Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 184/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Balalovou,

Ružová dolina 10, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 346,26 € (slovom

tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ivety Balalovej, Ružová

dolina 10, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ), vo veci namietaného porušenia svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia

Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Bratislava,

1. oddelenia vyšetrovania (ďalej len „vyšetrovateľ“) pod ČVS: PPZ-1/BOK-B1-2009 (ďalej

len „postup vyšetrovateľa Policajného zboru“) a postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie okresného súdu“).

2. Ústavný súd uznesením sp. zn. z 28. apríla 2020 prijal ústavnú

sťažnosť na ďalšie konanie v časti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní, a vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol ako

zjavne neopodstatnenú

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 16. júla 2002

na Krajskom úrade vyšetrovania v Bratislave trestné oznámenie vo veci podvodu

spáchaného „An Ko “ (správne má byť Ko Pa

Al An , pozn.) a (spolu ďalej len „obvinení“). Trestné

stíhanie bolo pôvodne vedené pod ČVS: KÚV-86/OVEK-2002. Sťažovateľ uviedol, že

vyšetrovateľ Policajného zboru vzniesol proti obvineným obvinenie z trestného činu

podvodu v roku 2008. Z uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru ČVS: PPZ-29/BOK-

-2009 z 10. marca 2011 (bod 13) vyplýva, že obvinení spôsobili sťažovateľovi ako

poškodenému škodu vo výške 82 331,35 € (2 480 314,20 Sk), z ktorej následne

vrátila 17 260,83 € (520 000 Sk), čím sa celková výška škody ustálila na sume

65 070,52 €, na ktoré si voči obvineným v trestnom konaní uplatnil nárok.

4. Sťažovateľ namieta, že orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj konajúcim

súdom mu bolo zmarené vykonanie významných práv, a to najmä práva robiť návrhy

na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy a vyjadriť sa

k vykonaným dôkazom, právo byť písomne informovaný o svojich právach, právo byť

o nich poučený a mať plnú možnosť ich uplatniť podľa . Sťažovateľ

ďalej namieta zmarenie práva na zaistenie nároku na náhradu škody podľa § 50 ods. 1

tým, že orgány činné v trestnom konaní nezaistili majetok obvinených,

ktorý v čase ich zadržania bol vysoký, a v súčasnej dobe už nemajú žiadny majetok.

Sťažovateľ zároveň uvádza, že orgány činné v trestnom konaní mu neposielali všetky

listiny, tak ako to ukladá , napriek tomu, že sťažovateľ uviedol svoj

telefonický kontakt, ako aj korešpondenčnú adresu. Sťažovateľovi nebolo doručené

uznesenie o začatí trestného stíhania, obžaloba a podobne.

5. Ťažisková námietka sťažovateľa spočíva v porušení ním označených práv,

ku ktorému došlo nekonaním orgánov činných v trestnom konaní plynule, bez prieťahov

a v zmysle zákona. Sťažovateľ má vedomosť o vykonaní nasledujúcich procesných úkonov:

- 16. júla 2002 ‒vyšetrovateľom Policajného zboru vznesené obvinenie

Ko An a ,

- 8. februára 2011 ‒sťažovateľovi zaslané vyrozumenie o preštudovaní

vyšetrovacieho spisu,

- 10. marca 2011 ‒uznesenie v trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-29/BOK-B1-

2009 o prerušení trestného konania pre neprítomnosť obvineného Ko

An ,

- 30. mája 2013 ‒prokurátorom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská

prokuratúra“) podaná na okresnom súde obžaloba na .

6. Sťažovateľ uvádza, že od vznesenia obvinenia vyšetrovateľom Policajného zboru

uznesením ČVS: KUV-86/OVEK 2002 zo 16. júla 2002 do ukončenia vyšetrovania v roku

2011 uplynulo 9 rokov. Podanie obžaloby na okresnom súde trvalo krajskej prokuratúre

2 roky. Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd v napadnutom konaní nevykonal žiadny

úkon smerujúci k odsúdeniu obžalovaného a k náhrade škody sťažovateľovi

vo výške 65 070,52 €, ktorá sa s odstupom takého dlhého času javí ako nevymožiteľná

pohľadávka, keďže obžalovaný mal viac ako 17 rokov na to, aby sa zbavil akéhokoľvek

majetku.

7. Poukazujúc na judikatúru ústavného súdu, sťažovateľ uvádza, že poškodený

v trestnom konaní, ktoré dospelo do štádia vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, disponuje

možnosťou domáhať sa vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa . V tejto súvislosti ďalej uvádza, že

«V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) uplatnenie

nároku na náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania treba považovať

za začatie konania podľa príslušných ustanovení . Akonáhle

poškodený uplatní svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní, je to prekážkou, aby si

náhradu škody paralelne uplatnil aj v občianskoprávnom konaní. Preto konanie

a rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania vo vzťahu

k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd [ďalej len „dohovor“ (napr. , )].»

8. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

veci na ďalšie konanie nálezom vyslovil:

„I. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,

812 72 Bratislava, Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej

kriminalite, odbor Bratislava, 1. oddelenie vyšetrovania, Pribinova 2,812 72 Bratislava pod

ČVS: PPZ-29/BOK-B1-2009 (predtým ČVS: KÚV-86/OVEK-2002) porušené bolo.

II. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené bolo.

III. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

IV. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

20.000.-€ /dvadsaťtisíc eur/, ktoré je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresný

policajný zbor v Bratislave II, odbor kriminálnej polície, Osvetová 4, 827 49 Bratislava je

povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000.-

€ /desaťtisíc eur/, ktoré je Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

VI. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresný policajný zbor v Bratislave II

odbor kriminálnej polície, Osvetová 4, 827 49 Bratislava je povinné zaplatiť sťažovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ÚS SR do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

VII. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov

právneho zastúpenia v konaní pred ÚS SR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

9. Na základe výzvy ústavného súdu na zaujatie stanoviska k ústavnej sťažnosti

predseda okresného súdu vo svojej odpovedi sp. zn. z 12. júna 2020

uviedol, že je toho názoru, že „súd vo veci, aj vzhľadom na veľký počet poškodených

trestným činom, konal priebežne a rozhodol v primeranej lehote, pričom ku dňu 27.11.2019

je predmetné konanie právoplatne skončené odsudzujúcim rozsudkom sp. zn.

zo dňa 27.11.2019, v zmysle ktorého boli poškodení trestným činom, vrátane sťažovateľa,

odkázaní s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces“.

Predseda okresného súdu konečné rozhodnutie ponechal na zváženie ústavnému

súdu a v prípade konštatovania porušenia práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov požiadal, aby ústavný súd zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného

zadosťučinenia a sťažovateľovi finančné zadosťučinenie nepriznal.

10. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko z 25. júna 2020 prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne aj sťažovateľ, ktorý v ňom uviedol, že síce okresný súd

27. novembra 2019 meritórne rozhodol, ale poškodených trestným činom odkázal

s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilnoprávne konanie. Ďalej sťažovateľ

poukázal najmä na to, že jemu ako poškodenému v napadnutom konaní neboli doručované

písomnosti, predvolania na pojednávania a nebol mu doručený ani rozsudok okresného

súdu. Sťažovateľ vyjadril nesúhlas s tým, že napriek roky trvajúcemu konaniu a napriek

tomu, že má vedomosť o tom, že obžalovaný výšku škody uznal, okresný súd nerozhodol aj

o náhrade škody, ale odkázal sťažovateľa na jej uplatnenie v civilnoprávnom konaní.

Uvedeným postupom okresného súdu sa podľa sťažovateľa zásadne predlžuje konanie

o náhradu škody, keďže sťažovateľ bude musieť podať civilnú žalobu, o ktorej bude musieť

byť vykonané dokazovanie a až následne bude vydané rozhodnutie.

11. Vzhľadom na vyjadrenie sťažovateľa v ústavnej sťažnosti, ako aj predsedu

okresného súdu z 12. júna 2020, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, ústavný súd v súlade s o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. (ďalej len ,,“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Obsah súdneho spisu v napadnutom konaní

12. Z obsahu predloženého spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd

zistil pre posúdenie ústavnej sťažnosti vykonanie týchto relevantných procesných úkonov:

- 11. júna 2013 – podaná obžaloba krajskej prokuratúry sp. zn. z 30. mája

2013 na obvineného ,

- 27. júna 2013 – stranám konania doručovaná obžaloba a výzva na označenie

dôkazov,

- 16. apríla 2014 – hlavné pojednávanie,

- 5. júna 2014 – hlavné pojednávanie,

- 1. októbra 2014 – hlavné pojednávanie,

- 17. decembra 2014 – hlavné pojednávanie,

- 26. marca 2015 – hlavné pojednávanie,

- 10. júna 2015 – hlavné pojednávanie nebolo možné vykonať z dôvodu

hospitalizácie obvineného,

- 15. októbra 2015 – hlavné pojednávanie,

- 7. januára 2016 – hlavné pojednávanie,

- 27. apríla 2016 – hlavné pojednávanie,

- 22. septembra 2016 – hlavné pojednávanie – odročené z dôvodu ospravedlnenia

člena senátu z dôvodu zmeny predsedu senátu,

- v zmysle dodatku č. 1 k rozvrhu práce na rok 2017 z 12. januára 2017 v súvislosti

s prerušením výkonu funkcie sudcu JUDr. Jána Jamricha od 2. januára 2017 sa prerozdeľujú

nevybavené veci z oddelení 4 T a ďalšie,

- 24. januára 2017 – spis sp. zn. pridelený sudcovi JUDr. Stanislavovi

Dutkovi,

- 17. októbra 2017 – hlavné pojednávanie – odročené pre nekompletnosť spisu

na 26. február 2018 ‒1. marec 2018; Obžalovaný vyhlásil, že po zmene senátu trvá

na zopakovaní všetkých úkonov trestného konania,

- 26. februára 2018 – hlavné pojednávanie – odročené pre neprítomnosť obhajcu,

- 27. februára 2018 – hlavné pojednávanie – odročené pre neprítomnosť obhajcu

obvineného (ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov) na 26. jún 2018; Súd vyžiada

od obhajcu lekárske potvrdenie o nemožnosti účasti na pojednávaní

pod hrozbou poriadkovej pokuty,

- hlavné pojednávanie nariadené na 26. jún 2018 zrušené pre práceneschopnosť

sudcu,

- 11. decembra 2018 – hlavné pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu, že sa

nepodarilo zabezpečiť prítomnosť členov senátu s tým, že z dôvodu odchodu predsedu

senátu do dôchodku bude trestná vec pridelená inému zákonnému sudcovi,

- v zmysle dodatku č. 2 k rozvrhu práce na rok 2019 z 15. marca 2019 veci sudcu

JUDr. Stanislava Dutka odňaté s účinnosťou od 18. marca 2019, 21. marca 2019 vec

pridelená senátu 7T,

- 17. mája 2019 úprava JUDr. Evy Kresl, predsedníčky senátu, na doručenie výziev

podľa obžalovanému a obhajcovi, či súhlasia so zmenou

v zložení senátu,

- 11. septembra 2019 – hlavné pojednávanie – odročené z dôvodu záujmu

obžalovaného a obhajcu o dohodu o vine a treste,

- 22. októbra 2019 – pojednávanie odročené z dôvodu poskytnutia lehoty pre účely

rokovania o dohode o vine a treste,

- 27. novembra 2019 – hlavné pojednávanie – súd schválil dohodu o vine a treste

rozsudkom sp. zn. z 27. novembra 2019.

IV.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ) a ich

prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

17. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už

označených práv vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade

s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

). Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť

sťažovateľa.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, teda trestného konania vedeného proti

obžalovanému pre trestný čin podvodu, v ktorom sťažovateľ vystupuje v postavení

poškodeného, ústavný súd konštatuje, že preskúmavané konanie nie je po právnej stránke

zložité. Napadnuté konanie však vykazuje istý stupeň skutkovej zložitosti veci daný

vysokým počtom poškodených trestným činom. Treba však zároveň povedať, že okolnosť

skutkovej zložitosti veci doterajšiu neprimeranú dobu konania neovplyvnila zásadnejším

spôsobom, keďže rozhodujúcim faktorom, ktorý mal negatívny vplyv na plynulosť postupu

v napadnutom konaní, boli zistené obdobia nečinnosti a neefektívneho postupu okresného

súdu popísaného v ďalších bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia.

19.1 Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba

trestného konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach.

Otázka zistenia viny osoby (osôb), proti ktorej (ktorým) sa vedie trestné konanie, je

zásadnou otázkou pre rozhodnutie o nároku uplatnenom poškodeným. V tejto súvislosti

ústavný súd zdôrazňuje, že ak aj je poškodený v právoplatnom odsudzujúcom rozsudku

odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody alebo jeho časťou na konanie vo veciach

občianskoprávnych (čo sa napokon vo vzťahu k sťažovateľovi stalo, pozn.), je pre

rozhodnutie súdu v tomto občianskoprávnom konaní rozhodnutie o vine rozhodnutím

zásadného významu s prihliadnutím na ustanovenie ,

z obsahu ktorého vyplýva, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol

spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.

20. Pri hodnotení priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho štandardne

uplatňovaného kritéria, ktorým je správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd

konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ťarchu

sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom.

21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného a jeho práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný súd v jeho postupe

zistil viacero období nečinnosti, v ktorých okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom

bránila relevantná, teda zákonná prekážka. Obdobím nečinnosti je poznačená už úvodná

fáza namietaného konania, a to v úseku od podania obžaloby 11. júna 2013 do uskutočnenia

prvého termínu pojednávania 16. apríla 2014, v ktorom ústavný súd kvantifikoval

neodôvodnenú nečinnosť rozsahom približne desiatich mesiacov. Následne súd konal

plynulo a v pravidelných termínoch uskutočňoval pojednávania až do 27. apríla 2016.

Napadnuté konanie v období od 27. apríla 2016 do 17. mája 2019, t. j. viac ako tri roky,

je poznačené obdobiami nečinnosti a predovšetkým neefektívneho postupu okresného súdu.

22. Na tomto mieste ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

23. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na niektoré momenty namietaného

konania, signalizujúce neefektívnosť postupu okresného súdu. Všetky pojednávania

nariadené v období od 22. septembra 2016 do 11. decembra 2018 boli odročené bez

prerokovania veci. Pojednávanie nariadené na 22. september 2016 sa neuskutočnilo

z dôvodu ospravedlnenia člena senátu a bolo odročené na neurčito z dôvodu zmeny

predsedu senátu. Spis vedený pod sp. zn. bol následne 24. januára 2017

po odchode zákonného sudcu JUDr. Jána Jamricha pridelený zákonnému sudcovi JUDr.

Stanislavovi Dutkovi. Hlavné pojednávanie nariadené na 17. október 2017, teda takmer

deväť mesiacov od pridelenia veci novému zákonnému sudcovi, bolo odročené z dôvodu

nekompletnosti spisu na 26. február 2018 až 1. marca 2018. Pojednávania nariadené

na 26. a 27. február 2018 boli odročené pre neprítomnosť obhajcu obžalovaného, ktorý sa

z neúčasti na nich ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, no bez predloženia lekárskeho

potvrdenia o nemožnosti jeho účasti na nariadených pojednávaniach. Hlavné pojednávanie

nariadené na 26. jún 2018 bolo zrušené pre práceneschopnosť zákonného sudcu a hlavné

pojednávanie nariadené na 11. december 2018 bolo odročené na neurčito z dôvodu, že sa

nepodarilo zabezpečiť prítomnosť členov senátu, a z dôvodu odchodu predsedu senátu

do dôchodku, pre ktorý bude vec pridelená inému zákonnému sudcovi. Z opísaného

priebehu napadnutého konania je zrejmý nesústredený postup okresného súdu, ktorým došlo

k zbytočnému narušeniu plynulosti konania. Efektívnosť postupu okresného súdu celkom

zjavne absentovala pri nariaďovaní, príprave a vedení hlavného pojednávania, keď

pojednávanie nariadené na 22. september 2016, 17. október 2017 a 11. december 2018 bolo

odročené z dôvodov, ktoré možno pripísať na ťarchu okresného súdu.

24. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že nečinnosťou

okresného súdu a tiež jeho neefektívnym postupom došlo k zbytočnému predĺženiu súdneho

konania.

25. Dĺžka trestného súdneho konania pred okresným súdom od podania obžaloby až

do jeho právoplatného skončenia tak predstavuje dobu viac ako šiestich rokov, čo je

z globálneho hľadiska a tiež s prihliadnutím na privilegovaný charakter konania v trestných

veciach, vyžadujúci si z hľadiska požiadavky plynulosti konania osobitnú starostlivosť,

doba ústavnoprávne neakceptovateľná.

26. Z hľadiska hodnotenia povahy veci sa ústavný súd oprel i o všeobecnú zásadu

uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných

veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je

s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (napr. ,

). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha predmetného trestného činu si

vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom konaní a všeobecného súdu

o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená, že orgány činné v trestnom

konaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty

účastníkov konania vrátane poškodeného.

27. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu

nesmeroval efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto nie je

zlučiteľný s jeho základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Po komplexnom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska skutkovej

a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľa, postupu okresného súdu, zohľadňujúc

pritom charakter a význam predmetu napadnutého konania, ústavný súd dospel k záveru, že

v postupe okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, a preto bolo

porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

28. Keďže v čase rozhodovania o tejto ústavnej sťažnosti bolo už napadnuté konanie

právoplatne skončené rozsudkom sp. zn. z 27. novembra 2019, právoplatným

27. novembra 2019, ústavný súd nemohol v okolnostiach danej veci prijať rozhodnutie

podľa , a preto o návrhu sťažovateľa, aby

prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 4 výroku tohto nálezu.

29. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa, v zmysle ktorých mu neboli doručované

písomností okresného súdu (obžaloba, predvolanie na pojednávanie, rozsudok a pod.),

nebolo mu umožnené predkladať návrhy na vykonanie dokazovania, vyjadriť sa

k vykonávaným dôkazom a nebol poučený o svojich právach, ústavný súd uvádza, že

citované procesné práva sťažovateľa nie sú súčasťou základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov v zmysle ani práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a porušenie iných práv vo vzťahu

k uvedeným námietkam sťažovateľ nenamietal, preto ústavný súd tieto námietky považoval

len za súčasť sťažnostnej argumentácie sťažovateľa, ktorá sama osebe nepredstavuje dôvod

ústavného prieskumu.

VI.

Primerané finančné zadosťučinenie

30. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

31. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

32. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie spolu

vo výške 30 000 €, ktoré odôvodnil dlhotrvajúcim konaním bez akéhokoľvek výsledku,

ktoré v ňom vyvoláva pocity krivdy, beznádeje, úzkosti a zúfalstva: „Pretrvávajúca

nečinnosť súdu vážne narušila sťažovateľovu dôveru v zákonné, nestranné a spravodlivé

rozhodnutie súdu, čo mu v konečnom dôsledku spôsobilo aj zdravotné problémy v dôsledku

ktorých Sociálna poisťovňa sťažovateľovi uznala sťažené uplatnenie a priznala mu

čiastočný invalidný dôchodok...“ Požadovaná výška zadosťučinenia je podľa názoru

sťažovateľa „primeraná dĺžke neukončeného trestného konania, dosiaľ viac než 17 rokov,

výške spôsobenej škody, i s prihliadnutím na jej nevymožiteľnosť, keďže obžalovaní mali

dostatok času na zbavenie sa majetku“.

33. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.

napr. ).

34. Podľa zásad spravodlivosti prihliadajúc na všetky okolnosti zisteného porušenia

práv sťažovateľa, najmä skutočnosť, že právna neistota sťažovateľa už bola odstránená

vydaním právoplatného meritórneho rozhodnutia, ale tiež na zistenú nečinnosť

a neefektívnu činnosť okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd považoval

za odôvodnené sťažovateľovi priznať finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € podľa § 133

ods. 3 písm. e) (bod 2 výroku tohto nálezu).

VII.

Náhrada trov konania

35. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

36. Sťažovateľ si v ústavnej sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania pred

ústavným súdom.

37. Ústavný súd v zmysle rozhodol o náhrade

trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.

Náhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

ústavnej sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019 v sume 163,33 € (1/6 výpočtového

základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov

(režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80 (1/100 výpočtového

základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal

sťažovateľovi ako náhradu trov právneho zastúpenia, preto predstavovala sumu 346,26 €.

38. Ústavný súd nepriznal úhradu za úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu

okresného súdu z 25. júna 2020), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti

významné pre jeho rozhodnutie.

39. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s (bod 4 výroku tohto

nálezu).

40. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu