Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 418/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2014

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcu

Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť obchodných spoločností British Sky Broadcasting

Group plc, Grant Way, Isleworth, Middlesex TW75QD, Veľká Británia, a Sky IP

International, Grant Way, Isleworth, Middlesex TW75QD, Veľká Británia, zastúpených

advokátom Mgr. Martinom Guttmannom, MBA, Advokátska kancelária Rott, Růžička

& Guttmann, Palisády 36, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosti British Sky Broadcasting Group plc a Sky IP International

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2013

doručená sťažnosť obchodných spoločností British Sky Broadcasting Group plc a Sky IP

International (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľky 28. júla 2011 podali

okresnému súdu žalobu „pre porušovanie práv k ochranným známkam a pre konanie

nekalej súťaže“.

Podľa názoru sťažovateliek v tomto konaní dochádza k porušovaniu ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, a to nečinnosťou okresného súdu vo veci.

Na podporu svojich tvrdení o zásahu do ich práv sťažovateľky uviedli:

„... dňa 28. 07. 2011 podali žalobu pre porušovanie práv k ochranným zámkom

a pre konanie nekalej súťaže.

Dňa 14. 06. 2012 sme podali procesný návrh na pripustenie spoločnosti

TradeTec a. s... a M77 Group S. A... ako ďalších účastníkov predmetného konania na strane

odporcov.

Vzhľadom na skutočnosť, že od podania žaloby vo veci samej uplynulo v októbri

2012 viac než 14 mesiacov a Okresný súd Bratislava I vo veci vôbec nekonal, podali sme

dňa 25. 10. 2012 na súd Žiadosť o vytýčenie pojednávania. Uvedená žiadosť zostala bez

akejkoľvek reakcie zo strany súdu.

Dňa 04. 01. 2013 nám bolo doručené uznesenie, ktorým súd rozhodol o našom

návrhu na pripustenie ďalších účastníkov do konania s dátumom rozhodnutia 19. 06. 2012.

Na základe údajov v spise, bolo uvedené rozhodnutie dané na poštovú prepravu až dňa

31. 12. 2012 (!), čo je viac než 6 mesiacov od vydania rozhodnutia... a 17 mesiacov

od podania návrhu vo veci samej...

Keďže ani viac než 19 mesiacov od podania žaloby Okresný súd Bratislava I ďalej

nekonal ani nevytýčil termín prvého pojednávania vo veci, dňa 27. 02. 2012 sme

predsedníčke Okresného súdu Bratislava I v zmysle o súdoch

a sudcoch... podali sťažnosť pre porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov...

Výsledkom sťažnosti bolo, že predsedníčka Okresného súdu Bratislava I...

konštatovala existenciu zbytočných prieťahov v konaní v období od začatia konania až

do júna 2012, kedy bol podľa stanoviska predsedníčky súdu vykonaný prvý úkon v konaní.

Vo vyjadrení sa ďalej uvádza, že súd od svojho prvého úkonu vo veci priebežne koná bez

prieťahov. Dôvodom, pre ktorý bolo uznesenie súdu zo dňa 16. 06. 2012 o pripustení

odporcu v 3. rade a odporcu v 4. rade do konania ako ďalších účastníkov doručované až

koncom roka 2012, bola podľa vyjadrenia predsedníčky súdu potreba vyhotovenia jeho

prekladu do francúzskeho jazyka a následným doručovaním jednému z účastníkov konania

do Luxemburska. V predmetnom liste sa ďalej uvádza, že k prieťahom malo dôjsť z dôvodu

nadmernej zaťaženosti súdneho oddelenia. Za účelom zabránenia vzniku ďalších

zbytočných prieťahov v konaní bol príslušný sudca a súdny úradník požiadaný, aby vo veci

konali ďalej bez prieťahov s tým, že postup súdu bude ďalej priebežne sledovať

predsedníčka súdu...

Dňa 07. 03. 2013 boli na súd doručené návrhy odporcov na zmenu účastníkov

konania. Súd nám ako navrhovateľom uvedené návrhy nedoručil a náš právny zástupca

uvedené návrhy musel osobne prevziať až dňa 05. 04. 2013 počas nahliadania do spisu.

K uvedeným návrhom sme sa vyjadrili dňa 23. 04. 2013. Naše vyjadrenia neboli súdom

do dnešného dňa zaslané odporcom. Počas poslednej návštevy spisu našim právnym

zástupcom bolo zistené, že dokonca ani len pôvodný návrh na začatie konania

zo dňa 28. 07. 2011 nebol doručený odporcom! Rovnako bolo zistené, že spis nie je riadne

zažurnalizovaný. Do dnešného dňa, tzn. viac než 23 mesiacov od doručenia návrhu na súd,

nebolo vytýčené ani len prvé pojednávanie vo veci. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva,

že súd vo veci stále riadne nekoná a to aj napriek písomnému uisteniu predsedníčky

Okresného súdu Bratislava I, že bude dohliadať na to, aby sa vo veci konalo bez

prieťahov.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

vyplývajúce z SR a právo na prerokovanie vecí v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu v Bratislava I v konaní č. bolo porušené.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje v konaní pod č. k.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky finančné zadosťučinenie: sťažovateľovi 1

vo výške 4.000,- EUR... na účet jeho právneho zástupcu a sťažovateľovi 2 vo výške

4.000, EUR... na účet jeho právneho zástupcu.

4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi 1 trovy právneho

zastúpenia v sume 166,12 EUR na účet jeho právneho zástupcu do 1 mesiaca

od právoplatností tohto nálezu. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi 2

trovy právneho zastúpenia v sume 166,12 EUR na účet jeho právneho zástupcu

do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Ústavný súd uznesením z 13. augusta 2014 prijal sťažnosť sťažovateliek na ďalšie

konanie.

5. Na základe výzvy ústavného súdu sa vyjadrila predsedníčka okresného súdu, ktorá

zopakovala skutočnosti uvedené v odpovedi na sťažnosť sťažovateliek z 27. februára 2013

súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.

6. Sťažovateľky vo vyjadrení uviedli, že pre nečinnosť okresného súdu 19. júla 2014

zobrali návrh na začatie konania späť a následne ho podali v inom členskom štáte Európskej

únie. Okresný súd uznesením z 3. júla 2014 konanie zastavil.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akékohoľvek trestného obvinenia proti nemu.

8. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „Účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára

právna istota“ (). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre

zdôraznil, že každé namietané porušenie základného práva podľa , resp.

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu, pričom tri základné kritériá sú: zložitosť veci, správanie účastníkov konania

a postup súdu (napr. alebo ). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež

prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam

konania pre sťažovateľa (napr. , alebo ).

9. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu, či

postupom okresného súdu v predmetnom konaní došlo k porušeniu základného práva

sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

resp. v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Po posúdení priebehu konania z hľadiska základných kritérií, na ktoré sa

prihliada, ústavný súd konštatuje, že k porušeniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov dochádza vtedy, ak konanie trvá (globálne) neprimerane dlhú dobu,

a to bez ohľadu na to, či v danom prípade boli zaznamenané prieťahy zo strany súdu. Inými

slovami, k porušeniu uvedeného práva môže dôjsť aj vtedy, ak nedošlo v konaní

k prieťahom, a naopak, i keď k prieťahom v konaní došlo, nemusí vždy ísť o porušenie

práva na prerokovanie veci v primeranej dobe, ak konanie ako celok zodpovedá

dobou svojho trvania času, v ktorom je možné uzavretie konania spravidla očakávať

(porov. rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Libanský v. Česká

republika alebo Králiček v. Česká republika).

11. Prípadná neistota v priebehu súdneho konania je jeho imanentnou vlastnosťou,

pri ktorej nikdy nie je absolútne isté, ako dopadne. To nemožno vo všeobecnosti považovať

za pochybenie zo strany súdu; tým by mohla byť až neprimeraná dĺžka konania.

12. K otázke posudzovanej dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa

opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená

objektívnym charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu, zložitosť veci, procesnú aktivitu strán sporu a pod.

13. Ústavný súd poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorým

opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov

sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa “ (, ). Z judikatúry

ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (, , , ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

14. Vzhľadom na situáciu, že sťažovateľky zobrali svoj návrh na začatie konania

späť, v dôsledku čoho okresný súd konanie zastavil, ústavný súd celkovú dobu necelých

troch rokov (28. júla 2011 – 19. júna 2014) ex post nevyhodnotil ako konanie porušujúce

základné právo podľa a právo zaručené dohovoru; preto

sťažnosti sťažovateliek nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2014