Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 210/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. K., R., zastúpenej advokátom JUDr. J. D., P., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom súdneho exekútora

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 67/2005 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2009

doručená sťažnosť Ľ. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom súdneho exekútora

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 67/2005.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je dedičkou po svojom

manželovi (zomrel 9. marca 2009), ktorý podal ešte v roku 1996 návrh na vykonanie

exekúcie proti povinnému na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného

súdu Levice sp. zn z 29. januára 1996.

Okresný súd vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na začatie

exekučného konania, proti ktorému povinný podal námietky.

Dňa 10. decembra 1997 súdny exekútor vydal exekučný príkaz sp. zn. EX 83/96 na

vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného.

Súdny exekútor však po vymožení čiastkovej peňažnej sumy od povinného v sume

76 110 Sk zomrel v roku 2002.

Po prevzatí agendy nový súdny exekútor vydal 5. októbra 2005 upovedomenie

o začatí exekúcie napriek tomu, že medzičasom povinný skončil podnikanie.

Sťažovateľka ďalej uviedla: „... keďže súdny exekútor nebol ochotný reagovať na

naše urgencie ani na urgencie nášho právneho zástupcu, tak sme sa obrátili so sťažnosťou

na súdneho exekútora na Ministerstvo spravodlivosti ale ani tam sme neuspeli...

Dňa 17. 3. 2009 podal náš právny zástupca na nečinnosť súdneho exekútora JUDr.

E. V. sťažnosť na Slovenskú komoru exekútorov ale ani tam neuspel...

Môj právny zástupca listom zo dňa 3. 4. 2009 oznámil súdnemu exekútorovi, že môj

manžel dňa 9. 3. 2009 a oznámil mu, že žiadam, aby pokračoval vo vymožení zostatku

preddavku proti povinnému podľa pôvodného návrhu, ale exekútor naďalej nič nerobí...

Za daného skutkového a právneho stavu nemám iné východisko, len sa domáhať

svojho práva u Vášho súdu pre nečinnosť exekútora...

Z pripojených dokladov nesporne vyplýva, že súdny exekútor po dlhé roky nebol

ochotný vymôcť na povinnom preddavok podľa §-u 191 Ex. poriadku na odstránenie vád

našej pekárne ku ktorému odstráneniu bol zaviazaný povinný vykonateľným rozsudkom

súdu...

.... Uplatnenie majetkovej újmy: Nečinnosťou súdneho exekútora som sa dostala do

situácie, že som Ľ. B. vyplatila za dodávku technológie do našej pekárne 260.000,- Sk a

teraz nemám ani pekáreň ani peniaze. Preto sa pravom domáham, aby Ústavný súd SR za

túto nečinnosť zaviazal mi nahradiť vzniklú škodu vo výške 203 760,- Sk čo je rozdiel medzi

260 000,- Sk a 56 240,- Sk, ktoré mi exekútor vymohol. Prepočítane na EURO je to 6763,59

EUR.

Súčasne uplatňujem, aby porušovateľ bol zaviazaný na uhradenie trov právneho

zastúpenia za vypracovanie tejto sťažnosti vo výške 115,90 € k rukám JUDr. J. D...“.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

súdneho exekútora.

Vychádzajúc z obsahu podania sťažovateľky z 18. júna 2009 označeného ako

„Sťažnosť“ ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že je sťažovateľka

zastúpená právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom ustanovené v a .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Ustanovenie § 20 zákona

o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd konštatuje, že i keď z návrhu na začatie konania čiastočne vyplýva, akej

veci sa týka, kto ho podáva a proti komu smeruje, sťažovateľkino podanie neobsahuje však

najmä jasný a zrozumiteľný návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa

od ústavného súdu domáha ( ), vymedzený presne, určito

a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci.

Návrh na rozhodnutie nie je ani vykonateľný (neobsahuje spisovú značku

namietaného konania) a okrem toho, že sťažovateľka neuviedla v petite, akých konkrétnych

opatrení smerujúcich k náprave porušenia ústavnosti v súlade s a zákona

o ústavnom súde sa od ústavného súdu domáha (m. m. ), žiada od ústavného

súdu, aby napr. „zaviazal mi nahradiť vzniklú škodu vo výške 263 760,- Sk...“.

Rovnako zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala prostredníctvom svojho

právneho zástupcu sťažnosť ústavnému súdu, pričom za porušovateľa základného práva

označila súdneho exekútora, ale v sťažnosti neuviedla, na základe akých skutočností tak

postupovala, a to s poukazom na (nevyužila možnosť ochrany

základných práv na všeobecných súdoch).

Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, ).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

advokátom konštatuje, že sťažnosť také nedostatky náležitostí predpísaných

a vykazuje, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej

predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009