Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 43/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

spoločnosťou , v mene

ktorej koná advokát , vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. decembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 21. apríla 2016

okresnému súdu žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (ďalej len

„žaloba“) a návrh na nariadenie predbežného opatrenia (ďalej aj „návrh“). Konanie o žalobe

je okresným súdom vedené pod sp. zn. a podľa tvrdenia sťažovateľky ku dňu

podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo právoplatne skončené. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 21. júna 2016 návrh sťažovateľky zamietol. Sťažovateľka sa

podaním z 19. januára 2017 doručeným okresnému súdu 26. januára 2017 opakovane

domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré okresný súd uznesením

č. k. -31 z 13. februára 2017 nariadil a žalovanej uložil povinnosť zdržať sa

zásahov do vlastníckeho práva sťažovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam, a to až

do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza podrobný priebeh napadnutého konania a tvrdí,

že okresnému súdu podala celkovo štyri urgencie a žiadosti o urýchlené konanie

a rozhodnutie vo veci, konkrétne 3. októbra 2016, 4. januára 2017, 17. júla 2017 a napokon

12. septembra 2017. Vzhľadom na to, že okresný súd na uvedené urgencie podľa tvrdenia

sťažovateľky nereagoval, podala sťažovateľka 18. novembra 2017 predsedovi okresného

súdu sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“). V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľka zdôrazňuje, že v odpovedi

podpredsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 478/2017 z 18. decembra 2017 bolo

konštatované, že „sťažnosť je dôvodná“.

Sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu 7. septembra 2018 aj opakovanú

sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona o súdoch, na ktorú v odpovedi sp. zn.

Spr. 404/2018 z 3. októbra 2018 podpredsedníčka okresného súdu reagovala, že bol

„vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 05.11.2018“, a upovedomila sťažovateľku

o tom, že „Vzhľadom na celkovú dĺžku konania hodnotím Vašu sťažnosť ako dôvodnú a vec

budem naďalej sledovať.“.

4. Sťažovateľka je presvedčená, že „Vo veci je zrejmá pasivita a nečinnosť

Okresného súdu Bratislava III, ktorý do dnešného dňa vec len predbežne prejednal

na pojednávaní dňa 9. apríla 2018, teda dva roky po podaní žaloby, napriek tomu, že

sťažovateľka podala na konajúci súd 4 (štyri) urgencie a dve sťažnosti na prieťahy v konaní.

Obidve sťažnosti sťažovateľky boli hodnotené ako dôvodné. Po podaní prvej sťažnosti

predsedovi súdu na prieťahy v konaní neprišlo zo strany porušovateľa práva k náprave

a preto sa sťažovateľka domáhala nápravy opakovanou sťažnosťou na prieťahy v konaní.

Sťažovateľke po odročení pojednávania zo dňa 5. novembra 2018 ku dňu podania ústavnej

sťažnosti nebolo doručené predvolanie na pojednávanie.“.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky , na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov v zmysle SR, a / alebo právo na spravodlivý

súdny proces (správne má byť právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pozn.)

podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bolo postupom

Okresného súdu Bratislava III. porušené.

2. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

3.000 eur (slovom: tritisíc eur), ktoré jej je porušovateľ základných práv a slobôd povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3. Porušovateľ základného práva alebo slobody je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia (2 právne úkony v zmysle Vyhlášky MS SR č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb)

v sume 325,42 Eur (slovom: tristodvadsaťpäť a štyridsaťdva centov, vrátane režijného

paušálu), na účet právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom či rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. , ,

, , ). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti

namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

12. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (nesprávne označené ako právo

na spravodlivý súdny proces, pozn.) podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. . V petite sťažnosti však nie je

uvedená konkrétna spisová značka napadnutého konania. Za takejto situácie by sa sťažnosť

mohla javiť ako taká, ktorú by ústavný súd mohol odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (podobne napr.

, , , ). Vzhľadom na to, že

v priloženom splnomocnení pre advokáta už spisová značka napadnutého konania uvedená

je, ústavný súd pristúpil k preskúmaniu dôvodov sťažnosti v snahe vyhnúť sa prílišnému

formalizmu prípadným odmietnutím sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

13. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, ).

14. Sťažovateľka doručila ústavnému súdu (ústavnú) sťažnosť 6. decembra 2018

a v nej žiadala, aby ústavný súd vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní,

ktoré (ku dňu podania sťažnosti, pozn.) trvá takmer 32 mesiacov.

15. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že vo veci nariadený termín pojednávania

na 5. november 2018 bol z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne zrušený

a opatrením predsedu okresného súdu, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2019,

bol spis prerozdelený novej zákonnej sudkyni, ktorá nariadila termín pojednávania

na 27. marec 2019.

16. V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že

charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť

spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

17. Ústavný súd tiež poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých

opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,

sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (pozri napr. alebo

) a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (pozri napr. , alebo ,

príp. ). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd

spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom

ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (rovnaké závery ústavný súd vyslovil taktiež

napr. vo veciach sp. zn. alebo sp. zn. ).

18. Ústavný súd, vychádzajúc z chronológie úkonov uvedených sťažovateľkou, ako

aj z vlastných zistení, posudzujúc aj celkovú dĺžku napadnutého konania, dospel k záveru,

že v napadnutom konaní nezistil také prieťahy, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako

zbytočné. Od podania žaloby sťažovateľkou uplynulo (v čase rozhodovania ústavného súdu)

obdobie 33 mesiacov, počas ktorého bolo nariadených viacero termínov pojednávania,

okresný súd dvakrát rozhodoval o návrhu sťažovateľky na nariadenie neodkladného

opatrenia, pričom 13. februára 2017 jej návrhu vyhovel a 9. apríla 2018 prebehlo predbežné

prejednanie sporu.

19. Berúc do úvahy okolnosti danej veci, najmä to, že sťažnosť sťažovateľky

podľa zákona o súdoch bola úspešná a vo veci sťažovateľky okresný súd začal konať

a nariadil termín pojednávania v krátkom čase po podaní sťažnosti, a tým prípadný prieťah

v konaní aj odstránil, ústavný súd rozhodol, že sťažnosť nie je v čase rozhodovania

ústavného súdu opodstatnená.

20. Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,

nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127

na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej

judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie

opatrení na účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, ).

21. Ústavný súd na základe uvedených dôvodov sťažnosť sťažovateľky

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

22. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť

sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd v napadnutom

konaní konal s neodôvodnenými prieťahmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2019