Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 325/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, Bratislava, zastúpenej SEDLAČKO

& PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov

sp. zn. z 31. marca 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2014

faxovou správou a 9. júna 2014 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Sberbank

Slovensko, a. s., Vysoká 9, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej SEDLAČKO

& PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 31. marca 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd na základe návrhu

navrhovateľa ˗obchodnej spoločnosti VIBO, a. s., Petrovany 476 (ďalej len „dlžník“),

uznesením sp. zn. z 30. júla 2013 začal reštrukturalizačné konanie voči

dlžníkovi. Následne okresný súd uznesením sp. zn. z 3. septembra 2013 povolil

reštrukturalizáciu dlžníka. Súčasne vyzval veriteľov dlžníka, aby prihlásili svoje

pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Do funkcie reštrukturalizačnej

správkyne ustanovil , (ďalej len „reštrukturalizačná

správkyňa“). Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 174/2013

z 10. septembra 2013.

Sťažovateľka si do predmetného reštrukturalizačného konania prihlásila svoju

zabezpečenú pohľadávku v sume 160 676,92 € a v sťažnosti tvrdí, že reštrukturalizačná

správkyňa poprela jej pohľadávku čo do vymáhateľnosti a zabezpečenia zabezpečovacím

právom z dôvodu, že „pohľadávka údajne nebola ku dňu začatia reštrukturalizačného

konania dlžníka splatnou“.

Napadnutým uznesením sp. zn. z 31. marca 2014 okresný súd potvrdil

reštrukturalizačný plán dlžníka (ďalej aj „plán“) v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia

schôdza 18. marca 2014, a reštrukturalizáciu dlžníka ukončil. Označené uznesenie bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku č. 67/2014 zo 7. apríla 2014 a právoplatnosť nadobudlo

8. apríla 2014.

Sťažovateľka tvrdí, že „pri reštrukturalizačnom pláne dlžníka:

a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia [

],

b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným spôsobom [ ].

Namietané porušenia boli natoľko závažné a mali tak nepriaznivý vplyv

na sťažovateľa, ako účastníka plánu, že v zmysle , bol Okresný

súd Prešov povinný reštrukturalizačný plán dlžníka zamietnuť. Namiesto toho Okresný súd

Prešov citované ustanovenia úplne ignoroval a aj napriek relevantným námietkam

sťažovateľa reštrukturalizačný plán dlžníka potvrdil.”.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu

garantovaného a práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného

čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľka v sťažnosti najmä uvádza:

«Z reštrukturalizačného plánu dlžníka vyplýva, že pohľadávka sťažovateľa

(zabezpečeného veriteľa Sberbank Slovensko, a. s.) bola zaradená do skupiny č. 2. Zmena

pohľadávky sťažovateľa a plnenia určené na jej uspokojenie však nie sú v záväznej časti

plánu nijakým spôsobom špecifikované (!), čo je v hrubom rozpore s .

Podotýkame, že úprava splácania popretých pohľadávok (pri ktorých je vedené incidenčné

konanie) je povinnou obsahovou náležitosťou plánu a nemožno ju za žiadnych okolností

opomenúť. Z plánu musí jednoznačne vyplývať, akým spôsobom má byť uspokojená popretá

pohľadávka po ukončení incidenčného konania. Súd v incidenčnom konaní totiž nikdy

nerozhoduje o spôsobe, výške alebo čase splácania popretej pohľadávky zo strany dlžníka.

Predmetom incidenčného konania je podľa výlučne určenie právneho

dôvodu, výšky, vymáhateľnosti alebo zabezpečenia popretej pohľadávky (teda nie spôsob jej

uspokojenia).

Nakoľko v reštrukturalizačnom pláne dlžníka absentuje akákoľvek úprava spôsobu

splácania pohľadávky sťažovateľa, nie je možné určiť, aké právne postavenie bude mať

sťažovateľ po ukončení incidenčného konania. Incidenčné konanie pritom v súčasnosti

na základe žaloby sťažovateľa riadne prebieha na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

...

Pohľadávka sťažovateľa bola správkyňou popretá výlučne z fiktívneho dôvodu, že

v čase začatia reštrukturalizačného konania dlžníka nebola splatnou. Zdôrazňujeme, že:

- splatnosť pohľadávky nie je z hľadiska prihlasovania pohľadávok rozhodujúca.

Rozhodujúcim je iba moment vzniku pohľadávky...

- je dôležité presne odlišovať vznik pohľadávky od jej splatnosti. Pohľadávky, ktoré

sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sú tie pohľadávky, ktoré vznikli do zverejnenia

uznesenia súdu o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku...

Sťažovateľ je majoritným veriteľom dlžníka a realizovaním hlasovacích práv

v reštrukturalizácii by mal reálny vplyv na výsledok prijatých uznesení schôdze veriteľov.

Nakoľko pohľadávka sťažovateľa bola správkyňou popretá z absurdného dôvodu, došlo tým

k protiprávnemu odňatiu legitímnej možnosti sťažovateľa vykonávať subjektívne práva

v reštrukturalizácii. Tým bola zároveň odňatá možnosť plnohodnotného výkonu práva

sťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle SR.

Zdôrazňujeme, že právo správcu popierať pohľadávky veriteľov v reštrukturalizácii

nie je absolútne. Správca nemôže popierať pohľadávky veriteľov na základe fabulovaných

alebo zjavne nepodložených dôvodov, a to za účelom špekulatívneho minimalizovania

vplyvu veriteľa na priebeh reštrukturalizácie. Takéto konanie správcu nemôže byť

akceptované a je v hrubom rozpore so základnou povinnosťou správcu vykonávať funkciu

s odbornou starostlivosťou...

Nútené a protiprávne „vylúčenie” majoritného veriteľa z procesu reštrukturalizácie

je natoľko závažným zásahom do právneho postavenia tohto veriteľa, že hraničí

prinajmenšom so zneužitím a šikanóznym výkonom práva. Reštrukturalizačný plán prijatý

minoritnou časťou veriteľov, pri nedôvodnom a účelovom vylúčení majoritného veriteľa

z procesu reštrukturalizácie, preto nemožno za žiadnych okolností potvrdiť...

Záväzná časť reštrukturalizačného plánu dlžníka ad absurdum zavádza dozornú

správu nad fyzickou osobou , ktorý nie je ani dlžníkom a ani

preberajúcou osobou (!). Dozorná správa je tak reštrukturalizačným plánom dlžníka

zavedená v rozpore s . Uvedený nedostatok a porušenie má

nepriaznivý vplyv na všetkých účastníkov reštrukturalizačného plánu...»

Namietané porušenie základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru sťažovateľka odôvodňuje aj argumentáciou, podľa ktorej k prijatiu

reštrukturalizačného plánu došlo podvodným spôsobom. V tejto súvislosti poukazuje

na postúpenie časti prihlásenej a zistenej pohľadávky veriteľky počas

reštrukturalizácie na sedem ďalších osôb a súčasne tvrdí, že „účelové rozdelenie

a postúpenie pohľadávky (bez akýchkoľvek faktických alebo ekonomických súvislostí)

vykazuje znaky dubiózneho konania, bez ktorého by sa schválenie plánu dlžníka

nedosiahlo“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov

zo dňa 31. 3. 2014, č. k. -396 porušené boli.

II. Uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 31. 3. 2014, č. k. -396 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

III. Okresný súd Prešov je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov

konania do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.”

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označila sťažovateľka, a to predovšetkým pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, ako aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia , , ,

, , ).

Z hľadiska limitov ústavnej kontroly rozhodnutí všeobecných súdov ústavný súd

považuje za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou (m. m. , ). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom

bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne

nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody

(m. m. , , atď.).

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd poznamenáva, že v obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

a jemu porovnateľnom práve na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a preto ich prípadné porušenie je potrebné

posudzovať spoločne.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s ).

Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to,

aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ

v platnom právnom poriadku, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon ().

Súčasne každý má právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej

platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si osvojil

aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup

k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení

však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by

uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú

zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len

vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými

prostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces

(m. m. , ). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení

rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument

(Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech

(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. , ,

). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia

(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych

noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením

okresného súdu, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka v znení, o ktorom

hlasovala schvaľovacia schôdza 18. marca 2014.

Vychádzajúc z uvedených všeobecných východísk, ústavný súd v kontexte s účelom

predbežného prerokovania preskúmal sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky, ktorej

podstatou je jej nesúhlas s potvrdením reštrukturalizačného plánu predloženého dlžníkom

okresným súdom, pretože plán podľa sťažovateľky nespĺňa ani základné náležitosti

požadované o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze

a reštrukturalizácii“), keďže v ňom absentuje úprava spôsobu splácania jej pohľadávky.

Reštrukturalizačný plán ďalej podľa sťažovateľky v rozpore s § 162 ods. 1 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii zaviedol dozornú správu (nad fyzickou osobou

, ktorý nie je ani dlžníkom, ani preberajúcou osobou) a bol schválený

podvodným spôsobom (rozdelením pohľadávky jedného veriteľa a jej postúpením

na ďalších sedem veriteľov). Svoje námietky sťažovateľka formulovala s prihliadnutím

na skutočnosť, že popretie ňou prihlásenej zabezpečenej pohľadávky reštrukturalizačnou

správkyňou viedlo k vylúčeniu možnosti sťažovateľky ovplyvniť rozhodovanie o pláne

na schôdzi veriteľov.

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil § 151 ods. 1 a § 153 ods. 1 zákona

o konkurze a reštrukturalizácii, pričom dospel k záveru, že návrh na potvrdenie

reštrukturalizačného plánu bol podaný so všetkými náležitosťami v zákonnej lehote.

V podstatnej časti odôvodnenia sa okresný súd zaoberal otázkou, či existujú dôvody

na zamietnutie plánu súdom podľa § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Berúc do úvahy námietky sťažovateľky doručené reštrukturalizačnej správkyni pred

konaním schvaľovacej schôdze, ako aj podané na schvaľovacej schôdzi, okresný súd najmä

skúmal, či boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia týkajúce sa

reštrukturalizačného plánu (t. j. o náležitostiach plánu, o postupe pri príprave plánu, ako aj

o hlasovaní o pláne), ďalej či prijatie plánu nebolo dosiahnuté podvodným konaním,

prípadne poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, ako aj to, či plán nie

je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Vo vzťahu k uvedeným

problémom okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia predovšetkým uvádza:

„Veriteľský výbor na svojom zasadnutí dňa 21. 02. 2014 schválil predložený návrh

reštrukturalizačného plánu a požiadal správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze.

V lehote siedmych dní pred konaním schvaľovacej schôdze boli správcovi doručené 3

žiadosti veriteľov, a to veriteľa Sociálna poisťovňa, ústredie... Bratislava, ktorá žiadala

o zaradenie svojej pohľadávky vo výške 2 027,30 eura do skupiny pre plánom nedotknuté

pohľadávky. Ďalej to bola žiadosť veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s..., ktorá

žiadala o zaradenie svojej pohľadávky do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky.

Veriteľ Sberbank Slovensko, a. s. žiadal o opravu zrejmej nesprávnosti plánu a o zaradenie

pohľadávky do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky.

Do rozpravy sa prihlásil veriteľ Sociálna poisťovňa, ktorý na schôdzi písomne

uplatnil odôvodnené námietky, v ktorých uviedol, že žiadajú o vytvorenie skupiny

pre plánom nedotknuté pohľadávky; má za to, že plán, v podstatnom rozpore so spoločným

záujmom veriteľov, pretože určenie miery uspokojenia veriteľov v prípade konkurzu

je v pláne nedostatočne spracované, oznámil, že ako veriteľ sa považuje za veriteľa

nesúhlasiaceho s plánom v zmysle ust. , o štátnej

pomoci. Veriteľ Sberbank Slovensko, a. s. žiadal o opravu zrejmej nesprávnosti plánu

a o zaradenie pohľadávky do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky.

Správca uviedol, že požiadavke veriteľa týkajúcej sa opravy zrejmej nesprávnosti

plánu bolo vyhovené.

Predkladateľ plánu požiadavke veriteľa Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a. s. a Sberbank Slovensko, a. s. na vytvorenie osobitnej skupiny nevyhovel,

nakoľko ostatní veritelia s vytvorením samostatnej skupiny nesúhlasili.

V reštrukturalizačnom pláne boli vytvorené dve skupiny, a to skupina č. 1 - Všetci

nezabezpečení veritelia, a skupina č. 2 - skupina pre prípad, ak súd určí pohľadávku

zabezpečeného veriteľa - Sberbank Slovakia, a. s. vo výške, ktorú určí súd.

Dňa 18. 03. 2014 sa konala schvaľovacia schôdza, na ktorej prítomní účastníci

plánu hlasovali o prijatí plánu v znení schválenom veriteľským výborom. Na schôdzi sa

zúčastnilo 12 veriteľov, pričom 11 veriteľov bolo oprávnených hlasovať s celkovým počtom

hlasov 96 886.

Do skupiny č. 1 - Všetci nezabezpečení veritelia, boli zaradené pohľadávky

nezabezpečených veriteľov zaradených v zozname pohľadávok pod č. 1.11., 1.19., 1.21.,

1.25. až 1.31. Za prijatie plánu hlasovali 9 prítomní veritelia s celkovým počtom hlasov

85 015 hlasov (t. j. 87,75 %). Proti hlasovali 2 veritelia s počtom hlasov 11 871

(t. j. 12,25 %) a nikto sa nezdržal hlasovania. Keďže za prijatie plánu hlasovalo 9 z 11

prítomných účastníkov plánu so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 %

zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok tejto skupiny, pričom súčet

ich hlasov v danej skupine presahoval väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov boli splnené

zákonné podmienky podľa o konkurze

a reštrukturalizácii... na prijatie plánu v tejto skupine.

Do skupiny č. 2 - skupina pre prípad, ak súd určí pohľadávku zabezpečeného veriteľa

- Sberbank Slovakia, a. s., bola zaradená pohľadávka zabezpečeného veriteľa Sberbank

Slovakia, a. s., ktorú správca poprel.

Zároveň bola splnená podmienka vyžadovaná , keďže

za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s celkovým počtom hlasov 85 015, t. j. 87,75 %

pričom ide o nadpolovičnú väčšinu hlasov z celkového počtu 96 886, t. j. 100 % všetkých

prítomných veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať. Dvaja prítomní veritelia hlasovali

proti plánu (t. j. 11 871 hlasov, čo je 12,25 %) a nikto sa nezdržal hlasovania. Po skončení

hlasovania boli splnené všetky podmienky vyžadované v , preto

reštrukturalizačný plán dlžníka bol schvaľovacou schôdzou prijatý.

Dlžník návrhom doručeným konkurznému súdu dňa 27. 03. 2014 žiadal, aby Okresný

súd Prešov potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka, ktorý bol schvaľovacou schôdzou

dňa 18. 3. 2014 za splnenia všetkých podmienok schválený a zároveň rozhodol o skončení

reštrukturalizácie dlžníka.“

Následne okresný súd v napadnutom uznesení po citácii príslušných ustanovení

zákona o konkurze a reštrukturalizácii (§ 133 ods. 1, § 143, § 148 ods. 1, § 151 ods. 1

a § 153 ods. 1) formuloval svoje právne závery takto:

„Súd pri rozhodovaní o potvrdení reštrukturalizačného plánu preskúmal predložený

reštrukturalizačný plán, predchádzajúci postup správcu dlžníka, dlžníka, veriteľov

a veriteľských orgánov v tomto reštrukturalizačnom konaní, pričom nezistil skutočnosti

predpokladané v ods. l , pre ktoré by musel reštrukturalizačný plán zamietnuť.

Reštrukturalizačný plán nie je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov, keď

za tento spoločný záujem je potrebné pokladať dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia

pohľadávok veriteľov ( ) pri zachovaní aspoň podstatnej časti prevádzky podniku

dlžníka tak, že v reštrukturalizačnom konaní možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah

uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu [§ 109 ods. 3 písm. c) a d)

].

Nakoľko súd nezistil dôvody na zamietnutie reštrukturalizačného plánu a veritelia

na schvaľovacej schôdzi hlasovali za prijatie potrebnou väčšinou prítomných hlasov

vo všetkých skupinách, súd reštrukturalizačný plán v znení prijatom na schvaľovacej

schôdzi konanej dňa 18. 03. 2014 potvrdil. O skončení reštrukturalizácie rozhodol súd

podľa ustanovenia .”

Právomoc súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní vyplýva

z . Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi v

vymedzených veciach ustanovuje v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon (čl. 143

ods. 2 ). Týmto zákonom je zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý v rámci tretej

časti označenej nadpisom „Reštrukturalizácia“ upravuje v ôsmej hlave aj ingerenciu

všeobecných súdov v procese reštrukturalizácie formou potvrdenia plánu súdom (§ 153

zákona o konkurze a reštrukturalizácii) alebo zamietnutia plánu súdom v zákonom

ustanovených prípadoch [§ 154 ods. 1 písm. a) až f) zákona o konkurze a reštrukturalizácii].

Pokiaľ uznesenie o potvrdení plánu súdom obsahuje aj rozhodnutie o skončení

reštrukturalizácie, dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí plánu je, že súd jedným

rozhodnutím zároveň zastaví reštrukturalizačné konanie dlžníka, začne konkurzné konanie

proti dlžníkovi a vyhlási na jeho majetok konkurz (§ 154 ods. 3 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii).

Podľa názoru ústavného súdu dôvody, na ktorých je založené napadnuté uznesenie

okresného súdu, sú v intenciách argumentačného priestoru vymedzeného § 151, § 153

ods. 1 a § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a možno ich považovať

za prejav ústavne konformného nezávislého súdneho rozhodovania v zmysle čl. 141 ods. 1

.

Okresný súd sa v napadnutom uznesení vyjadril aj k postupu prípravy

reštrukturalizačného plánu, osobitne k postupu pri vybavení žiadosti sťažovateľky o opravu

zrejmej nesprávnosti plánu a o zaradenie pohľadávky do skupiny pre plánom nedotknuté

pohľadávky. Okresný súd sa pritom zaoberal námietkami sťažovateľky z hľadiska toho,

či nedošlo k podstatným porušeniam zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom

na sťažovateľkou nastolené otázky uviedol relevantné odpovede. Ústavný súd v tejto

súvislosti konštatuje, že zo žiadneho ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii

nevyplýva, že pri rozhodovaní o návrhu na potvrdenie plánu je všeobecný súd povinný

skúmať opodstatnenosť všetkých pripomienok na zmenu plánu predložených pred konaním

schvaľovacej schôdze veriteľov, ako aj stanoviska vyjadreného žiadateľom o zmenu plánu

na schôdzi veriteľov. Všeobecný súd je povinný tieto námietky a návrhy skúmať

len v súvislosti s tým, či sú dané dôvody na zamietnutie reštrukturalizačného plánu podľa

§ 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, prípadne (v rámci súdneho dohľadu) aj

s prihliadnutím na to, či bol naplnený niektorý z dôvodov, pre ktorý je súd v rámci svojho

dohľadu v zmysle § 131 zákona o konkurze a reštrukturalizácii povinný zastaviť

reštrukturalizačné konanie a začať konkurzné konanie.

V danom prípade okresný súd dospel k záveru o nedostatku takých dôvodov, ktoré

by odôvodňovali zamietnutie plánu súdom podľa § 154 ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, pričom ústavný súd tento záver okresného súdu hodnotí ako dostatočne

odôvodnený, a teda aj ústavne udržateľný.

K námietke sťažovateľky o účelovom popretí ňou prihlásenej zabezpečenej

pohľadávky reštrukturalizačnou správkyňou so zámerom neprihliadať na ňu

v reštrukturalizačnom konaní ústavný súd konštatuje, že sama sťažovateľka nekonkretizuje

dostatočne, v čom tento účelový postup spočíva a najmä aké ustanovenie zákona o konkurze

a reštrukturalizácii reštrukturalizačná správkyňa svojím postupom porušila. Navyše ústavný

súd zistil, že sťažovateľka vo vzťahu k popretej pohľadávke podala incidenčnú žalobu

o určenie pravosti popretej pohľadávky, o ktorej bude rozhodnuté v príslušných súdnych

konaniach (okresný súd rozsudkom sp. zn. z 24. novembra 2014 žalobu

sťažovateľky zamietol, pričom o jej odvolaní proti predmetnému rozsudku odvolací Krajský

súd v Prešove dosiaľ nerozhodol, pozn.). Sťažovateľka teda, pokiaľ ide o popretie svojej

pohľadávky reštrukturalizačnou správkyňou, využila dostupný a pritom účinný právny

prostriedok ochrany svojich práv. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v prípade

zistenia pravosti popretej pohľadávky v incidenčnom konaní bude mať sťažovateľka právo

podľa § 158 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii požiadať v prípade zaradenia jej

pohľadávky do nesprávnej skupiny aj o doplatenie rozdielu, ak by bola ako veriteľka

popretej pohľadávky ukrátená.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že záväzná časť reštrukturalizačného plánu

zavádza dozornú správu nad nesprávnou osobou (fyzickou osobou ,

nie dlžníkom), čím sa popiera právna istota účastníkov plánu, ústavný súd uvádza, že

z potvrdeného plánu v časti „DOZORNÁ SPRÁVA“ vyplýva, že „po skončení

reštrukturalizácie sa na obdobie 3 rokov sa zavádza nad dlžníkom dozorná správa“.

Z opisnej časti plánu (časť 3. Charakteristika podnikateľskej činnosti dlžníka) taktiež

vyplýva, že „jediným spoločníkom akciovej spoločnosti je , ktorý je

zároveň aj predsedom predstavenstva“. Uvedená skutočnosť odôvodňuje, aby označená

osoba (ako jediný vlastník dlžníka) podliehala dozornej správe, pričom ústavný súd

považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný a kompatibilný so zákonom o konkurze

a reštrukturalizácii záver okresného súdu, v zmysle ktorého nie sú ustanovenia plánu

o dozornej správe dôvodom na jeho zamietnutie.

V nadväznosti na už uvedené ústavný súd zdôrazňuje, že jeho úlohou

pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa nie je posudzovanie právnej

perfektnosti namietaného rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych

požiadaviek vyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a

z týchto aspektov jeho „vylepšovanie“ (), ale posúdenie jeho ústavnej

akceptovateľnosti a udržateľnosti. Ústavný súd nie je ani opravným súdom právnych

názorov všeobecných súdov. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci

všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou

zákonov všeobecnými súdmi, v zmysle svojej ustálenej judikatúry by mohol nahradiť

napadnutý právny názor všeobecného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne

neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že postup a rozhodnutie

všeobecného súdu vychádzajúci z aplikácie konkrétnej právnej úpravy v zásade nemožno

hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (m. m. , ,

). Ústavný súd rovnako zdôrazňuje, že podľa domáhať

sa práv uvedených v možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia

vykonávajú.

Vychádzajúc z ustálených východísk svojej rozhodovacej činnosti, ústavný súd

konštatuje, že po preskúmaní napadnutého uznesenia nezistil existenciu skutočností, ktoré

by signalizovali, že by napadnuté uznesenie okresného súdu bolo možné považovať

za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva

na súdnu ochranu. Okresný súd podľa názoru ústavného súdu postupoval vo veci

sťažovateľky v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, prihliadal na účel

a zmysel právnej úpravy a ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval

príslušné ustanovenia označeného zákona. Skutočnosť, že sa sťažovateľka s právnym

názorom uvedeným v napadnutom uznesení nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu svojím vlastným.

Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Vo vzťahu k námietke sťažovateľky, že k schváleniu reštrukturalizačného plánu

došlo podvodným spôsobom, ústavný súd zistil, že konformnosť postúpenia časti

prihlásenej a zistenej pohľadávky veriteľky , ,

na sedem ďalších veriteľov preskúmaval okresný súd, ktorý uznesením sp. zn.

z 18. decembra 2013 pripustil vstup veriteľky , ,

do reštrukturalizačného konania ako veriteľky na miesto pôvodnej veriteľky

, a to v časti prihlásenej pohľadávky pôvodnej veriteľky pod por. č. 11 vo výške

4 000 €, uznesením sp. zn. z 18. decembra 2013 pripustil vstup veriteľa

, , do reštrukturalizačného konania ako veriteľa

na miesto pôvodnej veriteľky , a to v časti prihlásenej pohľadávky

pôvodnej veriteľky pod por. č. 11 vo výške 4 000 €, uznesením sp. zn.

z 18. decembra 2013 pripustil vstup veriteľky , ,

do reštrukturalizačného konania ako veriteľky na miesto pôvodnej veriteľky

, a to v časti prihlásenej pohľadávky pôvodnej veriteľky pod por. č. 11 vo výške

4 000 €, uznesením sp. zn. z 18. decembra 2013 pripustil vstup veriteľky

, , do reštrukturalizačného konania ako veriteľky

na miesto pôvodnej veriteľky , a to v časti prihlásenej pohľadávky

pôvodnej veriteľky pod por. č. 11 vo výške 4 000 €, uznesením sp. zn.

z 18. decembra 2013 pripustil vstup veriteľa , ,

do reštrukturalizačného konania ako veriteľa na miesto pôvodnej veriteľky

, a to v časti prihlásenej pohľadávky pôvodnej veriteľky pod por. č. 11 vo výške

4 000 €, uznesením sp. zn. z 18. decembra 2013 pripustil vstup veriteľky

, , do reštrukturalizačného konania ako

veriteľky na miesto pôvodnej veriteľky , a to v časti prihlásenej

pohľadávky pôvodnej veriteľky pod por. č. 11 vo výške 4 000 €, uznesením

sp. zn. z 18. decembra 2013 pripustil vstup veriteľa ,

, do reštrukturalizačného konania ako veriteľa na miesto pôvodnej veriteľky

, a to v časti prihlásenej pohľadávky pôvodnej veriteľky pod por. č. 11

vo výške 4 000 €. Všetky označené uznesenia nadobudli právoplatnosť 16. januára 2014.

Označené uznesenia okresného súdu o pripustení vstupu ďalších veriteľov

do reštrukturalizačného konania však sťažovateľka vo svojej sťažnosti nenapadla, a preto

ústavný súd, ktorý je v zmysle viazaný návrhom

na začatie konania koncentrovane vyjadreným v petite sťažnosti (návrhu na rozhodnutie

ústavného súdu), nie je oprávnený ich preskúmavať, teda nedisponuje ani právomocou

preskúmavať v tomto konaní námietku sťažovateľky týkajúcu sa tvrdenia o podvodnom

spôsobe schválenia reštrukturalizačného plánu.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2016