Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 308/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-78

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavných sťažnostiach sťažovateľov 1. , , , zastúpeného JUDr. Petrom Kubinom, advokátom, Bottova 2A, Bratislava, a 2. , , , zastúpeného AK JUDr. Ing. Martina Kiseľová, s. r. o., Šoltésovej 94/11, Martin, proti postupu Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , proti postupu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. , proti postupu Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a proti postupu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku v konaní vedenom pod ČVS: ORP-85/1-VYS-PK-2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavným sťažnostiam n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavné sťažnosti sťažovateľov a skutkový stav veci

1. Ústavný súd uznesením č. k. -22 z 20. mája 2026 prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu ústavné sťažnosti sťažovateľov doručené mu 30. apríla 2026 a 6. mája 2026 a spojené na spoločné konanie uznesením ústavného súdu sp. zn. PLs. 42/2026 z 20. mája 2026. Obaja sťažovatelia (ďalej aj „sťažovateľ 1“ a „sťažovateľ 2“) sa zhodne domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“), Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IVGv/5/22/1000, postupom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP- 85/1-VYS-PK-2026 (všetky konania ďalej spolu aj „napadnuté konanie alebo „prípravné konanie“). Sťažovatelia tiež navrhujú prikázať krajskej prokuratúre a okresnému riaditeľstvu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznať každému z nich primerané finančné zadosťučinenie 10 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Z obsahu oboch ústavných sťažností, ich príloh a ostatného spisového materiálu vyplýva, že 23. decembra 2020 podal (ďalej aj „oznamovateľ“ alebo „svedok – poškodený“) na prokurátorov vtedajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“), a to na a , pre podozrenie zo spáchania trestného činu kvalifikovaného ako zneužitie právomoci verejného činiteľa podľa (ďalej len „“). Trestné oznámenie bolo 28. decembra 2022 postúpené úradu špeciálnej prokuratúry. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave uznesením č. k. -1 z 28. marca 2022 začal podľa trestné stíhanie vo veci pre dva skutky právne posúdené ako pokračovací zločin vydierania podľa a , a s poukazom na a (ďalej len „“). Z uznesenia o začatí trestného stíhania je podľa sťažovateľov jednoznačne zrejmé, že boli označení ako jediné možné podozrivé osoby. Sťažovatelia uvádzajú, že hoci mali status podozrivej osoby od 28. marca 2022, do momentu podania týchto ústavných sťažností neboli ani jediný raz v danej trestnej veci vypočutí.

3. V máji 2022 bola predmetná trestná vec Krajskej prokuratúre v Bratislave odňatá a vybavením veci poverená prokurátorka generálnej prokuratúry (ďalej len „prokurátorka“). Trestná vec sťažovateľov bola od 5. mája 2022 vedená generálnou prokuratúrou pod sp. zn. IV/Gv 5/22/1000, pričom vyšetrovanie viedla výlučne prokurátorka, ktorá zároveň vykonávala dozor v zmysle . Svedok – poškodený vydal do trestného konania 22. júla 2022 zvukovú nahrávku, ktorá má zaznamenávať rozhovor sťažovateľa 2 a poškodeného do príchodu sťažovateľa 1 a ktorá má údajne preukazovať protiprávne konanie sťažovateľov. Do dňa podania ústavných sťažností nebola časť zvukovej nahrávky znalecky skúmaná, a to napriek dôvodným pochybnostiam o jej autentickosti a celistvosti a jej možnej manipulácii.

4. Bezprostredne po tom, čo sa 18. septembra 2025 sťažovatelia z iného trestného konania dozvedeli o existencii napadnutého trestného konania, sťažovateľ 1 si písomne uplatnil práva podozrivého a žiadal nazrieť do spisu. Na toto podanie sťažovateľa 1 nebolo zo strany generálnej prokuratúry žiadnym spôsobom reagované, a preto sťažovateľ 1 podal 9. októbra 2025 písomnú urgenciu, na ktorú mu odpovedala prokurátorka 22. októbra 2025 s tým, že umožnila sťažovateľovi 1 nazretie do spisu, ktoré sa realizovalo 3. novembra 2025. Sťažovateľ 2 pre úplnosť uviedol, že svoje právo podozrivého nazrieť do vyšetrovacieho spisu nevyužil výlučne z dôvodu výrazne negatívneho vzťahu, ktorý voči nemu prechováva prokurátorka (navzájom sa nezdravia, spolu nekomunikujú, pozn.). Napriek tomu prokurátorka neiniciovala konanie o svojej možnej zaujatosti a o vznesenej námietke zaujatosti.

5. Sťažovatelia doručili 4. novembra 2025 generálnej prokuratúre písomné stanovisko spolu s listinnými prílohami a návrh k trestnému stíhaniu. Prokurátorka 9. decembra 2025 doručila sťažovateľovi 1 písomné podanie označené ako „Oznámenie o statuse podozrivého“, ktorým mu bolo oznámené, že v trestnom konaní má (spolu s ) status podozrivého. Sťažovatelia podali 10. decembra 2025 námietku zaujatosti, a to vo vzťahu k prokurátorke a sťažovateľ 1 aj voči jej nadriadenému prokurátorovi.

6. Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) opatrením pod č. k. IV/ Gv 5/22/1000-81 z 18. decembra 2025 zrušil pôvodné opatrenie o výnimke v zmysle § 51 zákona o prokuratúre z 5. mája 2022 a ďalším vykonávaním úkonov boli poverení krajský prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici a ním poverení prokurátori.

7. Konajúca prokurátorka písomným podaním sp. zn. IV Gv 5/22/1000 z 19. januára 2026 upovedomila sťažovateľov, že v zmysle o jeho námietke zaujatosti konať nebude a oznámila, že trestná vec bola opatrením generálneho prokurátora od 18. decembra 2025 prikázaná na ďalšie konanie na krajskú prokuratúru. Sťažovatelia zdôrazňujú, že prokurátorka tak urobila viac ako mesiac po tom, čo jej bol generálnym prokurátorom odňatý spis.

8. Sťažovatelia ďalej tvrdia, že v ich trestnej veci vykonáva dohľad prokurátorka generálnej prokuratúry, ktorá na žiadosť sťažovateľa 1 z 30. januára 2026 o oznámenie mena dohľadového a dozorového prokurátora krajskej prokuratúry a mena vyšetrovateľa do dňa podania ústavnej sťažnosti nereagovala. Obdobne nereagovala ani krajská prokuratúra, keď 20. februára 2026 požiadal sťažovateľ 1 o oznámenie dozorového prokurátora a vyšetrovateľa vrátane spisovej značky. Sťažovateľ 1 preto 12. marca 2026 podaním adresovaným k rukám krajského prokurátora požiadal preskúmať postup orgánu vykonávajúceho vyšetrovanie podľa (keďže nemal vedomosť, kto reálne vedie vyšetrovanie) a odstrániť prieťah. Namietol, že vyšetrovanie objektívne trpí vážnymi prieťahmi, keďže bolo vydané 28. marca 2022, teda takmer pred štyrmi rokmi. Poukázal na skutočnosť, že posledný úkon bol vykonaný 5. júna 2025, čo bolo pred viac ako 9 mesiacmi, pričom išlo o opakovaný výsluch svedka – poškodeného.

9. Sťažovateľovi 1 bolo 23. marca 2026 doručené vyrozumenie z krajskej prokuratúry pod č. k. -8 zo 16. marca 2026, v ktorom mu boli aktuálnym dozorovým prokurátorom oznámené požadované údaje o spisovej značke, dohľadovom a dozorovom prokurátorovi, ako aj zamýšľaný postup v predmetnej trestnej veci.

10. Následne bolo sťažovateľovi 1 8. apríla 2026 doručené vyrozumenie okresného riaditeľstva pod ČVS: ORP-85/1-VYS-PK-2026 z 31. marca 2026, z ktorého vyplýva, že vyšetrovateľ prijal 30. marca 2026 predmetný spisový materiál a bude viesť vyšetrovanie na podklade uznesenia o začatí trestného stíhania č. k. -1 z 28. marca 2022.

11. Poukazujúc na početnú judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k problematike zbytočných prieťahov, sťažovatelia upriamujú pozornosť aj na to, že novelou () bola zavedená zákonná úprava „podozrivého“. Procesné postavenie podozrivého je z pohľadu základných procesných práv obdobné procesnému postaveniu obvineného.

II. Argumentácia sťažovateľov

12. Postup orgánov činných v trestnom konaní sťažovatelia označujú za mimoriadne neefektívny, poznačený opakovanou nečinnosťou, vytvárajúci a udržujúci právnu neistotu sťažovateľov, ktorých sa predmetné trestné konanie významne dotýka. Zdôrazňujú, že v napadnutom trestnom konaní sú medzi jednotlivými procesnými úkonmi od roku 2023 mimoriadne dlhé a ničím neodôvodnené obdobia nečinnosti, v ich veci bolo za viac ako tri roky vedenia prípravného konania vykonaných len 5 výsluchov. Aktuálne obdobie nečinnosti ku dňu podania ústavných sťažností pretrváva už viac než 10 mesiacov.

III. Vyjadrenie okresného riaditeľstva, generálnej prokuratúry a replika sťažovateľov

III.1. Vyjadrenie okresného riaditeľstva:

13. Okresné riaditeľstvo vo svojom vyjadrení z 1. júna 2026 uviedlo, že trestná vec sťažovateľov mu bola krajskou prokuratúrou odstúpená 30. marca 2026 (odstupovací prípis č. k. -9 z 24. marca 2026, pozn.) spolu s doterajším spisovým materiálom a pokynom dozorujúceho prokurátora . Vec bola pridelená vyšetrovateľke mjr. a zaevidovaná pod ČVS: ORP-85/l-VYS-PK-2026 (ďalej len „vyšetrovací spis“). Vykonanou kontrolou vyšetrovacieho spisu (28. mája 2026) bolo zistené aktívne vedenie vyšetrovania. Vyšetrovací spis bol vyžiadaný dozorujúcim prokurátorom k previerke, po ktorej vykonaní bol 21. mája 2026 bez výhrad vrátený.

14. Vyšetrovateľka ani nie za dva mesiace od pridelenia veci naštudovala rozsiahly spisový materiál, oboznámila sa s celkovým kontextom kauzy „ “ a „ “ a písomne vyrozumela sťažovateľov a 24. apríla 2026 požiadala Obvodné oddelenie Policajného zboru v Pezinku o kópiu spisu ČVS: ORP-306/Pi:-PK-2022, ktorý jej bol doručený 4. mája 2026. Žiadosťou z 24. apríla 2026 požiadala o relevantné písomnosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I zo spisu ČVS: ORP-567/1-VYS-B1-2024 (oznamovateľ podal súvisiace s vecou, pozn.). Do vyšetrovacieho spisu bol zabezpečený celý spisový materiál vedený Okresného riaditeľstva Policajného zboru Pezinok pod ČVS: ORP-6/1-VYS-PK-2021.

15. Vyšetrovateľka ďalej komunikovala s vyšetrovateľom Úradu boja proti organizovanej kriminalite – Východ, čo sa týka prípadného oficiálneho vyžiadania si nahrávok z mobilného telefónu oznamovateľa (úradný záznam z 13. mája 2026). Dňa 12. mája 2026 zaslala žiadosť na Prezídium Policajného zboru o vyjadrenie k zaradeniu policajtov (funkcionárov, vyšetrovateľov) pre účely ich zbavenia mlčanlivosti a následnému výsluchu. Tiež požiadala prokurátorky a o vyjadrenie sa k absentujúcemu podpisu na č. l. 141 vyšetrovacieho spisu. Dňa 14. mája 2026 požiadala generálnu prokuratúru o vydanie povolenia na odtajnenie vyhradených písomností, ktoré sú súčasťou spisu. Dňa 22. mája 2026 požiadala o zbavenie povinnosti mlčanlivosti prokurátorov , , , ktorí budú vypočutí v procesnom postavení svedka, a sťažovateľov, ktorí budú vypočutí, resp. sa im najprv umožní vyjadriť sa v procesnom postavení podozrivých.

16. Okresné riaditeľstvo poukázalo na to, že hoci je vyšetrovanie trestnej veci sťažovateľov celistvým procesom, na účely prípadného vyvodenia právnej zodpovednosti za spôsobené zbytočné prieťahy v trestnom konaní je potrebné brať zreteľ na časový horizont, v ktorom sa jednotlivé orgány činné v trestnom konaní predmetnou trestnou vecou zaoberali, resp. mali zákonnú možnosť sa zaoberať v celom priebehu jej vyšetrovania. Prípadné vady niekoľkoročného vyšetrovania vedeného prokuratúrami nie je možné zhojiť bezprostredne po pridelení veci. Aktuálne je vyšetrovanie vykonávané (rešpektujúc ) tým spôsobom, že reflektuje na niektoré sťažnostné dôvody sťažovateľov (ešte pred možnosťou oboznámiť sa s obsahom ich ústavných sťažností), čím je daný predpoklad, že okresné riaditeľstvo a jeho vyšetrovateľka budú aj naďalej vo veci konať nestranne, objektívne a bez zbytočných prieťahov.

III.2. Vyjadrenie generálnej prokuratúry:

17. Generálna prokuratúra vo svojom vyjadrení z 5. júna 2026 poukázala na početnú judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva k problematike zbytočných prieťahov v trestnom konaní, ako aj na všeobecné východiská posudzovania primeranej doby vedenia trestného konania (od momentu vznesenia obvinenia po právoplatné rozhodnutie vo veci). V konkrétnej veci sťažovateľov pripojila chronologický prehľad vyšetrovacích úkonov, z ktorých nie je možné tvrdenie o nečinnosti krajskej prokuratúry akceptovať. Argumentácia sťažovateľov sa selektívne opiera výlučne o počet vykonaných výsluchov a nezohľadňuje komplexnosť úkonov realizovaných orgánmi činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) smerujúcich k náležitému zisteniu skutkového stavu. Sťažovateľmi poskytnutý prehľad procesných úkonov preto nevytvára objektívny obraz o reálnom postupe OČTK. Dozorový prokurátor a vyšetrovateľka konajú vo veci plynule, navyše, dozorový prokurátor na žiadosť sťažovateľa 1 prijal účinné opatrenia na zefektívnenie trestného konania.

18. Generálna prokuratúra akcentuje, že sťažovatelia mali do podania ústavných sťažností v napadnutom konaní postavenie podozrivých, preto vzniká otázka, či boli osobami oprávnenými sa domáhať práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Ústavný súd dosiaľ striktne odvíjal začiatok plynutia rozhodnej doby prieťahov v prípravnom konaní od vznesenia obvinenia konkrétnej osobe. Právna neistota voči podozrivej osobe zo spáchania trestného činu bola predmetom jedinej úspešnej ústavnej sťažnosti (sp. zn. ).

19. Nestotožnila sa s tvrdením sťažovateľov, že napadnuté konanie trpí prieťahmi od začatia trestného stíhania (od 28. marca 2022, pozn.), keď sťažovatelia neboli vo veci ani raz vypočutí. Podľa generálnej prokuratúry aj keď prípravné konanie trvá niekoľko rokov, nedošlo v ňom k neoprávnenémnu zásahu do sťažovateľmi namietaných práv.

20. V súvislosti so zmenou právnej úpravy uvádza, že do 14. marca 2024 nedefinoval osobu podozrivého a nespájal s ňou žiadne procesné práva a povinnosti (s výnimkou zadržanej podozrivej osoby). Uvedenie osoby podozrivej zo spáchania trestného činu v uznesení o začatí trestného stíhania zákonodarca nespájal so žiadnymi procesnými dôsledkami a OČTK nemali povinnosť informovať podozrivé osoby o začatí trestného stíhania. Preto prítomnosťou akýchkoľvek prieťahov v tomto štádiu konania nemohlo dôjsť k zásahu do práv podozrivej osoby s výnimkou, ak by voči takej osobe bol urobený úkon, ktorého dôsledky sa jej bezprostredne

dotýkajú, resp. to tak subjektívne dôvodne pociťuje. V konkrétnom prípade sťažovateľov však v danom období žiadny takýto úkon vykonaný nebol.

21. V období od 15. marca 2024 novelou sa legálne zaviedla definícia pojmu podozrivej osoby ( ) a formálne sa upravilo jej procesné postavenie ( ). Posúdenie kvality podozrenia a priznanie statusu podozrivej osoby je výlučne v kompetencii orgánu činného v trestnom konaní na základe vnútorného hodnotenia vykonaných dôkazov, berúc do úvahy všetky súvislosti. Status podozrivej osoby OČTK oznámi tejto osobe pri niektorom z úkonov vykonaných voči nej (najneskôr však pri jej výsluchu v pozícii podozrivej osoby) alebo písomným upovedomením.

22. Od momentu upovedomenia sťažovateľov o statuse podozrivej osoby (od 9. decembra 2025, pozn.) sú procesné práva sťažovateľov plne rešpektované. O vedení trestného stíhania sa sťažovatelia dozvedeli už 18. septembra 2025 v rámci iného prebiehajúceho trestného konania, teda nie zákonom ustanoveným spôsobom. Generálna prokuratúra upriamila pozornosť aj na to, že sťažovateľ 1 nevyužil inštitút žiadosti o prešetrenie postupu vyšetrovateľa, resp. prokurátora podľa , ktorý predstavuje účinný prostriedok nápravy a predchádza ústavnému prieskumu.

23. Podľa generálnej prokuratúry sa sťažovatelia nachádzajú v stave právnej neistoty spôsobenej trestným konaním až od momentu, keď im bol priznaný status podozrivej osoby (9. decembra 2025, pozn.). Obdobie nečinnosti OČTK pred týmto momentom nemôže znamenať porušenie sťažovateľmi namietaných základných práv. Opačný výklad by viedol k absurdnému záveru, že právna neistota existuje aj bez vedomosti osoby o prebiehajúcom vyšetrovaní. Od decembra 2025 vo veci sťažovateľov orgány prokuratúry aktívne konajú, sťažovatelia boli zákonným spôsobom informovaní o konkrétnych opatreniach prijatých pre zrýchlenie trestného konania. Generálna prokuratúra navrhuje ústavným sťažnostiam nevyhovieť.

III.3. Replika sťažovateľov:

24. Sťažovatelia vo svojich obsahovo totožných replikách z 12. júna 2026 uviedli, že zotrvávajú na ústavných sťažnostiach v celom rozsahu. Podľa nich úkony jednotlivých orgánov trestného konania (najmä prokurátorov) nemožno posudzovať izolovane, ale je potrebné vnímať trestné konanie ako celok. Nenesú zodpovednosť za to, že ich trestná vec bola odstúpená vyšetrovateľke až v marci 2026, hoci bolo podané v decembri 2020, na podklade ktorého bolo v marci 2022 začaté trestné stíhanie.

25. Nesúhlasia s argumentáciou generálnej prokuratúry, že sa o napadnutom konaní dozvedeli až 18. septembra 2025, obaja sťažovatelia vedeli, že je vedené trestné stíhanie, nevedeli konkrétne, v akom je štádiu, najmä aké úkony boli vykonané a s akým záverom. Vedeli, že trestné stíhanie vedie prokurátorka , bol to pomerne známy fakt, a to aj z dôvodu vypočutých svedkov. Ďalej zhodne poukazujú na medializované informácie a iné trestné veci, v rámci ktorých sa dozvedeli o predmetnom napadnutom konaní (napríklad konanie vedené Špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. , konanie vedené na Úrade inšpekčnej služby pod sp. zn. ČVS: UIS-52/OPBK-2022, pozn.).

26. Zdôrazňujú neefektívnosť a kvalitatívnu nedostatočnosť vyšetrovacích úkonov realizovaných prokurátorkou (napr. opakovaný výsluch oznamovateľa bez otázok na doplnenie a spresnenie jeho

výpovede, výsluch svedkov z „počutia“, ktorým mal oznamovateľ opísať ním prežité skutočnosti, pozn.). Prokurátorka minimálne od marca 2024 viedla vyšetrovanie tak, že mala kanceláriu na rovnakej chodbe so sťažovateľmi, ktorí mali reálnu možnosť stretnúť vypočúvaných svedkov. Preto je vysoká pravdepodobnosť, že predmetné výsluchy svedkov bude nutné opakovať na účel náležitej verifikácie výpovedí, ale aj z dôvodu, že ich prokurátorka vykonala neobjektívne a ako zaujatá osoba.

27. Generálna prokuratúra neposkytla relevantné stanovisko k absencii odborného (znaleckého) skúmania nahrávky vydanej oznamovateľom (ktorou disponovala od júla 2022), hoci vyšetrovateľka aktuálne vykonáva úkony v tomto smere.

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavných sťažností

28. Podstata námietok sťažovateľov spočíva v tvrdenom porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru. Sťažovatelia v ústavných sťažnostiach napádajú postup prokuratúry a okresného riaditeľstva s dôrazom na nečinnosť a neefektívnu činnosť prokurátorky generálnej prokuratúry.

29. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. ).

30. Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a teda aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

31. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom na rozdiel od trestného konania súdneho je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe uznesenia o vznesení obvinenia proti nej. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby alebo navrhne v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania (). Za zbytočný prieťah v trestnom konaní možno považovať dobu nečinnosti alebo zjavne neefektívnej činnosti príslušného orgánu pri napĺňaní účelu , predovšetkým požiadavky, aby trestné činy boli náležite zistené (, ). V zmysle orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán ().

32. K odstráneniu právnej neistoty v trestnom konaní prípravnom preto dochádza až takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom konaní súdnom, alebo sa vydá rozhodnutie, na základe ktorého trestné konanie prípravné právoplatne končí bez

podania návrhu na obžalobu trestne stíhanej osoby (m. m. , , , ).

33. K otázke (ne)primeranej dĺžky konania ústavný súd opakovane pripomína, že túto dĺžku nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívnym charakterom prerokúvanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, právnu a faktickú zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu, resp. i význam konania pre sťažovateľa (m. m. napr. , ).

34. Obdobie, ktoré sa má brať do úvahy, začína plynúť dňom, keď sa proti osobe vznesie obvinenie (Neumeister proti Rakúsku z roku 1968, ods. 18).

35. „Obvinenie“ sa v tejto súvislosti musí chápať v autonómnom zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (McFarlane proti Írsku [VK] z roku 2010, ods. 143). Trestné obvinenie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je teda autonómnym pojmom, ktorý je podľa ustálenej judikatúry vykladaný v materiálnom, a nie formálnom význame. O trestnom obvinení je preto možné hovoriť buď od okamihu, keď bolo dotknutej osobe oficiálne zo strany príslušného orgánu oznámené, že sa jej vytýka, že spáchala trestný čin, alebo od okamihu, keď úkony týmito orgánmi prijaté v nadväznosti na podozrenie o spáchaní trestného činu mali podstatné dopady na jej situáciu (rozsudok ESĽP vo veci Simeonovi proti Bulharsku z 12. 5. 2017, sťažnosť č. 21980/04).

36. „Primeraná lehota“ môže začať plynúť skôr, ako sa vec dostane pred prvostupňový súd (Deweer proti Belgicku z roku 1980, ods. 42), napríklad od zadržania (Wemhoff proti Nemecku z roku 1968, ods. 19), vznesenia obvinenia proti osobe (Neumeister proti Rakúsku z roku 1968, ods. 18), začatia predbežného vyšetrovania (Ringeisen proti Rakúsku z roku 1971, ods. 110; Šubinski proti Slovinsku z roku 2007, ods. 65 – 68) alebo od výsluchu sťažovateľa ako svedka podozrivého zo spáchania trestného činu (Kalējová proti Lotyšsku z roku 2017, ods. 40). V každom prípade sa však za dôležitý považuje okamih, keď sa sťažovateľ dozvedel o obvinení alebo keď sa ho v podstatnej miere dotkli opatrenia prijaté v rámci trestného vyšetrovania či konania (Mamičová proti Slovinsku (č. 2) z roku 2006, ods. 23 – 24; Liblik a ďalší proti Estónsku z roku 2019, ods. 94).

37. V posudzovanej veci ku dňu podania ústavných sťažností na prieťahy v prípravnom konaní sťažovatelia nie sú obvinenými a z obsahu spisového materiálu ani nevyplýva, že by im bolo priznané postavenie materiálne obvinených. Písomným vyrozumením generálnej prokuratúry č. k. IV Gv 5/22/1000-72 z 9. decembra 2025 im bol priznaný status podozrivej osoby ( ). Do tohto dátumu prebiehalo v ich veci niekoľkoročné prípravné konanie na podklade trestného oznámenia oznamovateľa z 22. decembra 2020.

38. Trestné stíhanie je vedené vo veci pokračovacieho zločinu vydierania podľa a , a s poukazom na a a od 28. marca 2022. Sťažovatelia uvádzajú, že z uznesenia o začatí trestného stíhania (uznesenie Krajskej prokuratúry v Bratislave č. k. -1) je jednoznačne zrejmé, že sťažovatelia boli označení ako jediné možné podozrivé osoby. Postavenie podozrivej osoby bolo však sťažovateľom priznané až v decembri 2025 (k tomu body 5, 20 a 21 odôvodnenie tohto nálezu).

39. Pretože sťažovatelia namietajú prieťahy vo veci od roku 2022, bolo vzhľadom na už uvedené potrebné posúdiť, do akej miery sa mohli ocitnúť v takej právnej neistote, ktorá by znamenala

posušenie nimi namietaných práv, osobitne do času, keď boli označení za podozrivých, najmä ak zákonná úprava „podozrivého“ bola zavedená až novelou a ak v rámci judikatúry ústavného súdu aj ESĽP sa časový úsek, v ktorom mohli nastať prieťahy, zásadne začínal momentom vznesenia obvinenia (k tomu bližšie body 34 a 35 odôvodnenia tohto nálezu).

40. Aj s ohľadom na to, že každý jednotlivý prípad treba posudzovať individuálne, ústavný súd skúmal, či sa na danú vec môže vzťahovať niektorý z príkladov uvedených v bode 36 odôvodnenia tohto nálezu, a to s ohľadom na ich tvrdenia, či sa ich v podstatnej miere dotkli opatrenia prijaté v rámci trestného vyšetrovania či konania, resp. či bol voči sťažovateľom vykonaný úkon, dôsledky ktorého sa ich bezprostredne týkajú, resp. to tak subjektívne dôvodne pociťujú, prípadne či sťažovateľov v zmysle judikatúry ústavného súdu a ESĽP nemožno považovať za materiálne obvinených.

41. Materiálne obvinený (alebo materiálna vina) je právny pojem označujúci situáciu, keď existujú konkrétne dôkazy a skutočnosti nasvedčujúce tomu, že konkrétna osoba sa dopustila trestného činu a v slovenskom trestnom práve, trestnoprávnej praxi a judikatúre sa používa vtedy, ak vedie trestné stíhanie „vo veci“, hoci už disponuje dôkazmi a pozná páchateľa. Orgány činné v trestnom konaní (polícia) nesmú viesť vyšetrovanie dlhodobo len „vo veci“, ak už presne vedia, kto by mal byť páchateľ. V takom prípade je podozrivý „materiálne obvinený“, ale chýba formálny krok (obvinenie), čím polícia protiprávne bráni podozrivému brániť sa (napr. zvoliť si advokáta, nazerať do spisu či podať sťažnosť). Takéto konanie OČTK je vnímané ako nezákonné a porušujúce právo na spravodlivý proces (k tomu napr. aj , či ).

42. V „štandardných“ prípadoch nebude dôvod odkláňať sa od doterajšieho prístupu a dĺžku časového úseku možných prieťahov odvíjať od momentu vznesenia obvinenia. Ak však od momentu, keď bol proti sťažovateľovi vykonaný úkon, dôsledky ktorého sa ho bezprostredne týkajú, resp. to tak subjektívne dôvodne pociťuje, ubehol čas neprimerane dlhý povahe a náročnosti objasňovaného skutku a on ostáva v stave právnej neistoty, je potrebné časový úsek možných prieťahov odvíjať už od tohto momentu napriek tomu, že k vzneseniu obvinenia ešte nedošlo ().

43. Sťažovatelia sa však vo svojich ústavných sťažnostiach (ani v replikách) postavenia materiálne obvinených výslovne nedovolávajú, poukazujú na neho iba v súvislosti s právom podozrivého namietať prieťahy v prípravnom konaní, citujúc pritom judikatúru ESĽP. Inak najmä popisujú skutkový dej veci a na právnu neistotu poukazujú v podstate zasa len citáciou rozhodnutí ústavného súdu a ESĽP len vo všeobecnosti, ani ich tvrdenia, ani žiaden z pripojených listinných dôkazov (ani záznamov z tlačových besied) tak nepreukazujú, ako boli napadnutým konaním OČTK dotknutí na svojich právach, ktorých porušenie namietajú.

44. Za týchto okolností ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade niet dôvodu odkláňať sa od doterajšieho prístupu a dĺžky časového úseku možných prieťahov, podľa ktorého sa táto odvíja od momentu vznesenia obvinenia, resp. od priznania statusu podozrivého. Keďže sa sťažovatelia preukázateľne nachádzajú v stave právnej neistoty spôsobenej trestným konaním až od vtedy, keď im bol priznaný status podozrivej osoby (9. decembra 2025, pozn.), obdobie nečinnosti OČTK pred týmto momentom ani obdobie od tohto momentu do podania ústavných sťažností v danom prípade nemôže znamenať porušenie nimi namietaných základných práv.

Ústavný súd nezistil, že by sa postup OČTK vyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, aby mohol vysloviť porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, , ). Rozporované prípravné konanie od 9. decembra 2025 nateraz nevykazuje nedostatky ústavnoprávnej intenzity znamenajúcej porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci ich bez zbytočných prieťahov ani práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote.

45. Ústavný súd tak podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a contrario ústavným sťažnostiam sťažovateľov vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2026

Miroslav Duriš predseda senátu