Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 78 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (83)III. ÚS 67/04
PDF · 145.9 KB
No categories available
III. ÚS 67/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2004
predbežne prerokoval sťažnosť M. L., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č.,
Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 17 C 1224/02 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára
2004 doručená sťažnosť M. L., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. J. Č., Advokátska kancelária, K., ktorou namietal porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 17 C 1224/02.
Sťažovateľ uviedol, že 27. decembra 2002 podal okresnému súdu žalobu o určenie,
že „dôvody vydedenia nie sú dané“ proti odporkyni Z. L., rodenej M., bytom K., a to
v súvislosti s prebiehajúcim dedičským konaním po poručiteľovi L. L., zomrelom
10. septembra 2002, naposledy bytom K., ktoré je na okresnom súde vedené pod sp. zn.
Sťažovateľ podľa svojho tvrdenia zaplatil súdny poplatok na základe výzvy
okresného súdu v ním stanovenej lehote (3. marca 2003), na čo bolo 9. apríla 2003 jeho
právnemu zástupcovi zaslané vyjadrenie odporkyne k žalobe. Okresný súd prerušil 6. mája
2003 dedičské konanie vedené pod sp. zn. 40 D 1058/02 do právoplatného skončenia
konania sp. zn. 17 C 1224/02. Toto konanie však nie je dosiaľ právoplatne skončené,
pričom okresný súd je vo veci už desiaty mesiac nečinný (od mája 2003), a to aj napriek
sťažnosti na prieťahy [podľa § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach
a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností
a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov],
podanej predsedovi okresného súdu 17. decembra 2003.
Sťažovateľ v prílohe svojej ústavnej sťažnosti predložil ústavnému súdu kópiu
sťažnosti adresovanej predsedovi okresného súdu zo 17. decembra 2003, ako aj kópiu
odpovede predsedu okresného súdu na uvedenú sťažnosť (list Spr 23235/03 z 22. decembra
2003), v ktorej sa okrem iného uvádza: „Je pravdou, že svoju žalobu ste podali na tunajšom
súde dňa 27. 12. 2002 a súdny poplatok ste zaplatili na základe výzvy súdu dňa 3. 3. 2003.
Dňa 5. 3. 2003 bol rovnopis Vášho návrhu zaslaný na vyjadrenie žalovanej. Jej
stanovisko bolo súdu doručené dňa 27. 3. 2003 a 9. 4. 2003 bolo zaslané Vášmu právnemu
zástupcovi.
Dňa 25. 4. 2003 bol ustanovený notár JUDr. S. telefonicky požiadaný o prerušenie
dedičského konania po nebohom poručiteľovi L. L. a zaslanie predmetného dedičského
spisu. Keďže k doručeniu spisu nedošlo, bol o jeho zaslanie požiadaný opätovne prípisom
zo dňa 19. 6. 2003. (...)“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1) Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 1224/2002 porušil
základné právo M. L., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jeho veci v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2) Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 17 C 1224/2002 konal bez zbytočných prieťahov.
3) M. L. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15 000.-Sk, (slovom
pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť mu do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4) Okresný súd Košice II je povinný uhradiť M. L. trovy právneho zastúpenia vo
výške (...).“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec
(...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“
Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...).“
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri
predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd v označenom konaní
porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).
Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS
154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).
V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto
článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), alebo návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený
(I. ÚS 17/01, I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04,
Podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu v posudzovanom konaní
nemožno už v súčasnosti, t. j. po uplynutí obdobia štrnástich mesiacov od nápadu veci na
okresný súd (27. decembra 2002) do podania sťažnosti ústavnému súdu (11. februára 2004),
počas ktorého realizoval okresný súd (v období od januára 2003 do mája, resp. júna 2003)
viacero procesných úkonov smerujúcich k prejednaniu a rozhodnutiu veci, považovať za
postup, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle čl. 48
ods. 2 ústavy (obdobne napr. I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).
Aj keď postup okresného súdu v označenom období nebol celkom bez prieťahov, ich
intenzita s prihliadnutím na ostatné okolnosti prípadu nedosiahla úroveň odôvodňujúcu
záver o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných
prieťahov a nevylučuje definitívne možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru za predpokladu sústredeného a intenzívneho postupu
okresného súdu, pokiaľ ide o posudzované konanie v nasledujúcom období.
S ohľadom na tieto skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup
okresného súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie
konanie kvalifikoval bez ďalšieho ako porušenie označených práv sťažovateľa.
Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. marca 2004