Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 28 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (33)III. ÚS 248/08
PDF · 172.52 KB
No categories available
III. ÚS 248/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. augusta 2008
predbežne prerokoval sťažnosť R. U., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., P., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 35/2000 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. U. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára
2008 (doplnená na základe výzvy ústavného súdu 12. februára 2008) doručená sťažnosť
R. U., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. V., P., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému súdu 7.
januára 2000 domáhal voči odporcovi náhrady škody z pracovného úrazu. Podľa
vyjadrenia sťažovateľa o jeho návrhu rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 11 C 35/00-50
z 10. apríla 2003, ale na odvolanie odporcu bol tento rozsudok uznesením Krajského súdu
v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 19 Co 140/03-76 z 25. novembra 2004 zrušený
a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vo veci samej opäť rozhodol
okresný súd rozsudkom č. k. 11 C 35/00-202 z 10. júla 2007, proti ktorému podal sťažovateľ
19. septembra 2007 odvolanie. Sťažovateľ uviedol, že spis bol predložený krajskému súdu
na rozhodnutie o odvolaní, ale ku dňu podania ústavnej sťažnosti odvolací súd neurčil
termín pojednávania. Sťažovateľ sa domnieva, že takýmto postupom okresného súdu došlo
k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, a tým aj k znemožneniu vyplácania jeho nárokov vyplývajúcich
z pracovného úrazu, ktoré mu mali byť vyplácané od roku 2000, čo sa nepriaznivo
odzrkadlilo na životnej úrovni celej jeho rodiny.
Sťažovateľ v doplnení sťažnosti predložil ústavnému súdu listinné dôkazy, ktoré
podľa jeho názoru mali preukázať, že splnil podmienku prípustnosti sťažnosti, a teda,
že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu namietal prieťahy v konaní okresného súdu
podaním sťažnosti jej predsedovi.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze
vyslovil:
„1. Právo R. U. na spravodlivé rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi
pod č. 11 C/35/2000 porušené bolo.
2. Prikazuje sa Krajskému súdu v Trenčíne vo veci ďalej konať a rozhodnúť
bez zbytočných prieťahov.
3. Okresný súd v Prievidzi je povinný zaplatiť R. U. z titulu primeraného finančného
zadosťučinenia Sk 500.000,- (slovom päťstotisíc) a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia
v sume Sk 19.680,- (slovom devätnásťtisícšesťstoosemdesiat) k rukám advokáta JUDr. J. V.
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom
na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku
rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom,
čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý
označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Konanie pred ústavným súdom
je navyše ovládané princípom dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal
do konania o sťažnosti iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa (obdobne
Týmito pravidlami sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti,
hoci sťažovateľ aj napriek tomu, že je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,
v petite sťažnosti bez toho, aby žiadal o vyslovenie porušenia uvedeného základného práva
aj postupom krajského súdu a aby takúto požiadavku odôvodnil v ďalšej časti sťažnosti,
žiadal ústavný súd len o to, aby prikázal krajskému súdu v danej veci konať bez prieťahov.
Z uvedeného dôvodu bolo pre ústavný súd relevantné len preskúmanie sťažnosti z hľadiska
možného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
postupom okresného súdu.
Ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa ustanovenia § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde predovšetkým skúmal, či v danom prípade nejde
o jej neprípustnosť.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v prípadoch namietaného porušenia základných práv v dôsledku
zbytočných prieťahov v konaní zapríčinených všeobecným súdom skúma, či sťažovateľ
využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho práv do 31. marca 2005 vrátane
poskytoval zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich
(zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej
správe súdov“) v ustanoveniach § 17 a nasl. a od 1. apríla 2005 poskytuje zákon
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o súdoch“) v ustanoveniach § 62 a nasl. Využitie týchto prostriedkov nápravy, ktoré sú
podľa názoru ústavného súdu účastníkovi súdneho konania ľahko dostupné, nevyžaduje
ústavný súd ako podmienku prijatia sťažnosti na ďalšie konanie, ak z okolností konkrétneho
prípadu vyplýva, že uvedenú podmienku sťažovateľ nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavom súde), najmä ak využitie uvedených prostriedkov
nápravy nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu pokladať za postup umožňujúci
dosiahnuť účinnú ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (napr. III. ÚS 132/05, III. ÚS 197/05, III. ÚS 13/06).
Z obsahu sťažnosti, ako aj jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu nepostupoval tak, ako mu to umožňoval zákon o štátnej správe
súdov do 31. marca 2005 a od 1. apríla 2005 zákon o súdoch. Sťažovateľ na výzvu
ústavného súdu, aby preukázal splnenie podmienok prípustnosti podania sťažnosti, predložil
tri podania adresované okresnému súdu. Ani jedno z uvedených podaní nebolo adresované
predsedovi príslušného súdu tak, ako to vyžaduje zákon, ale len okresnému súdu
ako takému, pričom v podaniach zo 7. augusta 2006 a 11. decembra 2006 sťažovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal o vypracovanie a doručenie znaleckého
posudku. V podaní z 29. januára 2007 sa sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vyjadril k už vypracovanému znaleckému posudku a zároveň žiadal o určenie
termínu pojednávania s tým, že okresnému súdu oznámil termíny pojednávaní, ktorých
sa plánoval zúčastniť jeho právny zástupca. Aj keď sťažovateľ doručil predmetné podania
okresnému súdu, neurobil však voči nemu relevantný právny úkon, z ktorého
by jednoznačne vyplývalo, že podáva sťažnosť na prieťahy v konaní, keďže tieto podania
ani neoznačil ako sťažnosť.
Ústavný súd je toho názoru, že uvedené podania vzhľadom na ich obsah a uvedenie
adresáta nemali účinky sťažnosti na prieťahy v konaní, a preto sťažovateľ nepreukázal,
že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podnikol kroky na ochranu svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani nepreukázal, že túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Na základe toho dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť
je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť (obdobne II. ÚS 47/08, I. ÚS 71/08).
Ústavný súd zároveň bez toho, aby sa zaoberal meritom veci, keďže sťažnosť
je neprípustná, vzhľadom na charakter námietok a prihliadnuc na svoju doterajšiu judikatúru
považuje za potrebné konštatovať, že daná sťažnosť sa javí aj ako zjavne neopodstatnená.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).
Podstatou námietok sťažovateľa bolo tvrdenie, že postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 C 35/2000 došlo k porušeniu jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd zistil, že v právnej veci sťažovateľa sp. zn. 11 C 35/2000 rozhodol
okresný súd rozsudkom z 10. júla 2007 tak, že časti sťažovateľovho návrhu vyhovel a voči
odporcovi mu priznal náhradu škody z pracovného úrazu, v prevyšujúcej časti návrh
zamietol a zároveň rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok a preddavkové
trovy štátu na účet okresného súdu.
Podľa zistení ústavného súdu časť výrokov rozsudku okresného súdu vo veci samej
nadobudla právoplatnosť 24. septembra 2007, pričom ďalšiu časť výrokov vo veci samej
napadol sťažovateľ odvolaním, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.
19 Co 286/2007 zo 4. marca 2008. Krajský súd ním napadnutý rozsudok okresného súdu
vo veci samej potvrdil.
V súlade so svojou judikatúrou (IV. ÚS 61/03, III. ÚS 41/07, II. ÚS 214/08) ústavný
súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase,
keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte
trvalo.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn.
11 C 35/2000 okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 10. júla 2007. Proti rozsudku
podal sťažovateľ 21. septembra 2007 (t. j. pred podaním sťažnosti ústavnému súdu)
odvolanie, v dôsledku čoho okresný súd 18. októbra 2007 zaslal spis krajskému súdu.
Krajský súd rozsudkom zo 4. marca 2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej potvrdil a 11. apríla 2008 vrátil spis okresnému súdu.
Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 35/2000 bola
ústavnému súdu doručená 25. januára 2008, teda po tom, ako okresný súd vo veci meritórne
rozhodol. V čase podania sťažnosti už okresný súd nebol oprávnený vo veci konať, nemohol
ovplyvniť priebeh konania, a teda ani porušiť označené právo sťažovateľa, pretože
vyhlásením rozsudku vo veci samej (10. júla 2007) a jeho doručením okresný súd vykonal
všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty
sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol
vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec,
v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila
vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Na základe uvedených skutočností bolo potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. augusta 2008