Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 520/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti Hammerl Aviation Laundryservices s. r. o., M. R. Štefánika 2760/106, Malacky,

zastúpenej advokátskou kanceláriou Šiška & Partners s. r. o., Palisády 33, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Karol Šiška, ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 9. októbra 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Hammerl Aviation Laundryservices s. r. o.

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Hammerl Aviation Laundryservices s. r. o.,

M. R. Štefánika 2760/106, Malacky (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),

zastúpenej advokátskou kanceláriou Šiška & Partners s. r. o., Palisády 33, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Karol Šiška, ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 9. októbra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) na základe návrhu navrhovateľa ‒ dlžníka, obchodnej spoločnosti

(ďalej len „dlžník“), uznesením sp. zn. zo 14. apríla 2014 začal

reštrukturalizačné konanie proti dlžníkovi. Predmetné uznesenie bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku č. 76/2014 z 22. apríla 2014. Následne okresný súd uznesením

sp. zn. z 19. mája 2014 povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Súčasne veriteľov

dlžníka vyzval, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia

reštrukturalizácie. Do funkcie reštrukturalizačného správcu bol ustanovený

, (ďalej len „reštrukturalizačný správca“). Predmetné

uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 97/2014 z 23. mája 2014.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „dňa 17. decembra 2014 sa konala

schvaľovacia schôdza veriteľov, predmetom ktorej bolo hlasovanie o schválení návrhu

reštrukturalizačného plánu Dlžníka zo dňa 14. novembra 2014. Sťažovateľ patriaci

do skupiny veriteľov č. 3 hlasoval proti schváleniu reštrukturalizačného plánu Dlžníka.“.

Uznesením sp. zn. z 12. augusta 2015 okresný súd zamietol návrh

dlžníka, aby súd prijatie reštrukturalizačného plánu, ktorý bol predmetom schvaľovania

na schvaľovacej schôdzi konanej 17. decembra 2014, v skupine č. 3 „Skupina

pre nezabezpečené pohľadávky 2“, nahradil svojím rozhodnutím. Okresný súd týmto

uznesením s poukazom na o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka

(o ktorom účastníci reštrukturalizačného konania hlasovali na zasadnutí schvaľovacej

schôdze konanej 17. decembra 2014). Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom

vestníku č. 159/2015 z 19. augusta 2015.

Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 12. augusta 2015 podal dlžník

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením sp. zn.

z 9. októbra 2015. Napadnutým uznesením krajský súd nahradil súhlas skupiny veriteľov

č. 3 – „Skupina pre nezabezpečené pohľadávky 2“ s reštrukturalizačným plánom dlžníka,

o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza 17. decembra 2014, potvrdil reštrukturalizačný

plán dlžníka a reštrukturalizáciu dlžníka ukončil. Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku č. 208/2015 z 29. októbra 2015.

Podľa názoru sťažovateľky „došlo vydaním (napadnutého, pozn.) uznesenia zo strany

porušovateľa k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle

a “.

Sťažovateľka argumentuje, že „základným právnym dôvodom, pre ktorý Okresný súd

Bratislava I zamietol reštrukturalizačný plán Dlžníka svojím uznesením zo dňa 12. 8. 2015,

bol jeho rozpor so .., konkrétne pre jeho rozpor s

a . Nakoľko Okresný súd Bratislava I po zhodnotení osobitostí tohto

prípadu vyhodnotil uvedené porušenie o náležitostiach reštrukturalizačného plánu ako

podstatné, zamietol reštrukturalizačný plán Dlžníka podľa .

Keďže Okresný súd Bratislava I aplikoval , nezaoberal sa ďalej

podrobným skúmaním návrhu Dlžníka na nahradenie súhlasu skupiny veriteľov č. 3

s reštrukturalizačným plánom.“.

Podľa názoru sťažovateľky „reštrukturalizačný plán musí obsahovať aj právne

vysporiadanie sa s prihlásenými pohľadávkami veriteľov, ktoré boli správcom popreté

a ktoré boli v zákonnej lehote dotknutým veriteľom uplatnené na súde incidenčnou žalobou.

V prípade reštrukturalizácie Dlžníka sú takýmito pohľadávkami pohľadávky Sťažovateľa

v celkovej výške 1.274.831,32 EUR a pohľadávky spoločnosti

v celkovej výške 71.174,58 EUR. Reštrukturalizačný plán je totiž dokumentom, na základe

ktorého vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva a záväzky účastníkov plánu a po jeho

potvrdení súdom je tento plán (najmä jeho záväzná časť) záväzný pre všetkých účastníkov

plánu ( ). Vzhľadom na význam tohto dokumentu musí záväzná časť

reštrukturalizačného plánu obsahovať určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú

účastníkom plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť ( ). Z

zasa vyplýva, že ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku potrebný

prejav vôle, záväzná časť reštrukturalizačného plánu musí obsahovať presné znenie tohto

prejavu vôle a listina obsahujúca tento prejav sa k plánu pripojí ako príloha.“.

V tejto súvislosti sťažovateľka uvádza, že „problematickými v tejto veci sú najmä

popreté pohľadávky uplatnené na súde incidenčnou žalobou. Reštrukturalizačný plán

Dlžníka ich vo svojej záväznej časti rieši na strane č. 36 iba tak, že ich považuje

za nevymáhateľné za predpokladu, že Dlžník uzavrie s daným veriteľom osobitnú dohodu,

na základe ktorej sa incidenčná žaloba vezme späť. Iné právne vysporiadanie

sa s popretými pohľadávkami uplatnenými na súde incidenčnou žalobou

v reštrukturalizačnom pláne Dlžníka neexistuje, pričom prílohou tohto plánu nie je ani

žiadna listina obsahujúca prejav vôle Sťažovateľa vziať svoju incidenčnú žalobu späť,

ak dôjde k potvrdeniu plánu súdom.“.

Sťažovateľka namieta porušenie v petite sťažnosti označených základných práv

garantovaných napadnutým uznesením krajského súdu a v podstatnej časti svojej

sťažnostnej argumentácie uvádza, že „porušovateľ... mu znemožnil postup podľa § 161

ods. 3 písm. b) alebo podľa ... a ďalej neoprávnene zvýhodnil

ostatných účastníkov reštrukturalizačného konania (veriteľov), ktorí uvedené ustanovenia

môžu využívať...“. Podľa sťažovateľky „reštrukturalizačný plán musí právne riešiť

popreté pohľadávky“, avšak z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva,

že „podľa sa na popretú časť pohľadávky má plniť do súdnej alebo

notárskej úschovy až po schválení a potvrdení reštrukturalizačného plánu, a preto

ak k takému zloženiu finančných prostriedkov do úschovy nedošlo pred potvrdením plánu,

nie je to dôvodom pre jeho zamietnutie“.

V tejto súvislosti sťažovateľka argumentuje, že „Okresný súd Bratislava I nezamietol

reštrukturalizačný plán preto, že zo strany Dlžníka neboli zložené žiadne finančné

prostriedky do úschovy. Toto predsa nikde ani nežiada. Okresný súd Bratislava I

zamietol reštrukturalizačný plán (aj) preto, lebo absentovalo akékoľvek právne riešenie

popretých pohľadávok, čo má za následok okrem iného aj zmarenie postupu podľa § 158

ods. 1 .“.

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu z 9. októbra 2015 sťažovateľka

ďalej uvádza:

„Porušenie práva na súdnu ochranu... vidí Sťažovateľ ešte v jednej veľmi dôležitej

skutočnosti. Okresný súd Bratislava I zamietol reštrukturalizačný plán Dlžníka svojim

uznesením zo dňa 12. 08. 2015 opierajúc sa o . Porušovateľ

však postavil odôvodnenie svojho Uznesenia na rozsiahlom vysvetľovaní toho, prečo

Okresný súd Bratislava I nesprávne postupoval, keď reštrukturalizačný plán Dlžníka

neschválil podľa . Porušovateľ odôvodňoval, prečo Okresný súd

Bratislava I mal nahradiť súhlas skupiny veriteľov č. 3 (do ktorej patril aj Sťažovateľ)

a že uspokojenie týchto veriteľov bude podstatne lepšie, ako keby bol na Dlžníka vyhlásený

konkurz. Lenže Okresný súd Bratislava I sa touto skutočnosťou zaoberal len veľmi okrajovo,

nebol to nosný dôvod zamietnutia reštrukturalizačného plánu Dlžníka, čo bolo v jeho

uznesení zo dňa 12. 08. 2015 aj vysvetlené...

Podstatné porušenie teda spočívalo v porušení , čo je predpoklad aplikácie

, a nie v postavení veriteľov, čo je predpokladom aplikácie

ods. 1 písm. a) .

Porušovateľ sa teda v Uznesení významne venoval nesprávnym ustanoveniam ,

o ktoré Okresný súd Bratislava I vôbec neopieral svoje uznesenie zo dňa 12. 08. 2015.

Na druhej strane sa Porušovateľ v Uznesení vôbec nevysporiadal s tým, prečo Okresný súd

Bratislava I nepostupoval správne, keď zamietol reštrukturalizačný plán podľa § 154 ods. 1

písm. a) , nakoľko plán v stave, v akom bol vyhotovený, podstatným spôsobom

porušoval ustanovenia o jeho náležitostiach a iné ustanovenia týkajúce sa plánu,

čo malo nepriaznivý vplyv na Sťažovateľa (absencia riešenia popretých pohľadávok

a porušenie druhá veta ).“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné práva a slobody spoločnosti Hammerl Aviation Laundryservices s. r. o..., zaručené

v a .

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -978 zo dňa 09. 10.

2015 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť spoločnosti Hammerl Aviation

Laundryservices s. r. o..., trovy právneho zastúpenia v sume 355,73 €... do rúk advokátskej

kancelárie Šiška & Partners, s. r. o..., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní je aj posúdenie, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,

keď namietaným postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označila

sťažovateľka, a to predovšetkým pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia , , ,

, , ).

Vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry sa ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie, či nie je sťažnosť sťažovateľky zjavne

neopodstatnená.

Pred samotným posudzovaním opodstatnenosti sťažnosti ústavný súd považoval

za žiaduce poukázať na limity ústavnej kontroly rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré sú

predurčené ústavnou konštrukciou siedmej hlavy označenej nadpisom „Súdna moc“.

Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje,

že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívou

ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ). Preto nie je

zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré

ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu

sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

Sťažovateľka namieta, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo k porušeniu

jej základných práv garantovaných a

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní rovní.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa

v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá musí mať základ v platnom

právnom poriadku, resp. v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Súčasne

má každý právo na to, aby sa v jeho veci príslušný všeobecný súd vykonal ústavne súladný

výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne

interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj ústavný súd,

vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je

absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie

obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo

bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6

ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak sledujú

legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto

cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

Do práva na spravodlivý proces, ktorý tvorí integrálnu súčasť základného práva

na súdnu ochranu podľa , však nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,

teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie

návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. , ,

). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia

(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych

noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a základného práva na rovnosť účastníkov

konania podľa napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým bolo

zmenené uznesenie okresného súdu sp. zn. z 12. augusta 2015 o zamietnutí

reštrukturalizačného plánu tak, že súhlas skupiny veriteľa č. 3 ‒ skupina pre nezabezpečené

pohľadávky 2, bol nahradený, reštrukturalizačný plán bol potvrdený a reštrukturalizačné

konanie spoločnosti (dlžníka) skončené.

Sťažovateľka vytýka napadnutému uzneseniu krajského súdu zverejnenému

v Obchodnom vestníku to, že v jeho odôvodnení absentuje vysporiadanie sa s prihlásenými

pohľadávkami veriteľov, ktoré boli správcom popreté a ktoré boli v zákonnej lehote

dotknutým veriteľom uplatnené na súde incidenčnou žalobou (popretá pohľadávka

sťažovateľky v celkovej výške 1 274 831,32 € a veriteľa v celkovej

sume 71 174,58 €). Sťažovateľka ďalej namieta, že krajský súd sa v napadnutom uznesení

nevysporiadal s nosným dôvodom zamietnutia reštrukturalizačného plánu dlžníka okresným

súdom podľa § 154 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je založený

na závere, že reštrukturalizačný plán podstatným spôsobom porušuje ustanovenia zákona

o konkurze a reštrukturalizácii. V ďalšej argumentácii sťažovateľka podrobne obhajuje

dôvodnosť a správnosť uznesenia okresného súdu o zamietnutí reštrukturalizačného plánu

a v závere svojej sťažnostnej argumentácie namieta porušenie svojho základného práva

podľa „v rovine“ základného práva podľa tým,

že „mu svojím Uznesením znemožnil postup podľa alebo podľa

... čím... neoprávnene zvýhodnil ostatných účastníkov

reštrukturalizačného konania (veriteľov), ktorí uvedené ustanovenia môžu využívať...“.

V nadväznosti na podstatu sťažnostnej argumentácie sťažovateľky ústavný súd

konštatuje, že právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkurznom

a reštrukturalizačnom konaní vyplýva z . Podrobnosti o pôsobnosti

súdov a konaní pred nimi vo vymedzených veciach ustanoví v zmysle splnomocňovacieho

ustanovenia ( ) zákon. Týmto zákonom vo vzťahu ku konkurzu

a reštrukturalizácii je zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý v rámci tretej časti

nazvanej „Reštrukturalizácia“ upravuje v ôsmej hlave aj ingerenciu všeobecných súdov

v procese reštrukturalizácie formou potvrdenia plánu súdom (§ 153 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii) alebo zamietnutia plánu súdom v zákonom ustanovených prípadoch

[§ 154 ods. 1 písm. a) až h) zákona o konkurze a reštrukturalizácii].

Zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že pokiaľ uznesenie všeobecného

súdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu obsahuje aj rozhodnutie o skončení

reštrukturalizácie, dôsledkom právoplatného uznesenia o zamietnutí plánu je, že súd jedným

(tým istým) rozhodnutím zastaví reštrukturalizačné konanie dlžníka, začne konkurzné

konanie proti dlžníkovi a vyhlási na jeho majetok konkurz (§ 154 ods. 3 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii). Predovšetkým z dôvodu závažnosti právnych dôsledkov zamietnutia

reštrukturalizačného plánu súdom zákon o konkurze a reštrukturalizácii ustanovuje pre tieto

prípady dvojinštančné konanie, keďže proti uzneseniu okresného súdu pripúšťa podanie

odvolania. Okruh subjektov oprávnených podať odvolanie je však výrazne limitovaný,

keďže medzi nich patrí len predkladateľ plánu, a v prípade veriteľského návrhu

na povolenie reštrukturalizácie je ním podľa § 133 ods. 2 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii aj správca (porovnaj ).

Na základe uvedených ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodoval

vo veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka aj krajský súd, ktorého úlohou bolo rozhodnúť

o odvolaní dlžníka proti v poradí už druhému uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 12. augusta 2015 o zamietnutí reštrukturalizačného plánu dlžníka. Krajský súd ako

odvolací súd napadnutým uznesením sp. zn. z 9. októbra 2015 zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa z 12. augusta 2015 tak, že nahradil súhlas skupiny veriteľa

č. 3 ‒ skupina pre nezabezpečené pohľadávky 2, s reštrukturalizačným plánom dlžníka,

o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza 17. decembra 2014, potvrdil reštrukturalizačný

plán dlžníka prijatý schvaľovacou schôdzou 17. decembra 2014 a reštrukturalizáciu dlžníka

ukončil.

Sťažovateľka namietajúc závery uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia

krajského súdu zakladá svoju argumentáciu na podpore správnosti záverov vyslovených

okresným súdom v uznesení z 12. augusta 2015 o zamietnutí reštrukturalizačného plánu,

ktoré okresný súd odôvodnil takto:

„Dňa 25. 07. 2014 sa konala prvá schôdza veriteľov, ktorá zvolila 3-členný

veriteľský výbor v zložení: Slovenská republika – Daňový úrad Bratislava, Sociálna

poisťovňa so sídlom v Bratislave,

Dňa 17. 12. 2014 sa konala schvaľovacia schôdza. Dňa 29. 12. 2014 bola súdu

doručená zápisnica zo schvaľovacej schôdze spolu s návrhom na potvrdenie

reštrukturalizačného plánu súdom a na nahradenie súhlasu skupiny veriteľov.

Dňa 23. 12. 2014 bola súdu doručená žiadosť o zamietnutie reštrukturalizačného

plánu, podaná veriteľom Hammerl Aviation Laundryservices s. r. o..., v ktorej veriteľ

uvádza, že má za to, že Plán je postavený na nesprávnych zavádzajúcich skutočnostiach, je

neudržateľný a dokonca nezákonný.

Súd uznesením z 13. 01. 2015, č. k. -872, reštrukturalizačný plán Dlžníka

zamietol.

Dňa 05. 02. 2015 bolo súdu doručené odvolanie Dlžníka... voči uzneseniu Okresného

súdu Bratislava I, č. k. -872 o zamietnutí reštrukturalizačného plánu zo dňa

13. 01. 2015.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25. 02. 2015... č. k. -943...

uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -872 zo dňa 13. 01. 2015 zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 20. 07. 2015 bolo súdu doručené nedatované podanie Dlžníka, v ktorom

oznamuje súdu, že so spoločnosťou Hammerl Aviation Laundryservices s. r. o... vedie

mimosúdne rokovanie, ktorého cieľom je urovnanie vzájomných sporných nárokov. Dlžník

od tohto rokovania očakáva, že Veriteľ vezme späť prihlášku pohľadávok. Podľa názoru

Dlžníka, ak Veriteľ stratí postavenie účastníka nebude potrebné, aby sa súd ďalej zaoberal

jeho námietkami proti schválenému reštrukturalizačnému plánu.

Odvolací súd svoje rozhodnutie, ktorým zrušil odvolaním napadnuté uznesenie

prvostupňového súdu odôvodnil tak, že po preskúmaní predmetného rozhodnutia súdu

prvého stupňa napadnutého odvolaním, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa

sa vo svojom zamietavom stanovisku týkajúceho sa potvrdenia reštrukturalizačného plánu

návrhom na nahradenie súhlasu skupiny veriteľov nezaoberal, tento návrh žiadnym

spôsobom nehodnotil, ako aj nie je zrejmé z predloženého rozhodnutia akým spôsobom

sa vysporiadal s námietkou dlžníka ohľadne spriaznenej osoby veriteľa Hammerl Aviation

Laundryservices s. r. o. s dlžníkom v súvislosti s uspokojením pohľadávky takto označeného

veriteľa po vyhlásení konkurzu. Na základe uvedeného odvolací súd mal za to, keďže súd

prvého stupňa o návrhu na nahradenie súhlasu nerozhodol tak, ako upravuje § 152 ods. 3

.., odvolací súd nemôže rozhodovať o nahradené súhlasu skupiny

veriteľov, nakoľko toto nebolo predmetom úvah prvostupňového súdu vo vydanom

rozhodnutí.

Avšak odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že jednou

z podmienok vysporiadania sa s plnením popretej pohľadávky v zmysle

je zloženie plnenia pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej

úschovy. Túto skutočnosť ani jeden z účastníkov (povinných osôb) nepreukázal,

čo by zakladalo dôvodnosť zamietnutia reštrukturalizačného plánu, tak ako súd prvého

stupňa uviedol...“

Na základe uvedených skutočností okresný súd ako súd prvého stupňa opätovne

preskúmal spisový materiál, predložený reštrukturalizačný plán, ako aj žiadosť sťažovateľky

o zamietnutie reštrukturalizačného plánu súdom a dospel k záveru, že „predložený

reštrukturalizačný plán sa napriek ustanoveniu a

nijakým spôsobom nevysporiadal s plnením na popretú pohľadávku veriteľa Hammerl

Aviaton Laundryservices s. r. o. v prípade jej určenia incidenčným súdom. Zároveň bola

na Okresnom súde Bratislava I v zákonnej lehote, podaná aj incidenčná žaloba ďalšieho

veriteľa Dlžníka spoločnosti .., ktorého pohľadávky boli tiež popreté,

na určenie týchto pohľadávok. Konanie je vedené pod sp. zn. .

V zmysle súd uznesením zamietne plán ak boli podstatným

spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave

plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý

vplyv na niektorého z účastníkov plánu.

Vzhľadom na absenciu riešenia uspokojenia popretých pohľadávok veriteľov

v prípade ich určenia incidenčným súdom, súd aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná

o pohľadávky v značnej výške, má súd s poukázaním aj na právny názor odvolacieho súdu,

že jednou z podmienok vysporiadania sa s plnením popretej pohľadávky v zmysle § 158

ods. 1 je zloženie plnenia pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo

notárskej úschovy a absencia tohto riešenia zakladá dôvodnosť zamietnutia

reštrukturalizačného plánu za to, že sa v tomto prípade došlo k porušeniu iných ustanovení

týkajúcich sa plánu a to podstatným spôsobom, ktoré má nepriaznivý vplyv na dotknutých

účastníkov plánu.

Súd zároveň pri opätovnom rozhodovaní vo veci s poukázaním na uznesenie

odvolacieho súdu rozširuje v odôvodnení svoje úvahy týkajúce sa spriaznenej osoby veriteľa

Hammerl Aviaton Laundryservices s. r. o. s Dlžníkom v súvislosti s uspokojením pohľadávky

takto označeného veriteľa po vyhlásení konkurzu. Súd dospel k záveru, že porovnaniu

uspokojenia dotknutého veriteľa v reštrukturalizačnom konaní a v konkurznom konaní

je závislé na výsledku tak incidenčného konania, ako aj ďalších skutočností, ktorých

existencia sa môže prejaviť až v samotnom konkurznom konaní. Súd však uvádza,

že v prípade potvrdenia plánu súdom by sa veritelia s popretými pohľadávkami ocitli

v prípade ich následného priznania v incidenčnom konaní v stave právnej neistoty s ťažko

dostupnými a procesne náročnými prostriedkami ochrany, čím by bolo nepriaznivo

zasiahnuté do ich vlastníckych práv v súčasnosti popretým pohľadávkam. Takýto stav

právnej neistoty nemá oporu v právnom poriadku, je stavom nežiaducim, výrazne zhoršuje

postavenie veriteľov a oslabuje právnu istotu adresátov práva. Súd na základe uvedeného

nemôže jeho vznik a existenciu odobriť tým, že potvrdí predložený plán...

Vzhľadom na absenciu riešenia uspokojenia popretých pohľadávok

v reštrukturalizačnom pláne sa veritelia nebudú môcť domáhať neúčinnosti plánu vo vzťahu

k dotknutým pohľadávkam, nakoľko nebude možné určiť kedy a akým spôsobom mal Dlžník

zložiť plnenie do súdnej alebo notárskej úschovy, a teda nebude ani možné definovať

porušenie tejto povinnosti zo strany Dlžníka.

Súd zároveň posúdil aj návrh Dlžníka na nahradenie súhlasu skupiny č. 3 - Skupina

pre nezabezpečené pohľadávky 2 s reštrukturalizačným plánom dlžníka..., o ktorom

účastníci reštrukturalizačného plánu hlasovali na zasadnutí schvaľovacej schôdze konanej

dňa 17. 12. 2014. Súd s poukázaním na právny názor odvolacieho súdu konštatuje, že môže

nahradiť súhlas niektorej skupiny, v ktorej nebol prijatý návrh pri splnení zákonných

podmienok... Nahradenie súhlasu súdom neprichádza do úvahy, ak by súd zistil niektorý

z dôvodov na zamietnutie plánu (§ 154), v takom prípade návrh na potvrdenie

reštrukturalizácie zamietne bez ďalšieho, ako aj rozhodne - zamietne návrh na nahradenie

súhlasu bez ďalšieho jeho skúmania. V tomto prípade súd prvého stupňa dospel k záveru,

že neboli dané zákonné dôvody na potvrdenie predloženého plánu na schválenie, účel § 158

ods. 1 by bol prijatím plánu zmarený. Predložený reštrukturalizačný plán neuvádza

splatnosť plnenia (absentuje zloženie plnenia do súdnej alebo notárskej úschovy,

ako aj vzdanie sa plnenia s poukazom na Dohodu o urovnaní), a preto o návrhu

na potvrdenie reštrukturalizačného plánu ako aj o návrhu na nahradenie súhlasu rozhodol

tak, že ich zamietol.“.

Krajský súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že v danom prípade

sú splnené podmienky pre nahradenie chýbajúceho súhlasu skupiny veriteľa č. 3 – skupina

pre nezabezpečené pohľadávky 2, s reštrukturalizačným plánom v zmysle § 152 ods. 1

písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súčasne dospel k rozdielnemu záveru

od záverov okresného súdu v otázke naplnenia zákonných predpokladov na zamietnutie

reštrukturalizačného plánu súdom v zmysle § 154 ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, keď nevzhliadol zákonnú prekážku na schválenie plánu súdom. Krajský

súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia predovšetkým uviedol,

že „...mal z predloženého spisu jednoznačne preukázané, že napadnutým uznesením

odvolaním, súd prvého stupňa po zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. opakovane

vo veci rozhodol a zamietol návrh na nahradenie súhlasu skupiny veriteľov č. 3 -

nezabezpečené pohľadávky a súčasne reštrukturalizačný plán dlžníka podľa § 154 ods. 1

písm. c/ zamietol z hore uvedených dôvodov. Je možné súhlasiť s názorom dlžníka

odvolateľa v tom zmysle, že reštrukturalizačný plán zahŕňa postup pri riešení, uspokojovaní

zistených pohľadávok s mierou a výškou uspokojovania ako takého...

Podľa , súd uznesením zamietne plán, ak

a/ boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach

plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa

plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,

b/ prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných

výhod niektorému účastníkovi plánu,

c/ plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd

nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,

d/ plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Postup súdu pri potvrdzovaní reštrukturalizačného plánu ako aj nahradenie súhlasu

jednej skupiny veriteľov súdom upravuje až ...

Podľa , ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala

potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať,

aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím rozhodnutím, ak

a/ účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú

na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd

pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia

reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne,

ak sa nepreukáže opak,

b/ väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou

väčšinou a

c/ za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov

počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok...

Len pokiaľ sú splnené všetky uvedené podmienky, môže súd nahradiť súhlas niektorej

skupiny, v ktorej nebol dosiahnutý potrebný počet hlasov. O nahradení súhlasu súd

rozhoduje v rozhodnutí, ktorým rozhodne o zamietnutí alebo potvrdení plánu...

Súd prvého stupňa sa pri zamietavom stanovisku o potvrdenie reštrukturalizačného

plánu a s návrhom na nahradenie súhlasu skupiny veriteľov zaoberal a skonštatoval

spriaznenosť osoby veriteľa - Hammerl Aviation Laundryservices s. r. o. s dlžníkom

v súvislosti s uspokojením pohľadávky takto označeného veriteľa po vyhlásení konkurzu,

v tom zmysle, že uspokojenie dotknutého veriteľa (s popretou pohľadávkou)

v reštrukturalizačnom konaní a v konkurznom konaní je závislé na výsledku incidenčného

konania, ako aj ďalších skutočností, ktoré sa môžu prejaviť až v samotnom konkurznom

konaní a označená situácia preto navodzuje stav právnej neistoty a nemá oporu v právnom

poriadku, je stavom nežiaducim, ktorý výrazne zhoršuje postavenie veriteľov a tento stav nie

je možné zhojiť schválením predloženého plánu zo strany súdu.

Odvolací súd mal za to, že v tomto prípade boli dané podmienky na použitie

ust. a s tým, že uvádzané dôvody ohľadne spriaznenosti

označeného veriteľa s dlžníkom a uspokojenie spriazneného veriteľa Hammerl Aviation

Laundryservices spol. s. r. o. vo výške 30 % nezakladá predpoklad dôvodov na zamietnutie

plánu s poukazom na ust. . Samotná reštrukturalizácia prebieha podľa plánu,

ak tento plán bude schválený a potvrdený súdom. Plán má určený obsah (§ 132)

a za predpokladu, že plán je schválený veriteľským výborom, je veriteľský výbor povinný

bezodkladne požiadať správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze, ktorá sa v tomto prípade

konala dňa 17. 12. 2014 a väčšinou hlasov predložený plán schválila. Do plánu sa zahŕňajú

len tie pohľadávky, ktorú sú zapísané v zozname pohľadávok, teda tie, ktoré sa prihlasujú

prihláškou. Schválenie plánu schvaľovacou schôdzou veriteľov je jedným zo zákonných

predpokladov pre potvrdenie plánu súdom. Súd potvrdí plán, ak sú splnené podmienky

určené v , inak plán zamietne. To platí i v prípade nahradenia súhlasu skupiny

veriteľov súdom z dôvodu zachovania sanačného konania a ekonomickej záchrany dlžníka.

Je potrebné súhlasiť s tvrdením odvolateľa v tom zmysle, že v prípade vyhlásenia

konkurzu bude uspokojovanie veriteľov vrátane veriteľov s popretými pohľadávkami, závislé

od výšky speňaženého majetku zo všeobecnej podstaty úpadcu, pričom označený veriteľ

podľa by bol uspokojený až po úplnom uspokojení ostatných veriteľov,

na základe čoho nie je možné konštatovať neprimeranosť, nevýhodnosť a nepriaznivé

zasiahnutie do vlastníckych práv označeného veriteľa (veriteľov) s popretými

pohľadávkami, spôsobujúce právnu neistotu a zhoršenie ich postavenia.

Podstatou inštitútu reštrukturalizácie je poskytnutie právnej ochrany dlžníkovi

pred veriteľmi, ako aj zachovanie a sanácia ekonomickej aktivity dlžníka a ozdravenie

podnikateľského prostredia pri čiastočnom uspokojení veriteľov. Výsledkom sanačných

postupov je čiastočné (úplné) uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom vo zvyšku

ich pohľadávky na rozdiel od likvidačného konkurzu zanikajú a oddlženému dlžníkovi

sa dáva nová možnosť pokračovať v podnikateľskej činnosti.

V záujme toho, aby reštrukturalizácia bola úspešná, zákon umožňuje aby súd

nahradil súhlas jednej skupiny veriteľov, v ktorej sa nedosiahol potrebný počet hlasov

pri zachovaní zákonných podmienok uvedených v , a za splnenia

zákonných podmienok.“.

Na tomto skutkovom a právnom základe krajský súd „... po preskúmaní predloženého spisu,

oboznámením sa s dôvodmi zamietnutia nahradenia súhlasu skupiny veriteľov 3,

ako aj zamietnutia plánu súdom a s odvolacími dôvodmi dlžníka, dospel k záveru, že neboli

naplnené zákonné predpoklady na zamietnutie plánu súdom v zmysle ,

nakoľko nie je možné súhlasiť s vysloveným záverom o podstatnom porušení postavenia

veriteľov s popretými pohľadávkami tak, ako vyslovil súd prvého stupňa, vzhľadom

na uspokojenie vo výške 30 % pri vyslovení spriaznenosti označeného veriteľa s tým,

že tento by bol v nevýhodnejšom postavení pri schválení reštrukturalizačného plánu tak,

ako bol prijatý na schvaľovacej schôdzi veriteľov dňa 17. 12. 2014, oproti výsledku

uspokojenia pri vyhlásení konkurzu. Nakoľko odvolací súd nevzhliadol zákonnú prekážku

na schválenie plánu súdom (podstatné porušenie o náležitostiach plánu, o postupe

pri príprave plánu, o hlasovaní, zmeškanie lehoty a v neposlednom rade nebol preukázaný

a zistený rozpor so spoločným záujmom veriteľov - predložený plán zahŕňal uspokojenie

všetkých veriteľov s prihlásenými pohľadávkami, bez možnosti reálneho konštatovania

zvýhodnenia, resp. poskytnutia osobitných výhod niektorému z účastníkov.

Ohľadne námietky Veriteľa čo do postavenia dlžníka ako subdodávateľa Veriteľa

a ukončenia zmluvného vzťahu k termínu 30. 06. 2014 (31. 08. 2014) nie je možné

konštatovať, že sa jedná o konanie dlžníka zavádzajúce, resp. nekalé, naopak osvedčuje

aktivitu a snahu o zachovanie jeho podnikateľských aktivít.

Odvolací súd dospel k záveru, že vydané rozhodnutie je potrebné postupom podľa § 220

zmeniť a podľa a (s účinnosťou od 1. januára 2012)

nahradiť súhlas skupiny veriteľa č. 3 a podľa predložený plán

reštrukturalizácie schváliť.“.

K (na základe odvolania dlžníka) preskúmavanému záveru okresného súdu o absencii

riešenia popretých pohľadávok sťažovateľky v reštrukturalizačnom pláne krajský súd

v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol:

«Podľa , ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky,

dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce

na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu

zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa

plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke stáva neúčinným.

Veriteľ, ktorému bola popretá pohľadávka a ktorý trvá na pohľadávke v takom

rozsahu, ako si ju prihlásil do reštrukturalizačného konania, musí podať žalobu o určenie

proti dlžníkovi. Ak sa podľa potvrdeného plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, dlžník

a preberajúca spoločnosť sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce

na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy do 30 dní od splatnosti tohto

plnenia. Namiesto zloženia sumy môže dlžník a preberajúca osoba zabezpečiť pohľadávku

v lehote do 30 dní od splatnosti plnenia majetkom. Z citovaného ust. § 158 ods. 1 vzhľadom

na definíciu „potvrdeného plánu a plnenie na popretú časť pohľadávky s ním spojené“ má

za to, že uvedená podmienka zloženia finančných prostriedkov, resp. zabezpečenia

pohľadávky majetkom dlžníka, prichádza do úvahy pri schválenom pláne, a teda nemôže byť

podmienkou pri nahradení súhlasu skupiny alebo dlžníka a následne podmienkou

na potvrdenie plánu súdom v zmysle (pred schválením - potvrdením plánu súdom

ako takého).»

Ústavný súd sa oboznámil s odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu

a na tomto základe dospel k záveru, že argumentácia sťažovateľky na podporu správnosti

záverov okresného súdu nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov

krajského súdu. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa relevantne vysporiadal

so všetkými skutočnosťami rozhodnými v danej veci a svoje závery dostatočne odôvodnil,

čo potvrdzujú citované časti odôvodnenia napadnutého uznesenia. Ústavný súd preto

nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu

veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu

do namietaného uznesenia v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2

.

Ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že vo veci konajúce súdy sa pri

rozhodovaní o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu okrem skúmania jeho

obsahových náležitostí sústredili v podstatnej miere aj na námietky vznesené zo strany

sťažovateľky ako veriteľa ‒ účastníka reštrukturalizačného konania vedeného proti

dlžníkovi, v žiadosti doručenej správcovi 9. decembra 2014 (v zákonnej 7-dňovej lehote

pred konaním schvaľovacej schôdze), ako aj obsiahnuté v jej žiadosti o zamietnutie

reštrukturalizačného plánu doručenej okresnému súdu 23. decembra 2014.

V konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu okresný súd, ako aj krajský súd

skúmali okolnosti prihlásenia pohľadávok veriteľov vrátane pohľadávok sťažovateľky,

predovšetkým ich zaradenie do jednotlivých skupín vytvorených v pláne podľa § 137

zákona o konkurze a reštrukturalizácii na účely hlasovania o prijatí plánu. Rovnako skúmali

(aj keď rozdielne) aj otázku postavenia sťažovateľky ako účastníka plánu a osoby

spriaznenej s dlžníkom (ktorej podstatná časť prihlásených pohľadávok bola popretá a ňou

uplatnená v incidenčnom konaní) a spôsob navrhovaného uspokojovania jej pohľadávok

v reštrukturalizačnom pláne (pri porovnaní výsledku uspokojenia pohľadávok sťažovateľky

ako spriaznenej osoby v prípade vyhlásenia konkurzu). To všetko bolo potrebné posúdiť

vo vzťahu k namietanému porušeniu zásady rovnosti veriteľov (zo strany sťažovateľky)

garantovanej , a to z toho hľadiska, či tým nedošlo k naplneniu dôvodu

na zamietnutie plánu vyplývajúceho z § 154 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze

a reštrukturalizácii.

Pri preverovaní okolností, z ktorých krajský súd vychádzal v kontexte s obsahom

sťažnostných námietok sťažovateľky, ústavný súd dospel k záveru, že skutkové a právne

závery krajského súdu nie sú svojvoľné a z ústavného hľadiska neudržateľné, keďže neboli

prijaté ani v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý

proces.

Ústavný súd pri hodnotení postupu krajského súdu vychádzal z celkového charakteru

a konštrukcie procesu reštrukturalizácie zakotveného v zákone o konkurze

a reštrukturalizácii, z ktorej nepochybne vyplýva, že zodpovednosť za priebeh a dosiahnutie

cieľa reštrukturalizačného konania je rozdelená medzi veriteľské orgány, správcu a súdy.

Súd je v zmysle § 131 zákona o konkurze a reštrukturalizácii poverený dohľadom nad

činnosťou dlžníka, správcu i veriteľských orgánov a v súvislosti s reštrukturalizačným

plánom je oprávnený rozhodovať o jeho potvrdení alebo o zamietnutí. Konajúci súd nemôže

reštrukturalizačný plán meniť ani vylepšovať, môže ho však uznesením zamietnuť vtedy,

ak bude naplnený niektorý z dôvodov ustanovených v § 154 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii.

Ústavný súd už vo svojej doterajšej judikatúre zvýraznil (),

že zo znenia § 154 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že pri rozhodovaní

o potvrdení alebo zamietnutí reštrukturalizačného plánu je úlohou súdu hodnotiť, či bol

dodržaný zákonný postup pri tvorbe a schvaľovaní reštrukturalizačného plánu (formálne

hľadisko). Zákonodarca však vyžaduje, aby súd hodnotil aj to, či porušenie pravidiel tvorby

a schvaľovania reštrukturalizačného plánu malo nepriaznivý vplyv na niektorého

z účastníkov plánu, či sa neposkytujú osobitné výhody niektorému účastníkovi plánu alebo

či plán nie je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Na základe

uvedeného možno konštatovať, že zákonodarca vyžaduje, aby súd hodnotil aj to,

či reštrukturalizačný plán predstavuje také riešenie úpadku dlžníka alebo jeho hrozby,

ktoré je primerané, spravodlivé, férové, adekvátne a pod. (materiálne hľadisko).

V posudzovanom prípade krajský súd ako odvolací súd nezistil naplnenie zákonných

predpokladov na zamietnutie plánu v zmysle § 154 ods. 1 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii (keď nesúhlasil so záverom okresného súdu o podstatnom porušení

postavenia veriteľov s popretými pohľadávkami vzhľadom na uspokojenie vo výške 30 %

pri vyslovení spriaznenosti sťažovateľky).

V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že jeho úlohou pri rozhodovaní

o sťažnostiach podľa nie je posudzovanie právnej perfektnosti

napadnutého rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek

vyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z týchto

aspektov jeho „vylepšovanie“ (), ale posúdenie jeho ústavnej

akceptovateľnosti a udržateľnosti. Ústavný súd nie je ani opravným súdom právnych

názorov všeobecných súdov. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci

všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou

zákonov všeobecných súdov, ktorým primárne prislúcha interpretácia aplikácia (bežných)

zákonov, v zmysle judikatúry ústavného súdu by mohol nahradiť napadnutý právny názor

všeobecného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený,

resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.

Ústavný súd nezistil existenciu skutočností, ktoré by signalizovali, že napadnuté

uznesenie krajského súdu je svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. také, ktoré popiera

podstatu a zmysel základného práva na súdnu ochranu podľa

a základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa , keďže

krajský súd postupoval v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii a prihliadal

pritom na účel a zmysel aplikovanej právnej úpravy.

Podľa názoru ústavného súdu namietanie nesprávnosti a nezákonnosti napadnutého

uznesenia krajského súdu nemôže byť samo osebe dôvodom porušenia základného práva

podľa . Z právnej úpravy reštrukturalizácie nemožno jednoznačne

vyvodiť, že by zákonodarca priznával v danej fáze konania veriteľom dlžníka subjektívne

právo na prípravu a schválenie reštrukturalizačného plánu. Konkurzný zákon priznáva

veriteľom výslovne len subjektívne právo na ochranu pred reštrukturalizačným plánom

a v procese jeho tvorby a schvaľovania, ktoré môže veriteľ prípadne uplatňovať aj v konaní

o potvrdení plánu súdom, a to napríklad vo forme podnetu na zamietnutie plánu

(). Krajský súd neodmietol sťažovateľke (ako účastníkovi

reštrukturalizačného plánu) poskytnutie súdnej ochrany, reštrukturalizačným plánom sa na

základe odvolania predkladateľa plánu zaoberal a rozhodol o ňom. Ústavný súd preto

nenachádza takú príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením krajského súdu

a základným právom na súdnu ochranu ustanoveným v a na rovnosť

účastníkov v konaní ustanoveným v , na základe ktorej by po prípadnom

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom uvedeným v napadnutom uznesení

nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor

krajského súdu svojím vlastným.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

krajského súdu z 9. októbra 2015 neobsahuje nedostatky ústavnoprávnej intenzity,

na základe ktorých by mohol po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie

sťažovateľkou označených základných práv podľa a .

Za daných okolností preto ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel

k záveru o jej zjavnej neopodstatnenosti, a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol.

Vzhľadom na uvedené rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky

v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017