Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 316/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť G. P., zastúpeného spoločnosťou REKEN & PARTNERS

Law Firm s. r. o., Tichá 45, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. Borisa Rekena, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby

Východ v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009, postupom Okresnej

prokuratúry Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajskej

prokuratúry v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1/2 Kpt 75/12 a postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt

79/14/1000 a takto

rozhodol:

Sťažnosť G. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2014

doručená sťažnosť G. P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie

kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Východ

(ďalej len „úrad inšpekčnej služby“) v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009,

postupom Okresnej prokuratúry Trebišov (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len

„krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1/2 Kpt 75/12 a postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod

sp. zn. IV/1 GPt 79/14/1000.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že od 8. decembra 2008 je stíhaný vyšetrovateľom

úradu inšpekčnej služby, ale aj po uplynutí takej dlhej doby sa jeho trestná vec opäť

nachádza v štádiu prípravného konania. Podľa jeho názoru prieťahy v konaní sú zapríčinené

„neefektívnou, nesprávnou, neodbornou, nedôslednou a nesústredenou činnosťou

vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora“. Sťažovateľ ďalej dodal, že jeho trestná vec nie

je ani skutkovo, ani právne zložitá a nie je takého charakteru, ktorý by bránil

vyšetrovateľovi ukončiť ju bez zbytočných prieťahov, o to viac, že sťažovateľ je toho

názoru, že dôvody na jeho trestné stíhanie nie sú a ani neboli dané.

V ďalšej časti sťažnosti v bodoch II až V sťažovateľ poukázal na niektoré momenty

trestného stíhania, ktoré však ako námietku o porušení konkrétneho práva alebo slobody

nepremietol do petitu sťažnosti. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal nezákonnosť

a nepreskúmateľnosť uznesenia o vznesení obvinenia, nezákonnosť zadržania a následnej

väzby, nezákonnosť použitia informačno-technických prostriedkov, nepoužiteľnosť

obrazovo-zvukových záznamov z dôvodu nezabezpečenia prekladu ich obsahu

do slovenského jazyka, sprístupnenie obsahu spisu s utajovanými listinami neoprávneným

osobám a nedostatočné zistenie skutkového stavu.

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ upriamil pozornosť na prieťahy v postupe

orgánov prípravného konania. Namietal neefektívnu činnosť vyšetrovateľa úradu inšpekčnej

služby a doplnil, že na prieťahoch v konaní sa podieľal aj dozorujúci prokurátor okresnej

prokuratúry. Sťažovateľ taktiež poukázal na to, že v danej trestnej veci už bola podaná

obžaloba, ktorú však Okresný súd Trebišov (ďalej len „okresný súd“) odmietol a vec vrátil

prokurátorovi do prípravného konania. Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor sťažnosť,

o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) tak, že ju zamietol.

Sťažovateľ vyslovil názor, že v prípade, ak by bola v tejto veci naňho podaná kvalifikovaná

obžaloba, nemuselo by dochádzať k zbytočným prieťahom. Podľa názoru sťažovateľa

priebeh prípravného konania nesignalizuje, aby postup orgánov činných v trestnom konaní

smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty, v ktorom sa dosiaľ nachádza.

K neefektívnej činnosti krajskej prokuratúry sťažovateľ uviedol, že na základe ním

podanej sťažnosti na prieťahy v konaní krajská prokuratúra žiadne prieťahy v konaní

nezistila.

V súvislosti s neefektívnym postupom generálnej prokuratúry sťažovateľ poukázal na

list sp. zn. IV/1 GPt 79/14/1000 z 3. apríla 2014, v ktorom mu generálna prokuratúra

oznámila, že dozorujúci prokurátor okresnej prokuratúry koná aktívne a vo veci neboli

spôsobené žiadne prieťahy.

Vo vzťahu k neefektívnej a nesústredenej činnosti vyšetrovateľa úradu inšpekčnej

služby a prokurátora okresnej prokuratúry, ktorá zapríčinila prieťahy v konaní, a tým

porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

sťažovateľ poukázal na to, že vyplýva prvotne už z nezákonne získaného dôkazu z použitia

informačno-technických prostriedkov.

K chronológii úkonov vykonaných vyšetrovateľom úradu inšpekčnej služby

sťažovateľ uviedol, že vo vzťahu k jeho osobe okrem vznesenia obvinenia a jeho výsluchu

ako obvineného neboli vykonané žiadne relevantné procesné úkony smerujúce

k odstráneniu jeho právnej neistoty, v ktorej sa nachádza viac ako 5 rokov a 5 mesiacov.

Sťažovateľ v sťažnosti tiež poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn.

z 29. januára 2014, ktorým bola jeho predchádzajúca sťažnosť, v ktorej ako

porušovateľa identických práv označil len úrad inšpekčnej služby, odmietnutá pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v záujme ochrany základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru namietal prieťahy v trestnom konaní

použitím týchto právnych prostriedkov, ktoré k sťažnosti pripojil:

„- Sťažnosť na prieťahy (nečinnosť) v konaní zo dňa 29. 09. 2012, adresovaná

na Okresný súd Trebišov...

- Sťažnosť na prieťahy (nečinnosť) v konaní zo dňa 29. 09. 2012, adresovaná

na Okresnú prokuratúru Trebišov...

- Sťažnosť na prieťahy (nečinnosť) v konaní zo dňa 02. 11. 2012, adresovaná

na Krajský súd v Košiciach...

- Námietka na neefektívnu a nesprávnu činnosť orgánov prípravného konania zo dňa

02. 05. 2013, adresovaná JUDr. Jane Dubovcovej, verejnej ochrankyni práv...

- Opakovaná sťažnosť na prieťahy v konaní (nečinnosť a neefektívnu činnosť) zo dňa

02. 05. 2013, adresovaná na odbor inšpekčnej služby východ úradu inšpekčnej služby sekcie

kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky...

- Sťažnosť na porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v trestnom konaní vedenom na odbore inšpekčnej služby východ úradu

inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky pod číslom konania ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 zo dňa 03.02.2014, adresovaná

generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že postupom okresnej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. 1/2 Kpt 75/12, postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/1 GPt 79/14/1000 a postupom úradu inšpekčnej služby v konaní vedenom pod

ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 (pôvodne pod ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008) bolo porušené

jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, aby okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre, generálnej prokuratúre a úradu

inšpekčnej služby prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom úradu inšpekčnej služby v konaní

vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 a postupom okresnej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že postupom úradu inšpekčnej služby v trestnom

konaní vedenom pod ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009 bolo porušené jeho základné právo podľa

a právo podľa dohovoru. Súčasne sťažovateľ uviedol, že

k porušeniu označených práv malo dôjsť aj postupom okresnej prokuratúry v postavení

dozorujúcej prokuratúry v období od začatia jeho trestného stíhania. Ústavný súd v tejto

súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v prípravnom konaní patria rozhodovacie právomoci

orgánom činným v trestnom konaní, teda vyšetrovateľovi, ktorý je zo zákona riadený

a kontrolovaný dozorujúcim prokurátorom príslušnej prokuratúry, v danom prípade

okresnej prokuratúry.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že primeraná lehota

na rozhodnutie v trestnej veci začína plynúť od obvinenia, ku ktorému spravidla dochádza

v prípravnom konaní (napr. Wemhoff v. Spolková republika Nemecko z 27. júna 1968, séria

A, č. 7, s. 26 – 27, § 19).

Podľa judikatúry ústavného súdu účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom na rozdiel od trestného konania

súdneho je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe

uznesenia o vznesení obvinenia proti nej. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný

v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby, alebo navrhne,

v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní, iný spôsob konečného

rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania (, ).

Za zbytočný prieťah v trestnom konaní možno považovať dobu nečinnosti alebo

zjavne neefektívnej činnosti príslušného orgánu pri napĺňaní účelu ,

predovšetkým požiadavky, aby trestné činy boli náležite zistené ().

Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou berie do úvahy, že

odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno vtedy, ak „argumenty v sťažnosti

sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného

práva podľa , aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

().

Zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj z predloženého spisu úradu inšpekčnej služby a zo

spisu okresnej prokuratúry v predmetnej veci je zrejmé, že trestné stíhanie bolo začaté

uznesením ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 z 9. septembra 2008, pričom na základe získaných

dôkazov bolo proti sťažovateľovi, ako aj ďalším osobám vznesené obvinenie uznesením

vyšetrovateľa z 8. decembra 2008. Uznesením zo 4. februára 2009 bol sťažovateľ spolu

s ďalšími spoluobvinenými vylúčený na samostatné konanie vedené pod ČVS: SKIS-49/IS-

-2009. Prípravné konanie v danej trestnej veci bolo ukončené vyšetrovateľom úradu

inšpekčnej služby 11. októbra 2010 návrhom na podanie obžaloby po vykonaní rozsiahleho

dokazovania, ktorý bol Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky doručený 21. októbra 2010. Z dôvodu zmeny právnej kvalifikácie skutku, pre

ktorý bolo proti sťažovateľovi a ostatným spoluobvineným vznesené obvinenie, došlo

k zmene príslušnosti prokuratúry, a preto bola daná trestná vec 20. januára 2012 odstúpená

na ďalšie konanie okresnej prokuratúre. Prokurátor okresnej prokuratúry 10. februára 2012

podal obžalobu na okresnom súde. Uznesením okresného súdu sp. zn.

z 26. apríla 2012 bola obžaloba odmietnutá a vec vrátená okresnému prokurátorovi.

O sťažnosti prokurátora okresnej prokuratúry proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 26. apríla 2012 rozhodol krajský súd na neverejnom zasadnutí 31. decembra

2012 uznesením sp. zn. , ktorým jeho sťažnosť zamietol. Spis bol okresnej

prokuratúre vrátený 11. marca 2013 a následne úradu inšpekčnej služby 10. apríla 2013 s

pokynom prokurátora okresnej prokuratúry v zmysle rozhodnutí všeobecných súdov v tejto

veci doplniť dokazovanie.

Z už popísaného priebehu uvedeného konania vyplýva, že konanie vo veci

sťažovateľa po vznesení obvinenia proti nemu trvá už viac ako päť rokov. Z jeho celkového

trvania nemožno na ťarchu napadnutého úradu inšpekčnej služby a okresnej prokuratúry

započítať obdobie od 10. februára 2012 do 11. marca 2013 (13 mesiacov), v ktorom sa spis

v tejto veci nachádzal na okresnom súde z dôvodu predbežného prerokovania obžaloby

a následne na krajskom súde v dôsledku rozhodovania o sťažnosti prokurátora okresnej

prokuratúry proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 26. apríla 2012. Ústavný

súd v súvislosti s výsledkom predbežného prerokovania obžaloby súčasne poznamenáva, že

obžaloba prokurátora okresnej prokuratúry bola odmietnutá a vec vrátená do prípravného

konania pre účely doplnenia dokazovania v súdmi naznačenom smere.

Zo spisového materiálu predloženého okresnou prokuratúrou tiež vyplýva, že

konanie v predmetnej trestnej veci bolo objektívne predĺžené aj z dôvodu, že postup

vyšetrovateľa bol viackrát preskúmavaný nielen pri vykonávaní dozoru okresnou

prokuratúrou i krajskou prokuratúrou, ale i na základe podnetov podľa § 31 ods. 1 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“), ako i opakovaných podnetov podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, ako

aj podávaných sťažností na prieťahy v konaní, ktoré sťažovateľ ako obvinený v záujme

ochrany svojich práv opakovane aktívne využíval. Vo vzťahu k preskúmavaniu podnetov

sťažovateľa, v ktorých poukazoval na neefektívnu a nesprávnu činnosť prokurátora okresnej

prokuratúry, bol spis opakovane predkladaný krajskej prokuratúre, kde sa nachádzal

v období od 20. mája 2013 do 4. júla 2013, od 26. júla 2013 do 10. septembra 2013,

od 23. septembra 2013 do 30. októbra 2013, od 13. februára 2014 do 24. apríla 2014, teda

celkovo 6 mesiacov; uvedené obdobia rovnako nemožno pričítať na ťarchu úradu

inšpekčnej služby ani okresnej prokuratúry. Prokurátor okresnej prokuratúry pri

preskúmavaní zákonnosti postupu vyšetrovateľa v predmetnej veci nezistil bezdôvodnú

nečinnosť, resp. iné nedostatky v jeho postupe, ktoré by mu mohli byť pričítané na ťarchu.

Taktiež prokurátor krajskej prokuratúry v predmetnom konaní žiadne porušenie zákonnosti

v postupe okresného prokurátora v uvedenej veci nezistil a jeho podnety opakovane odložil

bez prijatia opatrení.

V danej trestnej veci ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že k zbytočným

prieťahom v konaní došlo najmä v dôsledku postupu prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry generálnej prokuratúry, ktorý od podania návrhu na podanie obžaloby

vyšetrovateľom úradu inšpekčnej služby z 11. októbra 2010 až do 12. januára 2012

(prieťahy v trvaní 14 mesiacov) bezdôvodne nekonal. Z listu generálnej prokuratúry sp. zn.

IV/1 GPt 79/14/1000 z 3. apríla 2014 tiež vyplýva, že v tomto období konštatoval nečinnosť

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry aj generálny prokurátor Slovenskej republiky

a prijal účinné opatrenia na ich predchádzanie, o čom bol sťažovateľ písomne vyrozumený.

Ústavný súd konštatuje, že postup Úradu špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry

sťažovateľ v sťažnosti nenamietal.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na správanie

sťažovateľa, ako aj postup namietaných orgánov činných v trestnom konaní vo svojom

súhrne treba trestné konanie kvalifikovať ako také, ktoré nie je poznačené zbytočnými

prieťahmi takej intenzity, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť

porušenie označených práv, a preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietol podľa zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. 1/2 Kpt 75/12

Sťažovateľ v sťažnosti taktiež namietal, že postupom krajskej prokuratúry došlo

k porušeniu jeho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, keďže na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní v postupe úradu inšpekčnej služby

a okresnej prokuratúry krajská prokuratúra reagovala listom sp. zn. 1/2 Kpt 75/12 tak, že

nezistila žiadne prieťahy vo veci.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený

podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do

dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia

prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe

vybavenia podnetu. V rovnakej lehote upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty

na jeho vybavenie.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu

na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť

do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je

podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom

sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje

nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že krajská prokuratúra nemá v trestnej

veci sťažovateľa postavenie dozorujúcej prokuratúry, ale je len nadriadeným orgánom

vo vzťahu k okresnej prokuratúre. Z obsahu sťažnosti a zo spisového materiálu tiež vyplýva,

že sťažnosti na prieťahy v posudzovanom konaní, ako aj podnety na preskúmanie

zákonnosti postupu a rozhodnutí prokurátora okresnej prokuratúry podané sťažovateľom

boli krajskou prokuratúrou riadne a včas vybavené.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti tú časť,

ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojich práv nečinnosťou krajskej prokuratúry,

odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

3. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 79/14/1000

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej namietal, že postupom generálnej prokuratúry došlo

k porušeniu jeho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, keďže na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní v postupe úradu inšpekčnej služby

generálna prokuratúra reagovala listom č. k. IV/1 GPt 79/14/1000-13 z 3. apríla 2014,

v ktorom uviedla, že okresná prokuratúra nespôsobila žiadne prieťahy vo veci, prokurátor

okresnej prokuratúry koná aktívne a zo strany vyšetrovateľa úradu inšpekčnej služby je

potrebné realizovať iba niekoľko úkonov a prípravné konanie ukončiť.

Z uvedeného je zrejmé, že v konaní o návrhu sťažovateľa v predmetnej veci

postupovala generálna prokuratúra primerane a žiadne obdobie zbytočných prieťahov v jej

postupe nebolo zistené. Porušenie sťažovateľom v sťažnosti označených práv navyše len

v dôsledku jeho nespokojnosti s výsledkom uvedeného konania taktiež nemožno

konštatovať.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2014