Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 39 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (44)III. ÚS 32/2011
PDF · 141.72 KB
No categories available
III. ÚS 32/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Z. Š., T., zastúpenej Advokátskou kanceláriou P., s. r. o., T.,
v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. P. P., vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Piešťany a takto
rozhodol:
Sťažnosť Z. Š. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra
2010 doručená sťažnosť Z. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len
„okresný súd“).
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že 27. septembra 1999 podal J. P. na Okresnom
súde Trnava (v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/163/2000, resp. 3 Nc 314/99) návrh na
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam proti odporcovi v prvom
a druhom rade. Okresný súd Trnava 22. mája 2005 rozhodol o zastavení konania proti
odporcovi v prvom rade a „pripustil, aby do konania vstúpila“ sťažovateľka.
Vzhľadom na zriadenie okresného súdu mu bola predmetná vec postúpená
z Okresného súdu Trnava, kde je v súčasnosti vedená pod sp. zn. 6 C/114/08.
Dôvodom nekonania okresného súdu v merite veci je najmä nemožnosť zistenia
pobytu odporcu v druhom rade. Sťažovateľka podala v novembri 2010 aj sťažnosť na
zbytočné prieťahy v konaní, ale okresný súd ďalej nekoná.
Sťažovateľka sa preto v závere domnieva, že „v súdnom konaní došlo k prieťahom,
ktoré hrubým spôsobom zasahujú do objektívnych práv..., spočívajúcich v prerokovaní veci
bez zbytočných prieťahov“, a súčasne ústavný súd žiada, aby:
„a) prešetril priebeh doterajšieho konania so zreteľom na objasnenie skutočností-
konštatovanie, či (ne)konaním súdu v merite veci došlo k prieťahom v konaní,
b) v prípade konštatovania prieťahov v konaní prikázal Okresnému súdu v Piešťanoch,
aby vo veci bez zbytočného odkladu konal
c) priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.500,- Eur a trovy
právneho zastúpenia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na
ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na
jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ústavy a dohovoru postupom
okresného súdu.
Vychádzajúc z obsahu podania sťažovateľky z 10. decembra 2010 označeného ako
„Sťažnosť“ ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že je sťažovateľka
zastúpená právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu
svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Ustanovenie § 20 zákona
o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd konštatuje, že i keď z návrhu na začatie konania čiastočne vyplýva, akej
veci sa týka, kto ho podáva a proti komu smeruje, sťažovateľkino podanie neobsahuje však
najmä jasný a zrozumiteľný návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa
od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito
a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie
ústavného súdu v uvedenej veci. Je potrebné konštatovať, že takmer celý obsah petitu
sťažnosti sťažovateľky, tak ako je citovaný v časti I tohto uznesenia, je v celom rozsahu
zmätočný a nezrozumiteľný.
Návrh na rozhodnutie nie je preto v takejto podobe vykonateľný (neobsahuje spisovú
značku namietaného konania a nie je v ňom riadne označené jej základné právo podľa
ústavy alebo právo podľa dohovoru, ktoré malo byť údajne týmto postupom porušené,
pričom chýbajú aj iné podstatné formulácie opatrení k možnej náprave porušenia ústavnosti
v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde (m. m. III. ÚS 282/04).
Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných
náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).
Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky
advokátom konštatuje, že sťažnosť také nedostatky náležitostí predpísaných ústavou
a zákonom o ústavnom súde vykazuje, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej
predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) (obdobne napr.
III. ÚS 210/09, I. ÚS 368/2010).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. januára 2011