Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 15/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , narodeného , , zastúpeného Škubla & Partneri s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, proti postupu Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní ČVS: PPZ-342/NKA-BA2-2019 a sp. zn. VII/2 Gv 2/23/1000 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť

1. Ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. apríla 2024 v znení jej doplnení doručených ústavnému súdu 31. mája 2024, 28. júna 2024 a 24. septembra 2024 sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia základných práv zaručených a (ďalej len „“), ako aj a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv zaručených a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“ a „generálna prokuratúra“) v konaní označenom v záhlaví tohto uznesenia (ďalej aj „napadnutý postup“). Navrhuje, aby ústavný súd prikázal generálnej prokuratúre postupovať v konaní pôvodne vedenom tak, ako je identifikované v záhlaví tohto uznesenia (v súčasnosti ČVS: PPZ-342/NKA-BA2-2019 a sp. zn. , pozn.), bez zbytočných prieťahov, resp. aby prikázal generálnej prokuratúre zabezpečiť vo svojej pôsobnosti pri výkone dohľadu nad činnosťou prokurátora vykonávajúceho dozor konanie v danej veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada, aby ústavný súd prikázal Krajskej prokuratúre v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) postupovať v avizovanom konaní bez zbytočných prieťahov. Súčasne navrhuje priznať mu náhradu trov konania.

2. Sťažovateľovi bolo uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry ČVS: PPZ-342/NKA-BA2-2019 z 23. novembra 2022

podľa vznesené obvinenie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa a obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa a a (ďalej len „“). Proti uzneseniu o vznesení obvinenia 1 podal sťažovateľ 1. decembra 2022 sťažnosť, na podklade ktorej bolo toto uznesenie podľa zrušené uznesením úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/2 Gv 2/23/1000 z 12. februára 2024 (ďalej len „uznesenie o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia 1“).

3. Uznesením úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/2 Gv 2/23/1000 z 12. marca 2024 bolo sťažovateľovi podľa vznesené obvinenie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa a pokračovací zločin podplácania podľa a a a (ďalej len „“). Uznesením generálnej prokuratúry sp. zn. IV/3 Pz 17/24/1000 z 10. apríla 2024 bolo a uznesenie o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia 1 postupom podľa a nasl. zrušené. V čase podania ústavnej sťažnosti bol teda sťažovateľ opätovne obvinený na základe uznesenia o vznesení obvinenia 1, v nadväznosti na čo generálna prokuratúra prikázala krajskej prokuratúre, aby vo veci znovu konala a rozhodla.

4. Po podaní ústavnej sťažnosti bolo postupom podľa zrušené uznesením krajskej prokuratúry sp. zn. z 2. septembra 2024.

II.

Argumentácia sťažovateľa

5. Sťažovateľ uvádza, že nedostatky efektivity konania úradu špeciálnej prokuratúry v napadnutom postupe, ktoré zakladajú porušenie , listiny a dohovoru, možno identifikovať vo viacerých súvislostiach. V období od 6. decembra 2022 do 12. februára 2024 konal úrad špeciálnej prokuratúry so zbytočnými prieťahmi pri vybavovaní námietky uplatnenej v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia 1, podľa ktorej mala vyšetrovateľka v čase vydania tohto uznesenia pozastavený výkon funkcie policajtky. Pokiaľ ide o ostatné argumenty uvedené v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia 1, úrad špeciálnej prokuratúry bol nečinný od 6. decembra 2022 až do podania ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ na tieto námietky nedostal odpoveď ani v uznesení o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia 1, ani v neskoršom postupe špecifikovanom v bode 3 dôvodov tohto uznesenia. Napokon bol úrad špeciálnej prokuratúry nečinný pri vybavovaní sťažovateľových žiadostí o preskúmanie postupu policajta podľa . Sťažovateľ nahliadol 15. júna 2023 do spisu, keď súčasne požiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľky z dôvodu odmietnutia vydania poznámkového zošita. Okrem toho podal 28. júna 2023 žiadosť o preskúmanie postupu policajta pre nesprávne vedenie spisu. Obe žiadosti neboli vecne vybavené, pretože sťažovateľ bol 1. februára 2024 len upovedomený o ich odstúpení Národnému bezpečnostnému úradu.

6. Skutkové okolnosti uvádzané v predošlom bode dôvodov tohto uznesenia zakladajú podľa sťažovateľa súčasne porušenie základného práva podľa a listiny. V danom prípade totiž nejde len o „bežnú“ nečinnosť orgánu verejnej moci, ale o cielenú

a vedomú nečinnosť následne verejne obhajovanú nepravdivými tvrdeniami s cieľom udržať obvinenie sťažovateľa „pri živote“ a využiť ho na prezentáciu úradu špeciálnej prokuratúry. V obdobnom kontexte došlo aj k porušeniu čl. 18 dohovoru, pretože úrad špeciálnej prokuratúry sledoval spôsobenými prieťahmi mimoprocesné (protiprávne) ciele v podobe zneužitia moci smerom k udržaniu sťažovateľovho obvinenia „pri živote“.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa ústavný súd predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zisťoval, či obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

8. Rozsah ústavnej sťažnosti, ktorým je ústavný súd podľa viazaný, je v rovine referenčných ustanovení tvorený a , a listiny, ako aj a dohovoru. Neuniklo pozornosti ústavného súdu, že sťažovateľ v dôvodovej časti ústavnej sťažnosti uvádzal dohovoru v celosti. Námietku porušenia dohovoru v rozsahu, ktorý sťažovateľ nezhmotnil v petite ústavnej sťažnosti, tak ústavný súd vyhodnotil v súlade so svojou ustálenou rozhodovacou praxou len ako súčasť sťažnostnej argumentácie sťažovateľa (m. m. napr. ). Ústavný súd dodáva, že všetky sťažovateľom namietané nedostatky v rešpektovaní jeho práv je možné zaradiť pod referenčné normy, ktoré sťažovateľ uviedol v petite ústavnej sťažnosti. To bolo dôvodom, pre ktorý ústavný súd sťažovateľa nevyzýval na doplnenie petitu ústavnej sťažnosti.

9. Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a listiny (a teda aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Právna neistota sa v trestnom konaní prípravnom na rozdiel od trestného konania súdneho týka toho, či orgán činný v prípravnom konaní navrhne podanie obžaloby, alebo v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní navrhne iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania. K odstráneniu právnej neistoty v trestnom konaní prípravnom preto dochádza až takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom konaní súdnom, alebo sa vydá rozhodnutie, na základe ktorého trestné konanie prípravné právoplatne končí bez podania návrhu na obžalobu trestne stíhanej osoby (m. m. napr. ).

10. Ochranu základnému právu podľa (resp. listiny) a právu podľa dohovoru poskytuje ústavný súd len vtedy, ak bola ústavná sťažnosť uplatnená v čase, keď namietané porušenie týchto referenčných noriem označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade úradom špeciálnej prokuratúry) ešte trvalo. Inými slovami, ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k tvrdenému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto

porušovanie (m. m. napr. ). Keďže v danom prípade bola ústavná sťažnosť uplatnená ešte v čase, keď sa sťažovateľ nachádzal v procesnom postavení obvineného, ústavný súd pristúpil k tzv. kvázimeritórnemu prieskumu napadnutého postupu.

11. Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľa o prieťahoch v prípravnom konaní, z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že celková dĺžku trestného konania sa posudzuje od vznesenia obvinenia (m. m. napr. ). Aj keď doba prípravného konania v trvaní od vydania uznesenia o vznesení obvinenia 1 (23. novembra 2022) do podania ústavnej sťažnosti (19. apríla 2024) nebola s poukazom na optimálna, ústavný súd už viackrát vyriekol (m. m. napr. , ), že v danom prípade ide o lehotu poriadkovú. Presné ohraničenie dĺžky konkrétneho trestného stíhania v zákone totiž nie je možné (pozri dôvodovú správu k právnej úprave ), preto uplynutie lehôt objektivizovaných v samo osebe nemôže svedčiť o porušení základného práva podľa ( listiny), resp. práva podľa dohovoru (m. m. napr. ).

12. Navyše, aj celkový a konkrétny kontext sťažovateľovej veci umožňuje vyrieknuť záver, že dĺžka prípravného konania trestného, ktoré ku dňu uplatnenia ústavnej sťažnosti trvalo necelých 17 mesiacov, nesignalizuje ústavno-právnu relevanciu v zmysle extrémnej dĺžky konania. Podstatné sa javí, že úrad špeciálnej prokuratúry nebol v danom prípade úplne pasívny, ale, ako vyplýva aj z vlastného odôvodnenia ústavnej sťažnosti v podstatných črtách recipovaného do bodov 2 a 3 dôvodov tohto uznesenia, v konaní postupoval uplatnením aktívneho rozhodovacieho postupu.

13. Čo sa týka času, najdlhšia časť tvrdeného prieťahu v trvaní necelých 15 mesiacov mala trvať od prvého vznesenia obvinenia sťažovateľovi (23. novembra 2022) do rozhodnutia o sťažovateľom viackrát doplnenej sťažnosti proti uzneseniu o vznesenia obvinenia 1 (12. februára 2024). Aj v tomto období však úrad špeciálnej prokuratúry vykonal viacero procesných úkonov s cieľom dosiahnuť potrebný stav objasnenia prípadu. Zo strany 41 uznesenia o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia 1 vyplývajú konkrétne poukazy na (i) došetrenie prípadu dopytom vyšetrovateľky o doplňujúce stanovisko a (ii) viaceré žiadosti, ktoré boli v konkrétnej rovine adresované viacerým subjektom, a to Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, obci Ivanka pri Dunaji a kontrolnému orgánu ŠVT Gorila. Úrad špeciálnej prokuratúry poukázal aj na podmienenie rozhodovania o avizovanej sťažnosti ukončením procesu posudzovania námietok zaujatosti. Po rozhodnutí o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia 1 bolo vydané v časovom horizonte jedného mesiaca (12. marca 2024), pričom toto uznesenie bolo zo strany generálnej prokuratúry zrušené v časovom slede ďalšieho necelého jedného mesiaca (10. apríla 2024). Sťažovateľ bol tak v čase uplatnenia ústavnej sťažnosti obvinený opäť, a to s poukazom na . Za daných skutkových okolnosti preto ani pri uplatnení požiadavky na venovanie osobitnej starostlivosti konaniu, v ktorom sa rozhoduje o trestnom obvinení, nie je dôvod trestné konanie vo veci sťažovateľa považovať za porušujúce referenčné kritériá objektivizované v , listiny, resp. dohovoru.

14. K námietke o porušení požiadavky urýchleného vybavovania žiadostí sťažovateľa podľa ústavný súd prioritne poznamenáva, že korešpondujúci postup úradu špeciálnej prokuratúry nasledoval dvom sťažovateľovým podaniam z 15. júna 2023 a 28. júna 2023, ktorých vybavenie bolo najskôr pozastavené z dôvodu podania námietky zaujatosti proti všetkým

prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry (23. októbra 2023). Upovedomením sp. zn. VII/2 Gv 2/23/1000 z 1. februára 2024 bolo sťažovateľovi zo strany úradu špeciálnej prokuratúry notifikované, že obe žiadosti boli podľa obsahu primárne posúdené ako oznámenia okolností nasvedčujúcich porušovaniu právnych predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností. Z tohto dôvodu boli podania odstúpené na objasnenie Národnému bezpečnostnému úradu s požiadavkou na následné informovanie úradu špeciálnej prokuratúry o výsledkoch zistení. Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry pritom sťažovateľovi primerane vysvetlil, že ak by zistené závery „mali mať presah aj do trestného konania a vyplývala by z nich potreba zásahu v režime výkonu dozoru prokurátora, boli by prijaté osobitne aj iné opatrenia aj z mojej strany“.

15. Úrad špeciálnej prokuratúry teda sťažovateľovi poskytol zrozumiteľné dôvody odstúpenia uplatnených podaní príslušnému orgánu štátnej správy (Národnému bezpečnostnému úradu), pričom niekoľko mesiacov trvajúci postup prokurátora nemožno v tomto kontexte vyhodnotiť ako okolnosť, ktorá by mala za následok porušenie ústavných práv sťažovateľa. Pri preskúmavaní námietky porušenia základného práva podľa ( listiny) a práva podľa dohovoru je totiž trestné konanie posudzované ako celok, nie osobitne každé jeho jednotlivé vedľajšie konanie, ktoré ani nie je súčasťou trestného obvinenia (m. m. ). Inak povedané, požiadavka prejednávania veci bez zbytočných prieťahov sa upína k meritórnemu trestnému konaniu v jeho celosti. Čiastkové , listinou a dohovorom zaručené práva na urýchlené prejednanie žiadosti podľa podľa judikatúry ústavného súdu neexistujú (m. m. ).

16. V súvislosti s tvrdením sťažovateľa o porušení základného práva podľa ( listiny) ústavný súd s poukazom na argumentačné línie ústavnej sťažnosti, ktorých obsahom bol nedostatok rýchlosti konania úradu špeciálnej prokuratúry v napadnutom postupe, poznamenáva, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravuje ( listiny), a nie ( listiny). Sťažovateľom označené a listiny upravujú vo všeobecnosti základné právo na súdnu a inú právnu ochranu, k porušeniu ktorého vzhľadom na obsah dôvodov uvedených v sťažnosti, ako aj obsah označeného základného práva zjavne nemohlo dôjsť. K vysloveniu porušenia tohto základného práva by mohlo dôjsť v prípade, v ktorom by namietané prieťahy spôsobené neodôvodnenou nečinnosťou alebo neefektívnou a nesústredenou činnosťou (s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania) signalizovali, že v postupe porušovateľa došlo k pochybeniam takej intenzity, že aj s ohľadom na ďalšie konkrétne okolnosti posudzovanej veci možno uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (m. m. napr. ). Aj s prihliadnutím na skutočnosti uvedené najmä v bodoch 11 až 15 dôvodov tohto uznesenia však v prerokúvanej veci prima facie nejde o takú významnú dĺžku konania, ktorá by mohla viesť k vysloveniu porušenia základného práva podľa ( listiny), resp. k formulovaniu úvah o odopretí spravodlivosti (denegatio iustitiae).

17. Pokiaľ ide o námietku porušenia referenčného kritéria obsiahnutého v čl. 18 dohovoru, ústavný súd poznamenáva, že uvedený článok dopĺňa ostatné hmotnoprávne ustanovenia dohovoru a jeho protokolov. Tento článok nemá vlastnú nezávislú existenciu, ale je účinný len vo vzťahu k právam a slobodám, ktoré sú zaručené ustanoveniami dohovoru (m. m. napr. , ).

18. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v danom prípade napadnutým postupom, pozn.) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok relevantnej vzájomnej súvislosti medzi namietaným postupom a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (m. m. napr. ). Ústavný súd je toho názoru, že so zreteľom na závery uvedené v tomto uznesení chýba ústavne relevantná súvislosť medzi napadnutým postupom a argumentačnými líniami formulovanými v ústavnej sťažnosti.

19. So zreteľom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti dospel k zisteniu, že napadnutý postup nesignalizuje možnosť porušenia sťažovateľom uvádzaných práv, z čoho rezultuje, že dôvodnosť ústavnej sťažnosti nie je potrebné preskúmať po jej prijatí na ďalšie konanie. Podanú ústavnú sťažnosť preto ústavný súd odmietol v jej celosti podľa ako zjavne neopodstatnenú.

20. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími v nej uplatnenými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2025

Robert Šorl

predseda senátu