Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 455/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť Š. M., zastúpeného obchodnou spoločnosťou Fridrich

Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát doc. JUDr.

Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca

2014 doručená sťažnosť Š. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažnosť bola doplnená podaním sťažovateľa

doručeným ústavnému súdu 17. júna 2014.

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „podal dňa 20. 10. 2010

prostredníctvom právneho zástupcu žalobu na plnenie o zaplatenie 126 867,16 EUR z titulu

mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia proti žalovanému SLK

STROJE A MECHANIZMY, a. s... Komárno. Žaloba... bola doručená Okresnému súdu

Komárno dňa 10. 11. 2010. Súd vytýčil pojednávanie na deň 17. 06. 2011 a následne ho

odročil na deň 20. 09. 2011 na žiadosť právneho zástupcu žalovaného z dôvodu, že

žalovaný je na dlhodobo plánovanej pracovnej ceste v zahraničí. Následne právny zástupca

žalovaného opätovne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu zahraničnej cesty

žalovaného, na čo súd pojednávanie zrušil. Ďalšie pojednávanie súd vytýčil na deň 12. 06.

2012, ktoré následne odročil na žiadosť nového právneho zástupcu žalovaného za účelom

preštudovania materiálu.

Prvé a jediné pojednávanie sa uskutočnilo dňa 25. 09. 2012 v neprítomnosti

žalovaného a jeho právneho zástupcu. Ďalšie pojednávanie súd vytýčil na deň 14. 06. 2013,

ktoré bolo odročené na deň 20. 09. 2013 znova na žiadosť právneho zástupcu žalovaného

a to z dôvodu, že sa zúčastní na konferencii advokátov. Pojednávanie zo dňa 20. 09. 2013

bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti konajúceho sudcu. Posledné pojednávanie,

vytýčené na deň 10. 01. 2014 bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu vedľajšieho

účastníka.“.

3. V doplnení sťažnosti sťažovateľ uviedol, že aj pojednávanie určené na 10. jún

2014 bolo odročené pre práceneschopnosť zákonného sudcu na neurčito, a preto sa

domnieva, že „celková doba rozhodovania o žalobe sťažovateľa nemôže byť...

z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľná“.

4. Z odpovede predsedu okresného súdu (sp. zn. Spr 1533/13 z 21. novembra 2013)

adresovanej sťažovateľovi na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod

sp. zn. vyplýva, že predseda okresného súdu predmetnú sťažnosť vyhodnotil

ako nedôvodnú, a k odpovedi bol súčasne pripojený prehľad úkonov okresného súdu

a účastníkov konania vypracovaný zákonným sudcom 31. októbra 2013.

5. Sťažovateľ sa na základe uvedeného domáha, aby ústavný súd vo veci samej

vydal tento nález, ktorým vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo. Okrem toho navrhuje, aby ústavný súd

prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 € a úhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

9. V posudzovanom konaní okresného súdu sťažovateľ namieta postup okresného

súdu, ktorým boli podľa jeho názoru spôsobené zbytočné prieťahy a porušené ním označené

práva. Predmetom súdneho konania je „odškodnenie za sťaženie spoločenského

uplatnenia“.

10. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru,

že sťažnosť sťažovateľa je – v tomto čase – zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného

súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza najmä z vyhodnotenia doterajšieho

priebehu konania pred okresným súdom. Sťažovateľ doručil žalobu okresnému súdu

20. novembra 2010 a do podania sťažnosti adresovanej ústavnému súdu toto konanie pred

okresným súdom trvá viac ako tri roky a tri mesiace.

11. Ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých

opakovanie vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov

sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa “ (, ). Z judikatúry

ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (, , , ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , , ).

12. Aj keď postup okresného súdu – z hľadiska celkovej dĺžky konania – nemožno

považovať za celkom optimálny, ústavný súd z prehľadu úkonov účastníkov a okresného

súdu zistil, že celková dĺžka doby jeho trvania (viac ako tri roky) – nedosiahla ešte úroveň,

ktorá by mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, )

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okresný súd od podania žaloby vykonával jednoduché

procesné úkony (výzvy na vyjadrenie k žalobe, zisťoval adresu právneho zástupcu

sťažovateľa, odpovedal na žiadosti sťažovateľa, rozhodol o jeho návrhu na zmenu petitu),

a hoci nariadené pojednávania prevažne na žiadosť žalovaného viackrát odročil (napr.

16. mája 2011 a 20. septembra 2011 a 14. mája 2012, resp. dve pojednávania v roku 2013

a 2014 zrušil pre práceneschopnosť konajúceho sudcu), čím vznikli v konaní aj ojedinelé

prieťahy, ale na druhej strane v tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že v danom prípade až

pokračujúca ďalšia nečinnosť okresného súdu by mohla/môže spôsobiť porušenie

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (i práva podľa dohovoru), čo v súčasnosti ústavný súd ešte nemôže

posúdiť.

13. Ústavný súd preto uzatvára, že zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie

záveru, že by doteraz zistené ojedinelé prieťahy v konaní pred okresným súdom vo väzbe

na celkovú doterajšiu dĺžku konania dosahovali ústavne relevantnú intenzitu. Z týchto

dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

14. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

15. Ústavný súd v posudzovanej veci zohľadnil aj okolnosť, že sťažovateľ

prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal nečinnosť/prieťahy v konaní pred

okresným súdom sťažnosťou, ktorú doručil okresnému súdu iba 4 mesiace pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu, takže okresný súd za takýto čas ani nemohol prijať účinné

opatrenia na zjednanie nápravy, o to viac, ak v tom istom čase advokát sťažovateľa doručuje

okresnému súdu aj návrh na zmenu petitu s označením nových dôkazov. Preto sťažnosť je

možné považovať aj ako neprípustnú (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014