Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 59/2014
PDF · 175.25 KB
No categories available
III. ÚS 59/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2014
predbežne prerokoval sťažnosť G. P., M., zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom
Klátikom, PhD., Havranské 11, Banská Bystrica, pre namietané porušenie jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru
inšpekčnej služby Východ v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008
a takto
rozhodol:
Sťažnosť G. P. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2013
(po doplnení 20. novembra 2013) doručená sťažnosť G. P. (ďalej len „sťažovateľ“), pre
namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej
služby Východ (ďalej len „úrad inšpekčnej služby“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:
SKIS-130/IS-4-V-2008.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že od 8. decembra 2008 je stíhaný vyšetrovateľom
úradu inšpekčnej služby, ale aj po uplynutí takej dlhej doby sa jeho trestná vec nachádza
stále v štádiu prípravného konania. Podľa jeho názoru prieťahy v konaní sú zapríčinené
„neefektívnou, nesprávnou, neodbornou, nedôslednou a nesústredenou činnosťou
vyšetrovateľa“. Sťažovateľ ďalej dodal, že jeho trestná vec nie je ani skutkovo, ani právne
zložitá a nie je takého charakteru, ktorý by bránil vyšetrovateľovi ukončiť ju bez
zbytočných prieťahov, o to viac, že sťažovateľ je toho názoru, že dôvody na jeho trestné
stíhanie nie sú a ani neboli dané.
V ďalšej časti sťažnosti v bodoch II až VII sťažovateľ poukázal na niektoré momenty
trestného stíhania, ktoré však ako námietku o porušení konkrétneho práva alebo slobody
nepremietol do petitu sťažnosti. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal nezákonnosť
a nepreskúmateľnosť uznesenia o vznesení obvinenia, nezákonnosť zadržania a následnej
väzby, nezákonnosť použitia informačno-technických prostriedkov, nepoužiteľnosť
obrazovo-zvukových záznamov z dôvodu nezabezpečenia prekladu ich obsahu
do slovenského jazyka, sprístupnenie obsahu spisu s utajovanými listinami neoprávneným
osobám a nedostatočné zistenie skutkového stavu.
Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ upriamil pozornosť na prieťahy v postupe
orgánov prípravného konania. Namietal neefektívnu činnosť vyšetrovateľa úradu inšpekčnej
služby a doplnil, že na prieťahoch v konaní sa podieľal aj dozorujúci prokurátor Okresnej
prokuratúry Trebišov (ďalej len „okresná prokuratúra“). Sťažovateľ taktiež poukázal na to,
že v danej trestnej veci už bola podaná obžaloba, ktorú však Okresný súd Trebišov (ďalej
len „okresný súd“) odmietol a vec vrátil prokurátorovi do prípravného konania. Proti tomuto
uzneseniu podal prokurátor sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) tak, že ju zamietol. Sťažovateľ vyslovil názor, že v prípade, ak by bola
v tejto veci naňho podaná kvalifikovaná obžaloba, nemuselo by dochádzať k zbytočným
prieťahom. Podľa názoru sťažovateľa priebeh prípravného konania nesignalizuje, aby
postup orgánov činných v trestnom konaní smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty,
v ktorom sa dosiaľ nachádza.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v záujme ochrany základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietal prieťahy v trestnom konaní
použitím týchto právnych prostriedkov, ktoré k sťažnosti pripojil:
„Sťažnosť na prieťahy (nečinnosť) v konaní zo dňa 29. 09. 2012, adresovaná
na Okresný súd Trebišov...
Sťažnosť na prieťahy (nečinnosť) v konaní zo dňa 29. 09. 2012, adresovaná
na Okresnú prokuratúru Trebišov...
Sťažnosť na prieťahy (nečinnosť) v konaní zo dňa 02. 11. 2012, adresovaná
na Krajský súd v Košiciach...
Námietka na neefektívnu a nesprávnu činnosť orgánov prípravného konania zo dňa
02. 05. 2013, adresovaná JUDr. Jane Dubovcovej, verejnej ochrankyni práv...
Opakovaná sťažnosť na prieťahy v konaní (nečinnosť a neefektívnu činnosť) zo dňa
02. 05. 2013, adresovaná na odbor inšpekčnej služby východ úradu inšpekčnej služby sekcie
kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky...“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že postupom úradu inšpekčnej služby
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 bolo porušené jeho základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby úradu
inšpekčnej služby prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi
finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia.
Podaním označeným ako „Dodatok k ústavnej sťažnosti datovanej dňa 25. 07. 2013
a doručenej ústavnému súdu Slovenskej republiky dňa 30. 07. 2013“ (ďalej len „doplnenie
sťažnosti“) doručeným ústavnému súdu 20. novembra 2013 sťažovateľ opätovne poukázal
na zdĺhavosť vyšetrovania v jeho trestnej veci.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie
konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh
smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované
dôkazy.
Okrem všeobecných náležitostí podľa § 20 zákona o ústavnom súde sťažnosť musí
obsahovať aj náležitosti podľa § 50 citovaného zákona, medzi ktoré nevyhnutne patrí aj
označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu
svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa
ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť
dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomoci je v súlade s § 20 ods. 3
zákona o ústavnom súde viazané na splnenie viacerých formálnych a obsahových
náležitostí. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku
rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom,
čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý
označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Petit musí byť vymedzený presne,
určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde), teda takým
spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci
(obdobne III. ÚS 41/07, III. ÚS 248/08, IV. ÚS 138/08).
Ústavný súd konštatuje, že v danej veci sťažovateľ namietal prieťahy v postupe
orgánov činných v trestnom konaní, teda postup vyšetrovateľa, ale aj dozorujúcej
prokuratúry.
V petite sťažnosti sťažovateľ ako porušovateľa svojich práv označil len úrad
inšpekčnej služby, aj keď v dôvodoch sťažnosti výslovne uviedol: „Dozorujúci prokurátor
v konaní vedenom pod spisovou značkou 1 Pv 62/12, podľa môjho názoru, svojou
neefektívnou, nesústredenou a neodbornou činnosťou priamo zapríčinil prieťah v konaní
v tom, že podal nekvalifikovanú obžalobu, čo mu Okresný súd Trebišov vrátil...“
Ústavný súd zistil, že v predmetnej trestnej veci bola rozhodnutím okresného súdu
sp. zn. 3 T 26/2012 z 26. apríla 2012 obžaloba na sťažovateľa odmietnutá. Proti
rozhodnutiu bola podaná sťažnosť, ktorú krajský súd uznesením sp. zn. 4 To 61/2012
z 31. decembra 2012 zamietol. Následne bol spis 14. marca 2013 vrátený okresnej
prokuratúre, ktorá ho 8. apríla 2013 zaslala vyšetrovateľovi na doplnenie vyšetrovania.
Podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti
v prípravnom konaní vykonáva prokurátor, ktorý je podľa odseku 2 písm. d) Trestného
poriadku pri výkone tohto dozoru oprávnený vrátiť vec policajtovi na doplnenie
vyšetrovania s pokynmi a určovať lehotu na ich doplnenie.
Rozhodnutím okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu bola teda vec
vrátená prokurátorovi do prípravného konania. Ten je v zmysle citovaného ustanovenia
povinný dohliadať na jeho plynulý priebeh, hoci vyšetrovanie osobne vykonáva policajt.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v namietanom prípade sťažovateľ
v petite sťažnosti nesprávne označil orgán verejnej moci, proti ktorému by mala sťažnosť
pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru smerovať.
Okrem toho sťažovateľ v odôvodnení a petite sťažnosti nesprávne označil aktuálnu
spisovú značku namietaného konania na úrade inšpekčnej služby, keď uviedol, že namieta
postup v konaní tohto úradu vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008,
hoci uznesením vyšetrovateľa zo 4. februára 2009 je daná trestná vec vedená pod
sp. zn. ČVS: SKIS-49/IS-4-V-2009.
V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ uvádzal aj viaceré skutočnosti
(napr. nezákonnosť a nepreskúmateľnosť uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia, nezákonnosť zadržania a väzby, nelegálne použitie informačno-technických
prostriedkov a podobne), ktoré však ako námietky o porušení konkrétnych práv nepremietol
do petitu sťažnosti.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd hodnotí sťažnosť a predovšetkým príčinnú
súvislosť medzi jej petitom a odôvodnením ako neurčitú a nejasnú.
Ústavný súd pripomína, že spomínaný rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný
súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 32/2011).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa
advokátom konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa vykazuje nedostatky náležitostí
predpísaných zákonom o ústavnom súde, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde z uvedeného dôvodu už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne
napr. III. ÚS 210/09, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 26/2012).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. januára 2014