Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-48-2020.pdf
PDF · 87.96 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/48/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci obžalovaného Mgr. T. T., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom Q. K. XXXX/XX, U., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14.06.2019, č. k. 9T/142/2017-574, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.11.2020 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Galanta podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného Mgr. T. T. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa 22.09.2017, č. 1 Pv 752/15/2202, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 23.11.2015 v čase o 11.50 hod. na rýchlostnej ceste R1 v kilometri 14,5 v smere na Trnavu, v katastri obce Sereď, ako vodič osobného motorového vozidla zn. BMW 765, farby striebornej metalízy, ev. č. BL-251CG, jazdiaci v pravom jazdnom pruhu, sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke a narazil do zadnej časti pred ním idúceho osobného motorového vozidla zn. Fiat STILO, farby striebornej metalízy, ev. č. NR-557GT, vedeného vodičom H. S., nar. XX.XX.XXXX, ktoré odhodilo do vozidla v ľavom jazdnom pruhu zn. Porsche CAYENNE, farby čiernej metalízy, ev. č. MT-608DU, riadeného vodičom N. X., a následnou rotáciou vozidlo zn. Fiat STILO zišlo mimo vozovku vpravo do priekopy, kde sa prevrátilo na strechu a zostalo, čím osobe H. S., spôsobil zranenie a to pomliaždenie pravého predného dolného hrudníka, bolesť v oblasti hrudnej kosti s odreninou kože na chrbte pravej ruky s obmedzením na obvyklom spôsobe živote v trvaní 5 týždňov, spolujazdcom P. S., spôsobil zranenie a to pomliaždenie pravého dolného hrudníka, s obmedzením na obvyklom spôsobe života v trvaní 5 týždňov a spolujazdcovi H. S., spôsobil zranenie a to podvrtnutie krčnej chrbtice bez úrazových zmien na kostnom skelete krčných stavcov s obmedzením na obvyklom spôsobe živote v trvaní 5 týždňov, čím porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) a § 137 ods. 2 písm. c) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Zároveň boli poškodení: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Národná diaľničná poisťovňa, a.s. a Sociálna poisťovňa podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný proces.
Okresný súd dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané, že sa stal skutok ako je uvedený v obžalobe. Poškodení a obžalovaný predložili svoje verzie udalosti, keď podľa poškodených títo išli po ceste predpísanou rýchlosťou okolo 100 - 110 km/h, keď do nich zozadu narazil obžalovaný, a podľa obžalovaného tento išiel po ceste rýchlosťou okolo 100 - 110 km/h, keď sa pred ním zrazu zjavilo auto poškodených a nárazu už nevedel zabrániť. Svetlo do týchto vyjadrení vniesol znalecký posudok Ing. Hóbora, zabezpečený obžalovaným, podľa ktorého verzia poškodených nezodpovedá poškodeniam vozidiel a ich konečným polohám a simuláciou nehody dospel k záveru, že vozidlo poškodených v čase
zrážky išlo podstatne nižšou rýchlosťou, ako uvádzajú, a z natočenia vozidla poškodených vyplýva, že sa rozbiehalo od krajnice cesty, kde pravdepodobne predtým stálo. Rozdielová rýchlosť vozidiel v čase zrážky musela byť cca 35 km/h. Okresný súd považoval tieto závery za presvedčivé a týmto zodpovedá aj výpoveď svedka X., podľa ktorého išlo auto obžalovaného popri jeho aute, idúceho okolo 125 km/h, a neuviedol, že by ho obiehalo veľkou rýchlosťou. Preto podľa názoru okresného súdu, ak by išlo vozidlo obžalovaného iba o trochu rýchlejšie, ako pred ním idúce vozidlo poškodených, nebol by nárazom spôsobený taký následok a ani také škody na vozidlách, ako sú vidno na fotodokumentácii z obhliadky miesta dopravnej nehody. Z týchto vyplýva značný rozdiel v rýchlosti zúčastnených vozidiel, pričom v zmysle uvedených dôkazov mal okresný súd za preukázané, že to bolo vozidlo poškodených, ktoré sa rozbiehalo z miesta na kraji cesty a v čase zrážky dosiahlo len rýchlosť cca 46 km/h, pričom nemalo prečo brzdiť, ale zrýchľovať, a obžalovaný v čase zrážky zbrzdil na cca 77 km/h. Vzhľadom na uvedené okresný súd potom nezistil u obžalovaného porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, keďže od vodiča nemožno očakávať, ani to nemá zákonom uložené, že by pri jazde na rýchlostnej ceste mal predpokladať zaraďovanie sa vozidiel stojacich pri kraji cesty. V zmysle znaleckého posudku, s ktorými sa okresný súd stotožnil, nemal obžalovaný vzhľadom na jeho rýchlosť, ktorá bola v rámci povolenej rýchlosti, miesto na ceste, ktoré bolo s obmedzeným výhľadom pre nadjazd nad železnicou, ako aj situáciu na ceste, keď išiel súbežne s vozidlom svedka X., idúcim v ľavom jazdnom pruhu, možnosť reagovať na vozidlo poškodených. Naopak osobou, ktorá porušila dôležité povinnosti, sa okresnému súdu javil byť vodič vozidla poškodených, ktorý s vozidlom zastal na rýchlostnej ceste mimo parkoviska, v neprehľadnom úseku vozovky, a pri rozbiehaní vytvoril náhlu prekážku obžalovanému, prípadne bezdôvodne spomalil pod minimálnu rýchlosť v tomto úseku 80 km/h.
Ohľadom právnej kvalifikácie zranení poškodených sa okresný súd nestotožnil s obranou obžalovaného, že treba zohľadňovať doterajší život poškodených, prípadne aj invaliditu, a u nikoho liečba netrvala viac ako 7 dní. Dĺžka liečby nie je jediným kritériom pre kvalifikáciu poškodenia zdravia ako ublíženia na zdraví, no ublížením na zdraví je aj taká ujma, ktorá si objektívne vyžiadala lekárske vyšetrenie či ošetrenie. Poškodení boli pri dopravnej nehode v aute, ktoré narazilo do viacerých áut, prerazilo zvodidlá a prevrátilo sa na strechu, pričom viacerí bezprostredne po nehode uvádzali bolesti na hrudníku, poškodený S. st. musel byť dokonca z auta vyťahovaný záchranármi. Jednalo sa o situáciu, ktorá jednoznačne objektívne vyžadovala aspoň lekárske vyšetrenie či nedošlo k zlomeninám rebier alebo iným vnútorným poraneniam, čo už samo o sebe kvalifikuje také poškodenie ako ublíženie na zdraví, bez ohľadu na výsledok vyšetrenia. Okresný súd tiež uviedol, že nie je namieste skúmať obvyklý spôsob života poškodeného, pretože sa nemyslí obvyklý spôsob života konkrétneho poškodeného, ale všeobecný obvyklý spôsob života. Iný výklad by bol v rozpore s elementárnou požiadavkou spravodlivosti, keď by sa poskytovala iná právna ochrana (a potrestanie páchateľa) na základe životného štýlu poškodeného.
Na základe vykonania a zhodnotenia dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia dospel okresný súd k záveru, že skutok, ako je uvedený v obžalobe, sa nestal, a okresný súd preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Keďže obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, odkázal okresný súd poškodených na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku zahlásil ihneď na hlavnom pojednávaní prokurátor odvolanie. Argumentoval nasledovne:
„Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa pokiaľ ide o výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, nepovažujem za správne, nakoľko mám za to, že výsledky dokazovania preukazujú, že skutok, za ktorý bol Mgr. T. T. obžalovaný, sa stal, tento napĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, a že ho spáchal obžalovaný.
S právnym názorom súdu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, sa nemožno stotožniť. V tejto súvislosti je potrebné najprv poukázať na závery znaleckého posudku č. 2017068 Ing. Vojtecha Hóbora, ktorý analýzu priebehu dopravnej nehody spracoval v dvoch alternatívach. Pri prvej alternatíve pracoval s verziou podľa tvrdení poškodených, teda že vozidlo Fiat STILO sa pohybovalo pred zrážkou rovnomernou rýchlosťou cca 100-110 km/h v strede pravého jazdného pruhu a rýchlosť vozidiel BMW a Porsche bola prispôsobená rýchlosti vozidla Fiat, aby sa na vozidlách dosiahlo zadokumentované poškodenie, pohyb pri zrážke a konečné polohy. Pri rozbore technickej prijateľnosti tejto alternatívy pohybu vozidla Fiat zistil, že nie je technicky prijateľná. Pri druhej
alternatíve pohybu účastníkov vychádzal z takých rýchlostí pohybu vozidiel, aby dosiahol ich pohyb po zadokumentovaných stopách a konečné polohy, pričom podľa vyjadrenia znalca práve táto druhá alternatíva je technicky prijateľná.
Pri takýchto záveroch znaleckého posudku je však potrebné poukázať na skutočnosť, že znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku nepoužil údaje zaznamenané v náčrtku dopravnej nehody vyhotovenom políciou z dôvodu, že tieto údajne, podľa názoru znalca, neboli správne zadokumentované. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že znalec bol nespokojný aj so zápisnicou o obhliadke miesta činu a taktiež zmenil, doplnil predmetnú zápisnicu, pričom na č. l. 35-42 znaleckého posudku č. 20170668 Ing. Vojtech Hóbor hodnotí vyššie označené a v prípravnom konaní vykonané listinné dôkazy, vymenuje čo považuje v náčrtku a v zápisnici o obhliadke miesta činu za správne vykonané a čo za nesprávne zadokumentované. Takéto hodnotenie dôkazov zo strany znalca považujem za nezákonné aj z dôvodu, že hodnovernosť ako aj zákonnosť zápisnice o obhliadke miesta činu a náčrtku dopravnej nehody neboli v rámci prípravného konania ako ani pred súdom prvého stupňa spochybnené, prípadne zo strany obhajoby namietané. Je neprijateľné, aby súd na jednej strane poukázal a vychádzal zo znaleckého posudku a na druhej strane oboznamoval znaleckým posudkom spochybnené listinné dôkazy v priebehu dokazovania. Uvedený rozpor prvostupňový súd neodstránil (výsluchom policajtov, ktorí vyhotovili zápisnicu o obhliadke miesta činu, náčrtok z miesta dopravnej nehody, resp. pribratím iného znalca na vypracovanie znaleckého posudku z. odboru cestnej dopravy), ale ešte prehĺbil, keď pri vyhlásení rozsudku vychádzal z oboch dôkazov, pričom pri ustaľovaní skutkového stavu veci privilegoval závery znaleckého posudku nad ostatné zabezpečené dôkazy. Na záver konštatujem, že súd prvého stupňa sa nedôsledne riadil zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom na základe dôkaznej situácie mám za to, že skutku sa dopustil obžalovaný a to porušením dôležitej povinnosti, konkrétne tým, že sa úplne nevenoval riadeniu vozidla ani premávke na vozovke a z uvedeného dôvodu narazil do pred ním jazdiaceho motorového vozidla. S poukazom na vyššie uvedené dôvody navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“ K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu (č. l. 593) a uviedol, že znalec posudzoval technickú správnosť zachytených údajov, obhliadka miesta činu je úkonom neopakovateľným a prokuratúra výsluch policajtov ani pred súdom nenavrhovala. Vecná ani formálna správnosť posudku nebola ani v najmenšom spochybnená. Prokuratúra napriek opakovaným žiadostiam obhajoby nezabezpečila znalecký posudok z odboru dopravy už v prípravnom konaní a to práve z dôvodu, že nemala záujem objasňovať skutočnosti svedčiace v prospech obžalovaného. Medzi výpoveďami poškodených a výpoveďou obžalovaného bol už v prípravnom konaní zjavný rozpor.
Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný a jeho obhajca. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti poškodených, ktorí boli o termíne verejného zasadnutia riadne upovedomení. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu prokuratúry vyhovieť a teda napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obhajca obžalovaného uviedol, že znalecký posudok je správny, napadnutý rozsudok je vecne správny a navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný nakoniec žiadal krajský súd, aby odvolanie prokurátora zamietol.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje.
Treba poukázať na dôležitú skutočnosť, že v tomto konaní to nebol prokurátor, ktorý preukazoval vinu obžalovaného, ale naopak obžalovaný, ktorý musel súdu preukázať svoju nevinu. Odvolaciemu súdu nie je jasné, ako mohol prokurátor podať obžalobu bez vypracovania znaleckého posudku, z ktorého by bolo zrejmé, kto zavinil v predmetnom trestnom konaní dopravnú nehodu a je trestnoprávne zodpovedný za spôsobený následok. Od začiatku totižto existovali pochybnosti o priebehu nehodového deja vzhľadom na rozporné výpovede obžalovaného a poškodených. Prokurátor však bez zabezpečenia najdôležitejšieho dôkazu podal obžalobu s opisom skutkového deja, ktorý nekriticky prevzal zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 23.11.2015. Navyše obžalovaný pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dokonca podal aj návrh na doplnenie dokazovania v tom smere, aby bol zabezpečený znalecký posudok znalca z odboru dopravy k analýze nehodového deja, avšak poverený príslušník PZ návrhu nevyhovel s odôvodnením, že neboli predložené relevantné podklady vedúce k zmene posúdenia zavinenia skutku (prokurátor na uvedené reagoval podaním obžaloby).
Pokiaľ prokurátor namieta oboznámenie listinných dôkazov, k tomu treba uviesť, že súd môže vychádzať len z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a preto okresný súd správne postupoval, keď listinné dôkazy, ktoré aj keď boli spochybnené, prečítal.
Ďalšia argumentácia prokurátora je pre odvolací súd nepochopiteľná. Prokurátor tvrdí, že súd mal vypočuť policajtov, ktorí vyhotovili zápisnicu o obhliadke miesta činu, resp. pribrať iného znalca na vypracovanie znaleckého posudku. Tu treba zdôrazniť, že pokiaľ chcel prokurátor vykonať tieto dôkazy, mal navrhnúť doplnenie dokazovania na súde prvého stupňa, avšak naopak prokurátor návrhy na doplnenie dokazovania nemal (zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 31.05.2019, č. l. 552).
Krajský súd sa s právnym názorom okresného súdu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný Mgr. T. T. stíhaný, jednoznačne stotožnil. A to najmä vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 2017068 Ing. Vojtecha Hóbora, ktorý analyzoval priebeh dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 23.11.2015 v čase o 11.50 hod. na rýchlostnej ceste R1 v kilometri 14,5 v smere na Trnavu, v katastri obce Sereď, o ktorých záveroch nie sú žiadne pochybnosti.
Okresný súd tak správne oslobodil obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože k dopravnej nehode malo prísť porušením dôležitej povinnosti zo strany obžalovaného, čo však preukázané nebolo. Preto krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.