Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 41 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (46)I. ÚS 316/2014
PDF · 214.59 KB
No categories available
I. ÚS 316/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014
predbežne prerokoval sťažnosť G. P., zastúpeného spoločnosťou REKEN & PARTNERS
Law Firm s. r. o., Tichá 45, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta
JUDr. Borisa Rekena, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby
Východ v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009, postupom Okresnej
prokuratúry Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 62/12, postupom Krajskej
prokuratúry v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1/2 Kpt 75/12 a postupom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt
79/14/1000 a takto
rozhodol:
Sťažnosť G. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2014
doručená sťažnosť G. P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie
kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Východ
(ďalej len „úrad inšpekčnej služby“) v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009,
postupom Okresnej prokuratúry Trebišov (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Pv 62/12, postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len
„krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1/2 Kpt 75/12 a postupom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod
sp. zn. IV/1 GPt 79/14/1000.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že od 8. decembra 2008 je stíhaný vyšetrovateľom
úradu inšpekčnej služby, ale aj po uplynutí takej dlhej doby sa jeho trestná vec opäť
nachádza v štádiu prípravného konania. Podľa jeho názoru prieťahy v konaní sú zapríčinené
„neefektívnou, nesprávnou, neodbornou, nedôslednou a nesústredenou činnosťou
vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora“. Sťažovateľ ďalej dodal, že jeho trestná vec nie
je ani skutkovo, ani právne zložitá a nie je takého charakteru, ktorý by bránil
vyšetrovateľovi ukončiť ju bez zbytočných prieťahov, o to viac, že sťažovateľ je toho
názoru, že dôvody na jeho trestné stíhanie nie sú a ani neboli dané.
V ďalšej časti sťažnosti v bodoch II až V sťažovateľ poukázal na niektoré momenty
trestného stíhania, ktoré však ako námietku o porušení konkrétneho práva alebo slobody
nepremietol do petitu sťažnosti. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal nezákonnosť
a nepreskúmateľnosť uznesenia o vznesení obvinenia, nezákonnosť zadržania a následnej
väzby, nezákonnosť použitia informačno-technických prostriedkov, nepoužiteľnosť
obrazovo-zvukových záznamov z dôvodu nezabezpečenia prekladu ich obsahu
do slovenského jazyka, sprístupnenie obsahu spisu s utajovanými listinami neoprávneným
osobám a nedostatočné zistenie skutkového stavu.
Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ upriamil pozornosť na prieťahy v postupe
orgánov prípravného konania. Namietal neefektívnu činnosť vyšetrovateľa úradu inšpekčnej
služby a doplnil, že na prieťahoch v konaní sa podieľal aj dozorujúci prokurátor okresnej
prokuratúry. Sťažovateľ taktiež poukázal na to, že v danej trestnej veci už bola podaná
obžaloba, ktorú však Okresný súd Trebišov (ďalej len „okresný súd“) odmietol a vec vrátil
prokurátorovi do prípravného konania. Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor sťažnosť,
o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) tak, že ju zamietol.
Sťažovateľ vyslovil názor, že v prípade, ak by bola v tejto veci naňho podaná kvalifikovaná
obžaloba, nemuselo by dochádzať k zbytočným prieťahom. Podľa názoru sťažovateľa
priebeh prípravného konania nesignalizuje, aby postup orgánov činných v trestnom konaní
smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty, v ktorom sa dosiaľ nachádza.
K neefektívnej činnosti krajskej prokuratúry sťažovateľ uviedol, že na základe ním
podanej sťažnosti na prieťahy v konaní krajská prokuratúra žiadne prieťahy v konaní
nezistila.
V súvislosti s neefektívnym postupom generálnej prokuratúry sťažovateľ poukázal na
list sp. zn. IV/1 GPt 79/14/1000 z 3. apríla 2014, v ktorom mu generálna prokuratúra
oznámila, že dozorujúci prokurátor okresnej prokuratúry koná aktívne a vo veci neboli
spôsobené žiadne prieťahy.
Vo vzťahu k neefektívnej a nesústredenej činnosti vyšetrovateľa úradu inšpekčnej
služby a prokurátora okresnej prokuratúry, ktorá zapríčinila prieťahy v konaní, a tým
porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
sťažovateľ poukázal na to, že vyplýva prvotne už z nezákonne získaného dôkazu z použitia
informačno-technických prostriedkov.
K chronológii úkonov vykonaných vyšetrovateľom úradu inšpekčnej služby
sťažovateľ uviedol, že vo vzťahu k jeho osobe okrem vznesenia obvinenia a jeho výsluchu
ako obvineného neboli vykonané žiadne relevantné procesné úkony smerujúce
k odstráneniu jeho právnej neistoty, v ktorej sa nachádza viac ako 5 rokov a 5 mesiacov.
Sťažovateľ v sťažnosti tiež poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 59/2014 z 29. januára 2014, ktorým bola jeho predchádzajúca sťažnosť, v ktorej ako
porušovateľa identických práv označil len úrad inšpekčnej služby, odmietnutá pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v záujme ochrany základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietal prieťahy v trestnom konaní
použitím týchto právnych prostriedkov, ktoré k sťažnosti pripojil:
„- Sťažnosť na prieťahy (nečinnosť) v konaní zo dňa 29. 09. 2012, adresovaná
na Okresný súd Trebišov...
- Sťažnosť na prieťahy (nečinnosť) v konaní zo dňa 29. 09. 2012, adresovaná
na Okresnú prokuratúru Trebišov...
- Sťažnosť na prieťahy (nečinnosť) v konaní zo dňa 02. 11. 2012, adresovaná
na Krajský súd v Košiciach...
- Námietka na neefektívnu a nesprávnu činnosť orgánov prípravného konania zo dňa
02. 05. 2013, adresovaná JUDr. Jane Dubovcovej, verejnej ochrankyni práv...
- Opakovaná sťažnosť na prieťahy v konaní (nečinnosť a neefektívnu činnosť) zo dňa
02. 05. 2013, adresovaná na odbor inšpekčnej služby východ úradu inšpekčnej služby sekcie
kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky...
- Sťažnosť na porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v trestnom konaní vedenom na odbore inšpekčnej služby východ úradu
inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky pod číslom konania ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 zo dňa 03.02.2014, adresovaná
generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky...“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že postupom okresnej prokuratúry
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 62/12, postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom
pod sp. zn. 1/2 Kpt 75/12, postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.
IV/1 GPt 79/14/1000 a postupom úradu inšpekčnej služby v konaní vedenom pod
ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008) bolo porušené
jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, aby okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre, generálnej prokuratúre a úradu
inšpekčnej služby prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi
finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom úradu inšpekčnej služby v konaní
vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 a postupom okresnej prokuratúry v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Pv 62/12
Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že postupom úradu inšpekčnej služby v trestnom
konaní vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 bolo porušené jeho základné právo podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne sťažovateľ uviedol, že
k porušeniu označených práv malo dôjsť aj postupom okresnej prokuratúry v postavení
dozorujúcej prokuratúry v období od začatia jeho trestného stíhania. Ústavný súd v tejto
súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v prípravnom konaní patria rozhodovacie právomoci
orgánom činným v trestnom konaní, teda vyšetrovateľovi, ktorý je zo zákona riadený
a kontrolovaný dozorujúcim prokurátorom príslušnej prokuratúry, v danom prípade
okresnej prokuratúry.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že primeraná lehota
na rozhodnutie v trestnej veci začína plynúť od obvinenia, ku ktorému spravidla dochádza
v prípravnom konaní (napr. Wemhoff v. Spolková republika Nemecko z 27. júna 1968, séria
A, č. 7, s. 26 – 27, § 19).
Podľa judikatúry ústavného súdu účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom na rozdiel od trestného konania
súdneho je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe
uznesenia o vznesení obvinenia proti nej. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný
v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby, alebo navrhne,
v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní, iný spôsob konečného
rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania (IV. ÚS 210/04, II. ÚS 325/06).
Za zbytočný prieťah v trestnom konaní možno považovať dobu nečinnosti alebo
zjavne neefektívnej činnosti príslušného orgánu pri napĺňaní účelu Trestného poriadku,
predovšetkým požiadavky, aby trestné činy boli náležite zistené (III. ÚS 99/02).
Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou berie do úvahy, že
odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno vtedy, ak „argumenty v sťažnosti
sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“
(II. ÚS 93/03).
Zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj z predloženého spisu úradu inšpekčnej služby a zo
spisu okresnej prokuratúry v predmetnej veci je zrejmé, že trestné stíhanie bolo začaté
uznesením ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 z 9. septembra 2008, pričom na základe získaných
dôkazov bolo proti sťažovateľovi, ako aj ďalším osobám vznesené obvinenie uznesením
vyšetrovateľa z 8. decembra 2008. Uznesením zo 4. februára 2009 bol sťažovateľ spolu
s ďalšími spoluobvinenými vylúčený na samostatné konanie vedené pod ČVS: SKIS-49/IS-
4-V-2009. Prípravné konanie v danej trestnej veci bolo ukončené vyšetrovateľom úradu
inšpekčnej služby 11. októbra 2010 návrhom na podanie obžaloby po vykonaní rozsiahleho
dokazovania, ktorý bol Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky doručený 21. októbra 2010. Z dôvodu zmeny právnej kvalifikácie skutku, pre
ktorý bolo proti sťažovateľovi a ostatným spoluobvineným vznesené obvinenie, došlo
k zmene príslušnosti prokuratúry, a preto bola daná trestná vec 20. januára 2012 odstúpená
na ďalšie konanie okresnej prokuratúre. Prokurátor okresnej prokuratúry 10. februára 2012
podal obžalobu na okresnom súde. Uznesením okresného súdu sp. zn. 3 T 26/2012
z 26. apríla 2012 bola obžaloba odmietnutá a vec vrátená okresnému prokurátorovi.
O sťažnosti prokurátora okresnej prokuratúry proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.
3 T 26/2012 z 26. apríla 2012 rozhodol krajský súd na neverejnom zasadnutí 31. decembra
2012 uznesením sp. zn. 4 To 61/2012, ktorým jeho sťažnosť zamietol. Spis bol okresnej
prokuratúre vrátený 11. marca 2013 a následne úradu inšpekčnej služby 10. apríla 2013 s
pokynom prokurátora okresnej prokuratúry v zmysle rozhodnutí všeobecných súdov v tejto
veci doplniť dokazovanie.
Z už popísaného priebehu uvedeného konania vyplýva, že konanie vo veci
sťažovateľa po vznesení obvinenia proti nemu trvá už viac ako päť rokov. Z jeho celkového
trvania nemožno na ťarchu napadnutého úradu inšpekčnej služby a okresnej prokuratúry
započítať obdobie od 10. februára 2012 do 11. marca 2013 (13 mesiacov), v ktorom sa spis
v tejto veci nachádzal na okresnom súde z dôvodu predbežného prerokovania obžaloby
a následne na krajskom súde v dôsledku rozhodovania o sťažnosti prokurátora okresnej
prokuratúry proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 3 T 26/2012 z 26. apríla 2012. Ústavný
súd v súvislosti s výsledkom predbežného prerokovania obžaloby súčasne poznamenáva, že
obžaloba prokurátora okresnej prokuratúry bola odmietnutá a vec vrátená do prípravného
konania pre účely doplnenia dokazovania v súdmi naznačenom smere.
Zo spisového materiálu predloženého okresnou prokuratúrou tiež vyplýva, že
konanie v predmetnej trestnej veci bolo objektívne predĺžené aj z dôvodu, že postup
vyšetrovateľa bol viackrát preskúmavaný nielen pri vykonávaní dozoru okresnou
prokuratúrou i krajskou prokuratúrou, ale i na základe podnetov podľa § 31 ods. 1 zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“), ako i opakovaných podnetov podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, ako
aj podávaných sťažností na prieťahy v konaní, ktoré sťažovateľ ako obvinený v záujme
ochrany svojich práv opakovane aktívne využíval. Vo vzťahu k preskúmavaniu podnetov
sťažovateľa, v ktorých poukazoval na neefektívnu a nesprávnu činnosť prokurátora okresnej
prokuratúry, bol spis opakovane predkladaný krajskej prokuratúre, kde sa nachádzal
v období od 20. mája 2013 do 4. júla 2013, od 26. júla 2013 do 10. septembra 2013,
od 23. septembra 2013 do 30. októbra 2013, od 13. februára 2014 do 24. apríla 2014, teda
celkovo 6 mesiacov; uvedené obdobia rovnako nemožno pričítať na ťarchu úradu
inšpekčnej služby ani okresnej prokuratúry. Prokurátor okresnej prokuratúry pri
preskúmavaní zákonnosti postupu vyšetrovateľa v predmetnej veci nezistil bezdôvodnú
nečinnosť, resp. iné nedostatky v jeho postupe, ktoré by mu mohli byť pričítané na ťarchu.
Taktiež prokurátor krajskej prokuratúry v predmetnom konaní žiadne porušenie zákonnosti
v postupe okresného prokurátora v uvedenej veci nezistil a jeho podnety opakovane odložil
bez prijatia opatrení.
V danej trestnej veci ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že k zbytočným
prieťahom v konaní došlo najmä v dôsledku postupu prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry generálnej prokuratúry, ktorý od podania návrhu na podanie obžaloby
vyšetrovateľom úradu inšpekčnej služby z 11. októbra 2010 až do 12. januára 2012
(prieťahy v trvaní 14 mesiacov) bezdôvodne nekonal. Z listu generálnej prokuratúry sp. zn.
IV/1 GPt 79/14/1000 z 3. apríla 2014 tiež vyplýva, že v tomto období konštatoval nečinnosť
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry aj generálny prokurátor Slovenskej republiky
a prijal účinné opatrenia na ich predchádzanie, o čom bol sťažovateľ písomne vyrozumený.
Ústavný súd konštatuje, že postup Úradu špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry
sťažovateľ v sťažnosti nenamietal.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na správanie
sťažovateľa, ako aj postup namietaných orgánov činných v trestnom konaní vo svojom
súhrne treba trestné konanie kvalifikovať ako také, ktoré nie je poznačené zbytočnými
prieťahmi takej intenzity, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť
porušenie označených práv, a preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom
pod sp. zn. 1/2 Kpt 75/12
Sťažovateľ v sťažnosti taktiež namietal, že postupom krajskej prokuratúry došlo
k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, keďže na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní v postupe úradu inšpekčnej služby
a okresnej prokuratúry krajská prokuratúra reagovala listom sp. zn. 1/2 Kpt 75/12 tak, že
nezistila žiadne prieťahy vo veci.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený
podľa osobitných predpisov.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do
dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto
lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe
vybavenia podnetu. V rovnakej lehote upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty
na jeho vybavenie.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu
na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť
do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je
podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 zákona
o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený
v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom
sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje
nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že krajská prokuratúra nemá v trestnej
veci sťažovateľa postavenie dozorujúcej prokuratúry, ale je len nadriadeným orgánom
vo vzťahu k okresnej prokuratúre. Z obsahu sťažnosti a zo spisového materiálu tiež vyplýva,
že sťažnosti na prieťahy v posudzovanom konaní, ako aj podnety na preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutí prokurátora okresnej prokuratúry podané sťažovateľom
boli krajskou prokuratúrou riadne a včas vybavené.
Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti tú časť,
ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojich práv nečinnosťou krajskej prokuratúry,
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
3. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry v konaní
vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 79/14/1000
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej namietal, že postupom generálnej prokuratúry došlo
k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, keďže na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní v postupe úradu inšpekčnej služby
generálna prokuratúra reagovala listom č. k. IV/1 GPt 79/14/1000-13 z 3. apríla 2014,
v ktorom uviedla, že okresná prokuratúra nespôsobila žiadne prieťahy vo veci, prokurátor
okresnej prokuratúry koná aktívne a zo strany vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby je
potrebné realizovať iba niekoľko úkonov a prípravné konanie ukončiť.
Z uvedeného je zrejmé, že v konaní o návrhu sťažovateľa v predmetnej veci
postupovala generálna prokuratúra primerane a žiadne obdobie zbytočných prieťahov v jej
postupe nebolo zistené. Porušenie sťažovateľom v sťažnosti označených práv navyše len
v dôsledku jeho nespokojnosti s výsledkom uvedeného konania taktiež nemožno
konštatovať.
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2014