Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 76/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2005

predbežne prerokoval sťažnosť MVDr. G. K., bytom V. K., zastúpeného advokátom JUDr.

J. H., B., ktorou namietal porušenie svojich práv podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3,

a 2 a rozhodnutím Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. KS-Ntt-T-825/03 z 23. júla 2003, príkazmi Krajského súdu

v Nitre sp. zn. KS-D-289-2/2003-Ntr z 20. septembra 2003, sp. zn. KS-D-398-2/2003-Ntr

z 13. novembra 2003 a sp. zn. KS-T-404-3/2003-Ntr z 21. novembra 2003, postupom

Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MVDr. G. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2004

doručená prostredníctvom telefaxu sťažnosť MVDr. G. K. (ďalej len „sťažovateľ“),

6. mája 2004 doplnená doručením originálu sťažnosti. Sťažnosťou sťažovateľ namieta

porušenie práv podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22 ods. 1 a

2 a (ďalej len „“) rozhodnutím Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. KS-Ntt-T-825/03 z 23. júla 2003, príkazmi Krajského súdu v Nitre

sp. zn. KS-D-289-2/2003-Ntr z 20. septembra 2003, sp. zn. KS-D-398-2/2003-Ntr z

13. novembra 2003 a sp. zn. KS-T-404-3/2003-Ntr z 21. novembra 2003 a postupom

Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu predloženej sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že na základe rozhodnutia

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. KS-Ntt-T-825/03 z 23. júla 2003 v zmysle § 4 zákona

č. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických

prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „zákon o ochrane pred odpočúvaním“) bol udelený súhlas s použitím informačno-

technických prostriedkov, okrem iného aj pri odpočúvaní a zaznamenávaní

v rámci telekomunikačných činností, na základe ktorého malo byť následne

vykonávané odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky mobilného telefónu

sťažovateľa 8. septembra 2003, 11. septembra 2003, 18. septembra 2003, 23. októbra 2003,

11. novembra 2003 a 25. novembra 2003.

Uznesením vyšetrovateľa Oddelenia vyšetrovania Banská Bystrica, odboru

vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, sekcie justičnej polície

Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „vyšetrovateľ“)

sp. zn. ČVS: SJP-34/OVOZTČ-BB-2003 zo 6. augusta 2003 bolo podľa § 160 ods. 1

o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) začaté trestné stíhanie pre trestný čin zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa a č. Trestného

zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a pre trestný čin prijímania

úplatku a inej nenáležitej výhody podľa a na skutkovom

základe uvedenom v citovanom uznesení vyšetrovateľa.

Opatrením generálneho prokurátora Slovenskej republiky, úradu špeciálneho

prokurátora sp. zn. VII GPt 249/03 zo 7. augusta 2003 bola určená príslušnosť prokurátora

tak, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní bude vykonávať

prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre.

Krajský súd v Nitre vydal 20. septembra 2003 príkaz sp. zn. KS-D-289-2/2003-Ntr

a 13. novembra 2003 príkaz sp. zn. KS-D-398-2/2003-Ntr na vyhotovenie obrazových,

zvukových alebo iných záznamov. Dňa 21. novembra 2003 vydal príkaz sp. zn. KS-T-404-

na použitie agenta. Citované príkazy boli vydané za účelom odhalenia

a zdokumentovania trestnej činnosti, ktorá bola predmetom vyšetrovania začatého

označeným uznesením vyšetrovateľa zo 6. augusta 2003. Na základe príkazov

z 20. septembra 2003 a z 13. novembra 2003 bol vyhotovený zvukový záznam zo stretnutia

sťažovateľa s agentom „v priestoroch hotela Lux v B. B.“ a zvukový záznam

z 25. novembra 2003 „v kancelárii HZDS (...), B. B.“.

Uznesením vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: SJP-34/OVOZTČ-BB-2003 z 27. novembra

2003 bolo proti sťažovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin prijímania úplatku a inej

nenáležitej výhody podľa .

Sťažovateľ uvádza, že 1. marca 2004 využil v súlade s ustanovením § 166 ods. 1

svoje právo a ako obvinený si preštudoval vyšetrovací spis sp. zn. ČVS:

SJP-34/OVOZTČ-BB-2003. Trestné stíhanie sťažovateľa je v štádiu súdneho konania

vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej okrem iného uvádza: „Vydanie Rozhodnutia KS

na základe ZoOS (pozn., zákona o ochrane pred odpočúvaním) a následné odpočúvanie

a zaznamenávanie hovorov z predmetného telefónu požiadavkám vyplývajúcim z čl. 8

Dohovoru nezodpovedalo. (...) mám za to, že k zásahu do môjho práva na rešpektovanie

súkromného života a môjho práva na rešpektovanie korešpodencie Rozhodnutím KS

a následným odpočúvaním a zaznamenávaním hovorov z predmetného telefónu nedošlo

v súlade so zákonom, zásah nesledoval ciele stanovené v čl. 8 ods. 2 Dohovoru a nebol

nevyhnutný a primeraný týmto cieľom, ako to vyžaduje čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Z rovnakých

dôvodov bolo porušené aj moje právo vyplývajúce z čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 19 ods. 3,

a SR.“

Sťažovateľ tvrdí, že oprávnený orgán môže použiť informačno-technické prostriedky

len v prípadoch, keď „plnenie účelu“ definovaného v § 3 ods. 1 zákona o ochrane pred

odpočúvaním „by bolo iným spôsobom výrazne neúčinné alebo podstatne sťažené“. V tejto

súvislosti poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva namietajúc,

že „minimálne obsahové požiadavky na zákon podľa čl. 8 Dohovoru“ vyžadujú, aby boli

v zákone definované kategórie osôb, u ktorých môže byť súdne nariadené odpočúvanie

alebo podobné opatrenie, kategórie trestných činov, ktoré môžu k takýmto opatreniam viesť,

lehoty maximálnej doby trvania týchto opatrení, podmienka zostavenia súhrnných správ

o výsledku týchto opatrení a odovzdania záznamov pre účely súdnej kontroly, resp. kontroly

obhajobou, kontrola odpočúvania, resp. obdobných opatrení zasahujúcich do súkromia

a existencia opravných prostriedkov, ktorými možno namietať nezákonnosť alebo

bezdôvodnosť takýchto opatrení. Tieto garancie totiž podstatne znižujú možnosť zneužitia

informačno-technických prostriedkov s odvolaním sa na legitímny a zákonný účel.

Sťažovateľ uvádza, že si nie je vedomý existencie akéhokoľvek dôvodu, ktorý by v čase

vydania rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (23. júla 2003) zakladal niektorý

z dôvodov uvedených v

o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“).

Vzhľadom na uvedené je sťažovateľ toho názoru, že k zásahu do jeho práva

na rešpektovanie súkromného života rozhodnutím z 23. júla 2003 a následným

odpočúvaním a zaznamenávaním hovorov z telefónu nedošlo v súlade so zákonom, zásah

nesledoval ciele stanovené v čl. 8 ods. 2 dohovoru a nebol nevyhnutný a primeraný týmto

cieľom. Z rovnakých dôvodov mali byť porušené aj jeho základné práva podľa čl. 16 ods. 1,

a 3, a 2 . V tejto súvislosti poukazuje sťažovateľ

na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej ak špecifikácia práva alebo slobody zaručených

dohovorom na konkrétnu situáciu vyplýva z medzinárodného štandardu uplatnenia

dohovoru, je ním Slovenská republika viazaná (). Pre stanovenie rozsahu

a ochrany určitého základného práva alebo slobody je teda právne významný aj rozsah

a obsah základného práva alebo slobody podľa medzinárodných dohovorov, ak je nimi

Slovenská republika viazaná (napr. , , ).

Sťažovateľ v sťažnosti taktiež uvádza: „K porušeniu môjho práva i na zásah

do práva na rešpektovanie súkromného života došlo aj príkazmi KS.“ (Ide o príkazy

Krajského súdu v Nitre sp. zn. KS-D-289-2/2003-Ntr z 20. septembra 2003, sp. zn. KS-D-

398-2/2003-Ntr z 13. novembra 2003 a sp. zn. KS-T-404-3/2003-Ntr z 21. novembra 2003).

Zo sťažnosti ďalej vyplýva: «Podľa môjho názoru i na zásah na rešpektovanie súkromného

života podľa čl. 8 Dohovoru prostredníctvom vyhotovenia zvukových záznamov a použitia

agenta platia kritériá uvedené pod bodom 1 tejto časti. Obdobný záver platí aj ohľadne

požiadaviek na „zákon“ uvedený v čl. 8 ods. 2 Dohovoru. V prvom rade je potrebné uviesť,

že Príkazy KS neboli vydané v súlade s TrP, nakoľko boli vydané súdom, ktorý nebol

zriadený zákonom» (ku konaniu a k následku relevantnému z trestnoprávneho hľadiska

malo dôjsť v obvode Okresného súdu Banská Bystrica, a teda podľa sťažovateľa vecne

a miestne príslušným prokurátorom bol prokurátor Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici

a vecne a miestne príslušným súdom na vydanie príkazov bol Krajský súd v Banskej

Bystrici). Sťažovateľ je toho názoru, že vydanie namietaných príkazov Krajským

súdom v Nitre, následné vyhotovenie zvukových záznamov a činnosť agenta boli v rozpore

so zákonom, a tým aj s čl. 8 dohovoru. Z rovnakých dôvodov namieta sťažovateľ

aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 1

. Sťažovateľ ďalej uvádza, že si nie je vedomý existencie akéhokoľvek dôvodu, ktorý

by v čase vydania príkazov Krajského súdu v Nitre zakladal niektorý z dôvodov uvedených

v na použitie agenta, alebo v a Trestného

poriadku na vyhotovenie zvukových, obrazových alebo iných záznamov. Vzhľadom

na uvedené sťažovateľ tvrdí, že k zásahu do jeho práva na rešpektovanie súkromného života

predmetnými príkazmi, následným použitím agenta a vyhotovením zvukových záznamov

nedošlo v súlade so zákonom.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní „prijal ústavnú

sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prijatí vyniesol tento nález:

1. Krajský súd v Bratislave porušil práva sťažovateľa podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru

a , , , a SR.

2. Krajský súd v Nitre porušil práva sťažovateľa podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru a čl. 16

ods. 1, , , , a SR.

3. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. 7. 2003, sp. zn. KS-Ntt-T-

825/03 sa zrušuje.

4. Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 20. 9. 2003, sp. zn. KS-D-289-2/2003-

Ntr sa zrušuje.

5. Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. 11. 2003, sp. zn. KS-D-398-

sa zrušuje.

6. Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 21. 11. 2003, sp. zn. KS-T-404-

sa zrušuje.

7. V trestnej veci sťažovateľa vedenej pred Okresným súdom v Banskej Bystrici pod

sp. zn. sa samosudcovi prikazuje, aby v označenej trestnej veci z trestného spisu

sp. zn. vyradil a do 15 dní od doručenia tohto nálezu zničil všetky záznamy

o komunikácii sťažovateľa s tretími osobami, a to či už na magnetofónových alebo iných

nosičoch alebo v písomnej forme.

8. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie

peňažnú sumu vo výške 50.000,- Sk, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd v Bratislave

a peňažnú sumu vo výške 50.000,- Sk, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd v Nitre,

to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

9. Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Nitre sú povinní spoločne a nerozdielne

uhradiť trovy konania k rukám advokáta JUDr. J. H., so sídlom B. do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v uvedenej výške

odôvodňuje sťažovateľ tým, že postupom označených súdov došlo k porušeniu niekoľkých

jeho „ústavných“ práv, ako aj k porušeniu jeho práva chráneného dohovorom, porušenie

jeho práv bolo „osobitne svojvoľné a hrubé“, k porušovaniu jeho práv došlo rozhodovaním

a postupom súdov, ktorých úlohou je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických

a právnických osôb. Vzhľadom na to má sťažovateľ pocity krivdy a bezmocnosti a bola

u neho negovaná dôvera v možnosť poskytnutia spravodlivosti v štáte a skutočnosť,

že neoprávnené zasiahnutie do jeho práva na rešpektovanie súkromného života

a korešpondencie v rozpore s a dohovorom sa už nedá napraviť ani odstrániť.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Významnou ústavnou podmienkou limitujúcou rozhodovaciu právomoc ústavného

súdu v konaní o sťažnostiach fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyjadrenou v čl. 127

ods. 1 i. f. je, že o ochrane základných práv alebo slobôd sťažovateľa, porušenie

ktorých namieta pred ústavným súdom, nerozhoduje iný súd.

Podľa nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a základných

práv podľa , a 3, a 2 a

rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. KS-Ntt-T-825/03 z 23. júla 2003, ktorým

bol udelený súhlas s použitím informačno-technických prostriedkov, okrem iného aj pri

odpočúvaní a zaznamenávaní v rámci telekomunikačných činností, príkazmi Krajského

súdu v Nitre sp. zn. KS-D-289-2/2003-Ntr z 20. septembra 2003 a sp. zn. KS-D-398-

z 13. novembra 2003, ktorými bolo nariadené vyhotovenie obrazových,

zvukových a iných záznamov, sp. zn. KS-T-404-3/2003-Ntr z 21. novembra 2003, ktorým

bolo nariadené použitie agenta.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o ochrane pred odpočúvaním tento zákon ustanovuje

podmienky použitia informačno-technických prostriedkov bez predchádzajúceho súhlasu

toho, komu zasahuje do súkromia orgán štátu, ktorý informačno-technický prostriedok

používa.

Podrobnejšia úprava použitia informačno-technických prostriedkov v rámci

preverovania trestnej činnosti je obsiahnutá v ustanovení § 36 zákona o Policajnom zbore,

v a o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov

a v , a .

Ústavný súd osobitne poukazuje na , podľa ktorého

na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, príkazu

na použitie agenta a príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových a iných záznamov

je pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní príslušný krajský súd a vyšší

vojenský súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh a špeciálny

súd, ak ide o veci patriace do jeho právomoci.

Ústavný súd zistil, že k opatreniam, ktoré by mohli predstavovať zásah

do základných práv a slobôd sťažovateľa garantovaných a dohovorom, malo dôjsť

v súvislosti s odhaľovaním úmyselných trestných činov podľa druhej časti tretej hlavy

druhého a tretieho oddielu (Trestné činy verejných činiteľov, Korupcia),

za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej dva roky

a pri zisťovaní ich páchateľov a pátraní po nich. Teda postupom, ktorý predpokladá § 36

zákona o Policajnom zbore.

Podľa môže obvinený okrem iného uvádzať okolnosti

a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.

Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom

činným v trestnom konaní.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia sú všetky orgány činné v trestnom konaní

povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich

uplatnenie.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho

orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, ale túto povinnosť, vrátane povinnosti

rešpektovať dohovor, majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti

(m. m. ).

Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že platná právna

úprava v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi ako obžalovanému v rámci uplatnenia práva

na obhajobu v trestnom konaní právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich

základných práv a slobôd garantovaných a dohovorom v súvislosti s rozhodnutiami

týkajúcimi sa použitia informačno-technických prostriedkov a agenta v jeho trestnej veci,

ako aj spochybniť nie len zákonnosť, ale aj ústavnosť označených rozhodnutí všeobecných

súdov v dôsledku ich povinnosti prednostne aplikovať kvalifikované medzinárodné zmluvy

o ľudských právach a slobodách podľa v spojení s c .

Tak súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd

v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sťažovateľa sú súdmi s plnou

jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových

aj právnych okolností prípadu. Toto sa okrem iného vzťahuje aj na zákonnosť a ústavnosť

spôsobu získania dôkazov proti sťažovateľovi, predkladaných obžalobou, ale aj pokiaľ ide

o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva nebyť odňatý zákonnému

sudcovi, keďže sudca Krajského súdu v Nitre, ktorý vydal príkazy sp. zn. KS-D-289-

z 20. septembra 2003, sp. zn. KS-D-398-2/2003-Ntr z 13. novembra 2003

a sp. zn. KS-T-404-3/2003-Ntr z 21. novembra 2003, nebol podľa neho zákonným sudcom.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od jeho začiatku

až po právoplatné skončenie procesom, v ktorom môžu orgány činné v trestnom konaní

v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií ochrany základných práv

a slobôd naprávať, resp. korigovať aj ich prípadné pochybenia. Spravidla, až po skončení

trestného konania možno na ústavnom súde sťažnosťou podľa

namietať prípadné porušenia základných práv alebo slobôd, ktoré neboli odstránené v jeho

priebehu.

Ústavný súd dospel k názoru, že sťažovateľ mal a má v systéme všeobecného

súdnictva (v súčasnosti je trestná vec sťažovateľa v štádiu konania pred súdom 1. stupňa)

k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany svojich práv. Platná právna úprava

použitia informačno-technických prostriedkov orgánmi štátu, ako aj použitia agenta

v trestnom konaní predstavuje podľa názoru ústavného súdu (za predpokladu jej ústavne

súladnej aplikácie) dostatočne účinný základ pre ochranu základných práv a slobôd

sťažovateľa, ktorých ochrany sa svojou sťažnosťou domáha. Ide najmä o vymedzenie

kategórie trestných činov, pri ktorých je možné prijať takéto opatrenia, stanovenie lehôt

maximálnej doby trvania týchto opatrení, úpravu realizácie uvedených opatrení

a odovzdania ich výsledkov pre účely dokazovania umožňujúceho v prípade trestného

konania ich súdnu kontrolu, resp. „kontrolu obhajobou“ zahŕňajúcu možnosť namietať

prípadnú nezákonnosť alebo neústavnosť takýchto opatrení.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nevidí dôvod, aby vstupoval v tejto fáze

prebiehajúceho trestného konania vo veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov.

Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa

namietaného porušenia jeho základných práv v prebiehajúcom konaní pred všeobecnými

súdmi, vrátane využitia opravných prostriedkov, ktoré mu priznáva (napr.

, ).

V konaní o sťažnosti pre porušenie základných práv je ústavný súd oprávnený

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody len za predpokladu,

že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu prostredníctvom opravného

prostriedku alebo iného právneho prostriedku dostupného fyzickej osobe alebo právnickej

osobe (m. m. , ). Ústavný súd preto nie je oprávnený konať

o porušení základných práv sťažovateľa, ak mu ich ochranu môžu zabezpečiť všeobecné

súdy, či už v konaní pred súdom prvého stupňa, ale aj v odvolacom konaní proti

rozhodnutiu prvostupňového súdu (m. m. ).

Keďže sťažnosť sťažovateľa týkajúca sa namietaného porušenia ním označených

práv je z hľadiska ústavnej ochrany podľa názoru ústavného súdu, vzhľadom na okolnosti

prípadu predčasná, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol po jej predbežnom

prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci ( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá v časti smerujúcej proti

Krajskému súdu v Bratislave a Krajskému súdu v Nitre, ústavný súd z tých istých dôvodov

už nepovažoval za potrebné zaoberať sa tou časťou sťažnosti, ktorá smeruje proti

Okresnému súdu Banská Bystrica.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2005