Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 248/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. augusta 2008

predbežne prerokoval sťažnosť R. U., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., P., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. U. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára

2008 (doplnená na základe výzvy ústavného súdu 12. februára 2008) doručená sťažnosť

R. U., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. V., P., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému súdu 7.

januára 2000 domáhal voči odporcovi náhrady škody z pracovného úrazu. Podľa

vyjadrenia sťažovateľa o jeho návrhu rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. -50

z 10. apríla 2003, ale na odvolanie odporcu bol tento rozsudok uznesením Krajského súdu

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -76 z 25. novembra 2004 zrušený

a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vo veci samej opäť rozhodol

okresný súd rozsudkom č. k. -202 z 10. júla 2007, proti ktorému podal sťažovateľ

19. septembra 2007 odvolanie. Sťažovateľ uviedol, že spis bol predložený krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaní, ale ku dňu podania ústavnej sťažnosti odvolací súd neurčil

termín pojednávania. Sťažovateľ sa domnieva, že takýmto postupom okresného súdu došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, a tým aj k znemožneniu vyplácania jeho nárokov vyplývajúcich

z pracovného úrazu, ktoré mu mali byť vyplácané od roku 2000, čo sa nepriaznivo

odzrkadlilo na životnej úrovni celej jeho rodiny.

Sťažovateľ v doplnení sťažnosti predložil ústavnému súdu listinné dôkazy, ktoré

podľa jeho názoru mali preukázať, že splnil podmienku prípustnosti sťažnosti, a teda,

že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu namietal prieťahy v konaní okresného súdu

podaním sťažnosti jej predsedovi.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze

vyslovil:

„1. Právo R. U. na spravodlivé rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi

pod č. 11 C/35/2000 porušené bolo.

2. Prikazuje sa Krajskému súdu v Trenčíne vo veci ďalej konať a rozhodnúť

bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd v Prievidzi je povinný zaplatiť R. U. z titulu primeraného finančného

zadosťučinenia Sk 500.000,- (slovom päťstotisíc) a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia

v sume Sk 19.680,- (slovom devätnásťtisícšesťstoosemdesiat) k rukám advokáta JUDr. J. V.

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý

označil za porušovateľa svojich práv ( ). Konanie pred ústavným súdom

je navyše ovládané princípom dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal

do konania o sťažnosti iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa (obdobne

).

Týmito pravidlami sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom prerokovaní sťažnosti,

hoci sťažovateľ aj napriek tomu, že je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,

v petite sťažnosti bez toho, aby žiadal o vyslovenie porušenia uvedeného základného práva

aj postupom krajského súdu a aby takúto požiadavku odôvodnil v ďalšej časti sťažnosti,

žiadal ústavný súd len o to, aby prikázal krajskému súdu v danej veci konať bez prieťahov.

Z uvedeného dôvodu bolo pre ústavný súd relevantné len preskúmanie sťažnosti z hľadiska

možného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

postupom okresného súdu.

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa ustanovenia § 25 ods. 1

predovšetkým skúmal, či v danom prípade nejde

o jej neprípustnosť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v prípadoch namietaného porušenia základných práv v dôsledku

zbytočných prieťahov v konaní zapríčinených všeobecným súdom skúma, či sťažovateľ

využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho práv do 31. marca 2005 vrátane

poskytoval o sídlach a obvodoch súdov

Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich

(zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej

správe súdov“) v ustanoveniach § 17 a nasl. a od 1. apríla 2005 poskytuje zákon

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o súdoch“) v ustanoveniach § 62 a nasl. Využitie týchto prostriedkov nápravy, ktoré sú

podľa názoru ústavného súdu účastníkovi súdneho konania ľahko dostupné, nevyžaduje

ústavný súd ako podmienku prijatia sťažnosti na ďalšie konanie, ak z okolností konkrétneho

prípadu vyplýva, že uvedenú podmienku sťažovateľ nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( zákona o súde), najmä ak využitie uvedených prostriedkov

nápravy nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu pokladať za postup umožňujúci

dosiahnuť účinnú ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (napr. , , ).

Z obsahu sťažnosti, ako aj jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu nepostupoval tak, ako mu to umožňoval zákon o štátnej správe

súdov do 31. marca 2005 a od 1. apríla 2005 zákon o súdoch. Sťažovateľ na výzvu

ústavného súdu, aby preukázal splnenie podmienok prípustnosti podania sťažnosti, predložil

tri podania adresované okresnému súdu. Ani jedno z uvedených podaní nebolo adresované

predsedovi príslušného súdu tak, ako to vyžaduje zákon, ale len okresnému súdu

ako takému, pričom v podaniach zo 7. augusta 2006 a 11. decembra 2006 sťažovateľ

prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal o vypracovanie a doručenie znaleckého

posudku. V podaní z 29. januára 2007 sa sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho

zástupcu vyjadril k už vypracovanému znaleckému posudku a zároveň žiadal o určenie

termínu pojednávania s tým, že okresnému súdu oznámil termíny pojednávaní, ktorých

sa plánoval zúčastniť jeho právny zástupca. Aj keď sťažovateľ doručil predmetné podania

okresnému súdu, neurobil však voči nemu relevantný právny úkon, z ktorého

by jednoznačne vyplývalo, že podáva sťažnosť na prieťahy v konaní, keďže tieto podania

ani neoznačil ako sťažnosť.

Ústavný súd je toho názoru, že uvedené podania vzhľadom na ich obsah a uvedenie

adresáta nemali účinky sťažnosti na prieťahy v konaní, a preto sťažovateľ nepreukázal,

že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podnikol kroky na ochranu svojho základného

práva podľa a ani nepreukázal, že túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa. Na základe toho dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť

je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť (obdobne , ).

Ústavný súd zároveň bez toho, aby sa zaoberal meritom veci, keďže sťažnosť

je neprípustná, vzhľadom na charakter námietok a prihliadnuc na svoju doterajšiu judikatúru

považuje za potrebné konštatovať, že daná sťažnosť sa javí aj ako zjavne neopodstatnená.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

Podstatou námietok sťažovateľa bolo tvrdenie, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Ústavný súd zistil, že v právnej veci sťažovateľa sp. zn. rozhodol

okresný súd rozsudkom z 10. júla 2007 tak, že časti sťažovateľovho návrhu vyhovel a voči

odporcovi mu priznal náhradu škody z pracovného úrazu, v prevyšujúcej časti návrh

zamietol a zároveň rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok a preddavkové

trovy štátu na účet okresného súdu.

Podľa zistení ústavného súdu časť výrokov rozsudku okresného súdu vo veci samej

nadobudla právoplatnosť 24. septembra 2007, pričom ďalšiu časť výrokov vo veci samej

napadol sťažovateľ odvolaním, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

zo 4. marca 2008. Krajský súd ním napadnutý rozsudok okresného súdu

vo veci samej potvrdil.

V súlade so svojou judikatúrou (, , ) ústavný

súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase,

keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte

trvalo.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn.

okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 10. júla 2007. Proti rozsudku

podal sťažovateľ 21. septembra 2007 (t. j. pred podaním sťažnosti ústavnému súdu)

odvolanie, v dôsledku čoho okresný súd 18. októbra 2007 zaslal spis krajskému súdu.

Krajský súd rozsudkom zo 4. marca 2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej potvrdil a 11. apríla 2008 vrátil spis okresnému súdu.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bola

ústavnému súdu doručená 25. januára 2008, teda po tom, ako okresný súd vo veci meritórne

rozhodol. V čase podania sťažnosti už okresný súd nebol oprávnený vo veci konať, nemohol

ovplyvniť priebeh konania, a teda ani porušiť označené právo sťažovateľa, pretože

vyhlásením rozsudku vo veci samej (10. júla 2007) a jeho doručením okresný súd vykonal

všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty

sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol

vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na ako vec,

v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila

vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Na základe uvedených skutočností bolo potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. augusta 2008