Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 649/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. augusta 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ

a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich , vedené pod spisovými značkami:

Rvp 12043/2015, , , , ,

Rvp 13606/2015, , , , ,

Rvp 14216/2015, , , , ,

Rvp 14417/2015, , , , ,

Rvp 14422/2015, , , , ,

Rvp 14968/2015, , , , ,

Rvp 15242/2015, , , , ,

Rvp 15643/2015, , , , ,

Rvp 16883/2015, , a vo veci

namietaného porušenia , základných práv podľa

a , práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a základného práva podľa čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie uzneseniami Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.

zo 4. novembra 2014, sp. zn. z 27. februára 2015, sp. zn.

z 29. septembra 2014, sp. zn. z 3. novembra 2014, sp. zn.

z 10. decembra 2014, sp. zn. zo 6. novembra 2014, sp. zn.

z 10. decembra 2014, sp. zn. z 29. apríla 2015, sp. zn.

z 29. júna 2015 a sp. zn. z 30. januára 2015, uzneseniami Okresného súdu

Bánovce nad Bebravou sp. zn. zo 14. mája 2015, sp. zn.

z 21. mája 2015, sp. zn. zo 14. mája 2015, sp. zn. z 22. mája

2015, sp. zn. z 22. mája 2015, sp. zn. z 22. mája 2015, sp. zn.

z 1. júna 2015, sp. zn. zo 16. júna 2015, sp. zn.

zo 16. júna 2015, sp. zn. z 22. mája 2015, sp. zn. z 27. mája

2015, sp. zn. z 23. júna 2015, sp. zn. z 21. apríla 2015, sp. zn.

z 26. mája 2015 a sp. zn. z 30. júna 2015, uzneseniami

Okresného súdu Prievidza sp. zn. z 3. októbra 2014, sp. zn.

z 13. augusta 2015, sp. zn. z 1. októbra 2014, sp. zn.

z 25. septembra 2014, sp. zn. z 30. septembra 2014, sp. zn.

z 26. septembra 2014, sp. zn. z 30. septembra 2014, sp. zn.

z 13. augusta 2015, sp. zn. z 9. októbra 2014, sp. zn.

z 2. októbra 2014, sp. zn. z 19. novembra 2014, sp. zn.

zo 16. januára 2015, sp. zn. z 20. novembra 2014, sp. zn.

z 5. septembra 2014, sp. zn. z 18. septembra 2014, sp. zn

z 31. marca 2015, sp. zn. z 13. októbra 2014, sp. zn.

z 1. októbra 2014, sp. zn. z 9. októbra 2014 a postupom,

ktorý predchádzal ich vydaniu, ako aj uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

z 28. mája 2015 (), sp. zn. z 30. júna 2015

(), sp. zn. z 30. júna 2015 (), sp. zn.

z 30. júla 2015 (), sp. zn. z 20. júla 2015

(), sp. zn. z 27. júla 2015 (), sp. zn.

z 30. júna 2015 (), sp. zn. z 31. júla 2015

(), sp. zn. z 13. augusta 2015 (), sp. zn.

z 13. augusta 2015 (), sp. zn. z 13. augusta

2015 (), sp. zn. zo 7. júla 2015 (), sp. zn.

zo 14. júla 2015 (), sp. zn. z 13. augusta

2015 (), sp. zn. z 27. augusta 2015 (),

sp. zn. z 27. augusta 2015 () sp. zn.

z 27. augusta 2015 (), sp. zn. z 27. augusta 2015

(), sp. zn. z 13. augusta 2015 (), sp. zn.

z 18. augusta 2015 (), sp. zn.

z 11. augusta 2015 (), sp. zn. z 3. septembra 2015

(), sp. zn. z 3. septembra 2015 (), sp. zn.

z 3. septembra 2015 (), sp. zn.

zo 17. septembra 2015 (), sp. zn. z 13. augusta 2015

(), sp. zn. z 27. augusta 2015 (), sp. zn.

z 23. septembra 2015 (), sp. zn.

z 31. augusta 2015 (), sp. zn. z 31. augusta 2015

(), sp. zn. z 20. augusta 2015 (), sp. zn.

z 30. septembra 2015 (), sp. zn.

z 22. septembra 2015 (), sp. zn. zo 7. októbra 2015

(), sp. zn. z 30. septembra 2015 (), sp. zn.

z 30. septembra 2015 (), sp. zn.

z 30. septembra 2015 (), sp. zn. z 30. septembra 2015

(), sp. zn. z 30. septembra 2015 (),

sp. zn. z 20. októbra 2015 (), sp. zn.

z 28. októbra 2015 (), sp. zn. z 21. októbra 2015

(), sp. zn. z 21. októbra 2015 () a sp. zn.

z 30. septembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenia“) a postupom, ktorý

predchádzal ich vydaniu, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti , vedené pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 13604/2015, , , , ,

Rvp 14076/2015, , , , ,

Rvp 14415/2015, , , , ,

Rvp 14421/2015, , , , ,

Rvp 14966/2015, , , , ,

Rvp 15241/2015, , , , ,

Rvp 15642/2015, , , , ,

Rvp 16881/2015, , , a

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 19. augusta

2015, 17. septembra 2015, 18. septembra 2015, 6. októbra 2015, 12. októbra 2015,

19. októbra 2015, 20. októbra 2015, 26. októbra 2015, 9. novembra 2015, 13. novembra

2015, 20. novembra 2015, 27. novembra 2015, 3. decembra 2015 a 21. decembra 2015

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie

(ďalej len „ústava“), základných práv podľa a , práv podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 14 dohovoru a základného práva

podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) uzneseniami

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, Okresného súdu Bánovce nad Bebravou,

Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresné súdy“) a uzneseniami Krajského súdu

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia, ako aj

postupom, ktorý predchádza ich vydaniu.

2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, na zabezpečenie ktorých boli

účastníkmi zmluvného vzťahu uzatvorené rozhodcovské doložky, resp. rozhodcovské

zmluvy. Súdny exekútor na základe poverení udelených okresnými súdmi začal

v sťažnosťami napadnutých veciach nútený výkon rozhodnutí, t. j. exekúcie, na základe

exekučného titulu tvoreného rozhodnutiami rozhodcovského súdu.

3. Sťažovateľka vyjadruje nesúhlas s napadnutým rozhodnutiami okresných súdov

a krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu; vytýka im nesprávne právne

posúdenie relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov

vzťahujúcich sa na predmetné právne veci. Podľa názoru sťažovateľky okresné súdy

„... rozhodol nad rámec zverenej právomoci; svojím postupom odňal účastníkovi možnosť

konať pred súdom...“. Sťažovateľka tiež tvrdí, že v namietaných veciach okresné súdy

a krajský súd „nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie...,

svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia a s použitím

chybnej aplikácie a interpretácie...“. Sťažovateľka v sťažnostiach tiež uvádza, že

„všeobecné súdy porušili právo sťažovateľa na súdnu ochranu ( SR), ale

aj právo na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) tým, že nerešpektovali jeho

právo na to, aby sa jeho právna vec pred vnútroštátnym súdom rozhodovala na základe

správneho a adekvátneho právneho základu. Súčasťou takého právneho základu však

po vstupe Slovenskej republiky do EU je aj výklad práva EÚ podľa čl. 267 Zmluvy

o fungovaní EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke... Tvrdíme, že súd sa nijako nevysporiadal

s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil,

prečo považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere.“.

4. Sťažovateľka odôvodňuje svoje sťažnosti aj tým, že „Súdna prax je jednotná

v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či

k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho

vykonateľnosti... či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych

predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej... ako aj materiálnej... V rámci tohto

skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť... rozsudku

všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje

právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.“.

5. V záverečnej časti svojej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka zdôrazňuje, že

„Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného

exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a

vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi

poverenie na výkon exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na

výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k

zmene postoja súdu.“. Podľa sťažovateľky navyše „odvolací súd konal v rozpore s ust. §

214 ods. 1 , čím porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené

ods. 1 SR a právo na spravodlivý súdny proces zaručené Dohovoru, keď

nenariadil pojednávanie aj keď k tomu bol podľa zákona povinný a odvolanie prejednal

bez osobnej účasti sťažovateľa“.

6. Sťažovateľka namieta, že krajský súd napadnutými uzneseniami a postupom, ktorý

predchádzal ich vydaniu, porušil aj základné právo garantované v čl. 47 charty. V tejto

súvislosti sťažovateľka poukazuje najmä na rozsudok Súdneho dvora Európskych

spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani

a spol. C-472/11 z 21. 2. 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa

má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu

zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby vyvodil právne dôsledky z tohto záveru, čakať,

či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola

zrušená. Zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti však zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý

konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať

o tom účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili

spôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

7. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej sťažnostiach

rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie a základných práv podľa

a , práv podľa dohovoru, dodatkového

protokolu a čl. 14 dohovoru napadnutými uzneseniami okresných súdov a postupom, ktorý

predchádzal ich vydaniu, a porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práv podľa dohovoru, dodatkového protokolu a základného práva

podľa čl. 47 charty napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý

predchádzal ich vydaniu, zrušil nimi napadnuté uznesenia okresných súdov a krajského

súdu a veci vrátil okresným súdom, prípadne krajskému súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka tiež žiada, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie,

úhradu trov konania, a zároveň sa domáha, aby ústavný súd vydal aj dočasné opatrenia,

ktorými by odložil vykonateľnosť napádaných uznesení.

8. Ústavný súd z rovnopisov napadnutých rozhodnutí krajského súdu zistil, že

uzneseniami okresných súdov boli zastavené exekučné konania podľa § 104 ods. 1

[v znení účinnom do 31. júna 2016, pozn. (ďalej len

„OSP“)] v spojení s , , a s odôvodnením, že

exekučné konania vedené na podklade tých istých exekučných titulov, vo vzťahu k tým

istým účastníkom konania už boli predmetom predchádzajúcich exekučných konaní, ktoré

boli právoplatne skončené a tvoria prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159

ods. 3 , ktorá je neodstrániteľnou podmienkou konania a bráni opätovnému

prerokovaniu veci.

9. Krajský súd na základe odvolaní sťažovateľky napadnuté uznesenia okresných

súdov potvrdil a v odôvodnení (obdobne vo všetkých spojených veciach) uviedol, že:

„... konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,

aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd,

prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa

zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok

zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie vo veci v prípade prekážky rozhodnutej

veci neprichádza do úvahy)... Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom

súdneho (aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom

tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv.

nútený výkon rozhodnutia exekučného titulu, a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil

povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým v exekučnom konaní

rozhodol o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov

vykonania exekúcie, je rozhodnutím vo veci samej. Odvolací súd po preskúmaní veci

konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej

exekučnej veci súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom

na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z tohto istého exekučného titulu medzi tými istými

účastníkmi exekučného konania právoplatne rozhodol... Nakoľko uvedeným uznesením

o zastavení exekúcie a jej vyhlásení za neprípustnú bolo právoplatne rozhodnuté o právnom

nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti

vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne

rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. ... a teda pokiaľ

v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní

nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky

konania, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. (napr.

uznesenie z 13. augusta 2015, ).“

II.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

10. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia (ďalej len „“).

11. V zmysle v záujme hospodárnosti konania súd spojí

na spoločné konanie také veci, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa

týkajú tých istých strán. nemá osobitné ustanovenie o spojení

vecí, avšak v súlade s citovaným možno

v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

ods. 1 .

12. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto

uznesenia, z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj

na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l

výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv podľa ,

dohovoru, dodatkového protokolu a charty napadnutými uzneseniami okresných

súdov a krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

16. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

17. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

18. Sťažovateľka tvrdí, že napadnutými uzneseniami okresných súdov a krajského

súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, boli porušené ňou označené práva.

Podľa tvrdení sťažovateľky okresné súdy a krajský súd vydali svoje rozhodnutia na základe

nesprávneho právneho posúdenia vecí a s použitím nesprávnej aplikácie a interpretácie

práva a zároveň nedostatočne zistili skutkový stav bez aplikácie relevantnej právnej normy

a bez vykonania dokazovania, pričom svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnili.

Napadnutými uzneseniami malo podľa sťažovateľky dôjsť k ohrozeniu jej existujúcich

pohľadávok. Sťažovateľka tiež namieta, že v napadnutých konaniach mala výrazne

nevýhodné postavenie a súdy s ňou zaobchádzali odlišne.

19. V nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky ústavný súd zdôrazňuje,

že napadnutými uzneseniami okresné súdy nerozhodovali o neprípustnosti exekúcií a o ich

zastavení z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky

v spotrebiteľskej zmluve (k čomu vecne smerujú všetky námietky sťažovateľky), ale ide

o rozhodnutia, ktorými došlo k zastaveniu exekúcií z procesných dôvodov po zistení

existencie neodstrániteľnej prekážky ďalšieho postupu v konaniach, ktorá tkvie

v predchádzajúcom právoplatnom rozhodnutí o totožnej veci sťažovateľky. Napadnuté

uznesenia krajský súd potvrdil ako vecne správne. Záver všeobecných súdov o existencii

neodstrániteľného nedostatku podmienok konania v napadnutých veciach sťažovateľka

v sťažnostiach adresovaných ústavnému súdu nenamieta.

II.2.1 K namietanému porušeniu a základných práv podľa

a , práv podľa dohovoru a dodatkového

protokolu a čl. 14 dohovoru napadnutým uzneseniami okresných súdov a postupom,

ktorý predchádzal ich vydaniu

20. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity. Z princípu

subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam

a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že ukladá

všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc

ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných

súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(m. m. ).

21. Proti napadnutým uzneseniam okresných súdov a postupu, ktorý predchádzal ich

vydaniu, mohla sťažovateľka podať odvolania, o ktorých bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaniach sťažovateľky

vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť sťažností odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci.

II.2.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa dohovoru, dodatkového protokolu a

charty napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich

vydaniu

22. Ústavný súd po preskúmaní sťažností zistil, že sťažovateľka nenamieta právny

záver okresných súdov o tom, že v predmetných právnych veciach existuje prekážka

právoplatne rozhodnutej veci, s ktorým sa krajský súd v napadnutých uzneseniach stotožnil,

t. j. námietky sťažovateľky vecne a skutkovo nesmerujú proti právnym záverom krajského

súdu, na základe ktorých potvrdil správnosť rozhodnutí okresných súdov pri zastavení

exekučných konaní z procesného dôvodu existencie prekážky právoplatne rozhodnutých

vecí. Sťažovateľkina sťažnostná argumentácia za uvedených okolností nie je v žiadnej

príčinnej súvislosti s právnymi závermi krajského súdu vyslovenými v napadnutých

uzneseniach (zastavenie exekúcií pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci), ale vzťahuje

sa na predchádzajúce už právoplatne skončené veci. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd

po preskúmaní napadnutých uznesení krajského súdu dospel k záveru, že argumentácia,

na základe ktorej potvrdil odvolaniami sťažovateľky napadnuté uznesenia okresných súdov,

je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná a nezakladá dôvod na to, aby ústavný

súd do nej zasahoval.

23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností

sťažovateľky dospel k záveru, že medzi napadnutými uzneseniami krajského súdu

a obsahom základných práv podľa a a práv podľa

ods. 1 dohovoru, čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 47 charty neexistuje taká príčinná

súvislosť, ktorá by zakladala možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí tejto

časti sťažností na ďalšie konanie, a preto sťažnosti v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnené.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. augusta 2016