Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 60 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (65)III. ÚS 109/05
PDF · 188.68 KB
No categories available
III. ÚS 109/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2005
predbežne prerokoval sťažnosť Jána Martikána, Ž., ktorou namietal porušenie svojich
základných práv a slobôd zaručených v čl. 17 ods. 1, 2, a 3 Ústavy Slovenskej republiky
v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom Úradu
justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina v trestnej
veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-49/1-OVK-ZA-2004, ako aj postupom Okresnej
prokuratúry Žilina pri preskúmavaní zákonnosti postupu vyšetrovateľa v uvedenej trestnej
veci, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Jána Martikána o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2005
doručená sťažnosť zo 7. marca 2005 Jána Martikána, Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojich základných práv a slobôd zaručených v čl. 17 ods. 1, 2, a 3
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4
ústavy postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Žilina (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“) v trestnej veci vedenej pod
sp. zn. ČVS: ORP-49/1-OVK-ZA-2004, ako aj postupom Okresnej prokuratúry Žilina
(ďalej len „okresná prokuratúra“) pri preskúmavaní zákonnosti postupu vyšetrovateľa úradu
justičnej a kriminálnej polície v uvedenej trestnej veci.
Z obsahu sťažnosti sťažovateľa, ako aj z k nej pripojených príloh vyplýva, že
uznesením vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-49/1-
OVK-ZA-2004 zo 16. januára 2004 bolo podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku
sťažovateľovi vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a z trestného činu
znásilnenia podľa § 241 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona.
K obmedzeniu osobnej slobody sťažovateľa v súvislosti s označeným trestným
00
stíhaním došlo 16. januára 2004 o 5h, keď bol sťažovateľ podľa § 17 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení
neskorších predpisov predvedený orgánmi Policajného zboru na útvar Policajného zboru za
účelom podania vysvetlenia v uvedenej veci. Po vypočutí a vznesení obvinenia bol
sťažovateľ vypočutý ako obvinený a následne zadržaný podľa § 75 Trestného poriadku
z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku.
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiline (ďalej len „okresný prokurátor“ a „okresná
prokuratúra“) podal 17. januára 2004 okresnému súdu návrh na vzatie sťažovateľa do väzby
podľa § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Sudca Okresného súdu Žilina rozhodol 19. januára 2004 o vzatí sťažovateľa do
väzby z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku s tým, že lehota väzby
00
sa počíta od okamihu zadržania sťažovateľa, t. j. od 5h 16. januára 2004.
Okresný prokurátor podal 12. júla 2004 na okresnom súde v súvislosti s predmetným
trestným stíhaním na sťažovateľa obžalobu pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a z trestného činu znásilnenia podľa
§ 241 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona. Vec je na okresnom súde vedená pod sp. zn.
Sťažovateľ pred ústavným súdom namietal porušenie svojich základných práv
a slobôd postupom úradu justičnej a kriminálnej polície v prípravnom konaní v uvedenej
trestnej veci vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-49/1-OVK-ZA-2004 argumentujúc, že prvotné
úkony v súvislosti so začatím trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku
a následným vznesením obvinenia podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku vykonal
vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície npor. Mgr. M. N., nasledujúce úkony
prípravného konania počnúc výsluchom sťažovateľa ako obvineného však už realizoval iný
vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície kpt. Ing. Ľ. B. Sťažovateľ namietal, že
vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície kpt. Ing. Ľ. B. nebol oprávnený vykonávať
procesné úkony prípravného konania v uvedenej trestnej veci, pretože vo veci začal konať
pôvodne iný vyšetrovateľ, ktorý nebol vylúčený pre zaujatosť v zmysle § 30 a § 31 ods. 3 a 5
Trestného poriadku ani mu nebola vec odňatá prokurátorom podľa § 174 ods. 2 písm. f)
Trestného poriadku. Podstatná časť procesných úkonov prípravného konania v označenej
trestnej veci bola v dôsledku uvedenej skutočnosti podľa sťažovateľa vykonaná orgánom,
ktorý nebol príslušný vo veci konať.
Sťažovateľ tvrdí, že preto následne podľa § 167 Trestného poriadku požiadal
prokurátora, aby boli odstránené závady v postupe vyšetrovateľa. Prokurátor okresnej
prokuratúry však listom zo 6. júla 2004 č. k. 1 Pn 2469/04-4 sťažovateľovi oznámil, že jeho
podnet odstúpil „z dôvodu vecnej príslušnosti na prešetrenie Úradu inšpekčnej služby
MV SR, Inšpekčnému odboru v Banskej Bystrici...“.
Z listu okresnej prokuratúry sťažovateľovi č. k. 2 Pv 65/04-69 z 22. apríla 2004
(predloženého ústavnému súdu v prílohe ústavnej sťažnosti) v uvedenej trestnej veci
vyplýva, že prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom
konaní nepovažoval označený postup úradu justičnej a kriminálnej polície za nezákonný.
Sťažovateľ namietal porušenie zákona zo strany úradu justičnej a kriminálnej polície
aj v súvislosti so svojím zadržaním tvrdiac, že nebol bez zbytočného odkladu oboznámený
s dôvodmi svojho zadržania.
Sťažovateľ tvrdí, že tieto pochybenia úradu justičnej a kriminálnej polície
v prípravnom konaní v jeho trestnej veci mali za následok nezákonný postup, v dôsledku
čoho nebolo jeho trestné stíhanie ani pozbavenie osobnej slobody vykonané spôsobom
ustanoveným zákonom v rozpore s ústavnými garanciami práva na osobnú slobodu
vyplývajúcimi z čl. 17 ods. 1, 2 a 3 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy.
Nezákonnosť a s ňou spojený neústavný zásah do základných práv a slobôd sťažovateľa
neodstránil ani prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom
konaní .
Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom
domáhal rozhodnutia, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených základných
práv sťažovateľa postupom úradu justičnej a kriminálnej polície a okresnej prokuratúry,
zrušil zásah okresnej prokuratúry zo 6. júla 2004 č. k. 1 Pn 2469/04-4 spočívajúci
v odstúpení jeho podania Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
a prikázal jej vec opäť prejednať a rozhodnúť, zrušil všetky rozhodnutia vyšetrovateľa úradu
justičnej a kriminálnej polície kpt. Ing. Ľ. B. v predmetnej trestnej veci, „vrátil vec
sťažovateľa do stavu pred porušením“ jeho základných práv a slobôd, priznal sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 000 Sk a taktiež náhradu trov konania
pred ústavným súdom.
V prílohe svojej sťažnosti zo 7. marca 2005 doručil sťažovateľ ústavnému súdu aj
žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní.
II.
1. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
2. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo nezákonným
postupom úradu justičnej a kriminálnej polície, ako aj okresnej prokuratúry v prípravnom
konaní v jeho trestnej veci vedenej v štádiu pred podaním obžaloby na úrade justičnej
a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-49/1-OVK-ZA-2004.
Z príloh pripojených sťažovateľom k ústavnej sťažnosti vyplýva, že prokurátor
okresnej prokuratúry podal 12. júla 2004 na sťažovateľa v uvedenej veci obžalobu na
Okresnom súde Žilina.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než
zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
Ten, proti ktorému sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania
poučený o právach umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby (...) všetky orgány činné
v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho práv (§ 2 ods. 13 Trestného
poriadku).
Podľa § 2 ods. 4 prvej vety Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje niečo
iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci
prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.
Podľa § 12 ods. 1 Trestného poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní sa
rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán. Pokiaľ z povahy veci nevyplýva
niečo iné, rozumie sa obvineným aj obžalovaný a odsúdený (§ 12 ods. 8 Trestného
poriadku).
Aj z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho
orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu
základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako
primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).
Podľa § 33 ods. 1 Trestného poriadku môže obvinený (...) uvádzať okolnosti a dôkazy
slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má
právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v
trestnom konaní. (...)
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia sú všetky orgány činné v trestnom konaní
povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich
uplatnenie.
Podľa § 188 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku po predbežnom prejednaní obžaloby
súd vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak je to potrebné na odstránenie závažných
procesných chýb prípravného konania (...).
Podľa § 254 ods. 1 Trestného poriadku sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu
vzťahuje nie len na zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým
môže odvolateľ podať odvolanie, ale aj na správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo
rozsudku, vrátane vád, ktoré neboli odvolaním vytýkané. Podľa § 258 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež pre podstatné vady konania,
ktoré rozsudku predchádzalo, najmä preto, že v tomto konaní boli porušené ustanovenia,
ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.
Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že platná právna
úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi ako obžalovanému v rámci
uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich
základných práv a slobôd garantovaných ústavou v dôsledku nezákonného postupu
vyšetrovateľa a prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti trestného
stíhania v jeho trestnej veci.
Tak súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd
v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou,
v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností
prípadu, vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej
veci sťažovateľa vo fáze trestného konania predchádzajúcej podaniu obžaloby (obdobne
napr. III. ÚS 75/05).
V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až
po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie
garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní
naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno
na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia základných práv a slobôd
označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu.
Ústavný súd dospel k názoru, že sťažovateľ mal a má v systéme všeobecného
súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany svojich práv v prípade
uznania jeho argumentácie súdmi oprávnenými konať v jeho trestnej veci.
Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej
veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva
na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia jeho základných práv priamo pred súdom
prvého stupňa v rámci konania o merite veci a následne zákonom dovoleným spôsobom aj
prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.
Nevyužitie uvedených možností ochrany označeného práva sťažovateľa nemožno
nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická
osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127
ods. 1 ústavy).
Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre
nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
3. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci (predovšetkým o jeho žiadosti o ustanovenie
právneho zástupcu ústavným súdom) stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. apríla 2005