prokuratúre) právnym prostriedkom na ochranu základných práv a slobôd podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde (II. ÚS 129/2026).
6. Existencia označených účinných prostriedkov nápravy nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o namietanom príkaze generálnej prokuratúry, a vstupovať tak predčasne do zatiaľ neukončeného trestného konania. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa ustanovenia § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
IV. K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom
7. V zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže ustanoviť navrhovateľovi právneho zástupcu, ak navrhovateľ o to požiada, ak to odôvodňujú jeho pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 588/2015).
8. Ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade u sťažovateľa nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Z obsahu ústavnej sťažnosti a výsledku jej posúdenia ústavným súdom je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 588/2015, II. ÚS 193/2020). Keďže nebol splnený jeden z nevyhnutných predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nevyhovel.
9. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2026
Peter Molnár
predseda senátu