Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 109/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Jána Martikána, Ž., ktorou namietal porušenie svojich

základných práv a slobôd zaručených v , 2, a 3

v spojení s a postupom Úradu

justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina v trestnej

veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-49/1-OVK-ZA-2004, ako aj postupom Okresnej

prokuratúry Žilina pri preskúmavaní zákonnosti postupu vyšetrovateľa v uvedenej trestnej

veci, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Jána Martikána o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2005

doručená sťažnosť zo 7. marca 2005 Jána Martikána, Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojich základných práv a slobôd zaručených v čl. 17 ods. 1, 2, a 3

(ďalej len „“) v spojení s a

postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Žilina (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“) v trestnej veci vedenej pod

sp. zn. ČVS: ORP-49/1-OVK-ZA-2004, ako aj postupom Okresnej prokuratúry Žilina

(ďalej len „okresná prokuratúra“) pri preskúmavaní zákonnosti postupu vyšetrovateľa úradu

justičnej a kriminálnej polície v uvedenej trestnej veci.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa, ako aj z k nej pripojených príloh vyplýva, že

uznesením vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-49/1-

OVK-ZA-2004 zo 16. januára 2004 bolo podľa

sťažovateľovi vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa a z trestného činu

znásilnenia podľa a .

K obmedzeniu osobnej slobody sťažovateľa v súvislosti s označeným trestným

00

stíhaním došlo 16. januára 2004 o 5h, keď bol sťažovateľ podľa § 17 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o Policajnom zbore v znení

neskorších predpisov predvedený orgánmi Policajného zboru na útvar Policajného zboru za

účelom podania vysvetlenia v uvedenej veci. Po vypočutí a vznesení obvinenia bol

sťažovateľ vypočutý ako obvinený a následne zadržaný podľa

z dôvodov podľa a .

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiline (ďalej len „okresný prokurátor“ a „okresná

prokuratúra“) podal 17. januára 2004 okresnému súdu návrh na vzatie sťažovateľa do väzby

podľa .

Sudca Okresného súdu Žilina rozhodol 19. januára 2004 o vzatí sťažovateľa do

väzby z dôvodov podľa a s tým, že lehota väzby

00

sa počíta od okamihu zadržania sťažovateľa, t. j. od 5h 16. januára 2004.

Okresný prokurátor podal 12. júla 2004 na okresnom súde v súvislosti s predmetným

trestným stíhaním na sťažovateľa obžalobu pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa a z trestného činu znásilnenia podľa

a . Vec je na okresnom súde vedená pod sp. zn.

.

Sťažovateľ pred ústavným súdom namietal porušenie svojich základných práv

a slobôd postupom úradu justičnej a kriminálnej polície v prípravnom konaní v uvedenej

trestnej veci vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-49/1-OVK-ZA-2004 argumentujúc, že prvotné

úkony v súvislosti so začatím trestného stíhania podľa

a následným vznesením obvinenia podľa vykonal

vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície npor. Mgr. M. N., nasledujúce úkony

prípravného konania počnúc výsluchom sťažovateľa ako obvineného však už realizoval iný

vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície kpt. Ing. Ľ. B. Sťažovateľ namietal, že

vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície kpt. Ing. Ľ. B. nebol oprávnený vykonávať

procesné úkony prípravného konania v uvedenej trestnej veci, pretože vo veci začal konať

pôvodne iný vyšetrovateľ, ktorý nebol vylúčený pre zaujatosť v zmysle § 30 a § 31 ods. 3 a 5

ani mu nebola vec odňatá prokurátorom podľa

. Podstatná časť procesných úkonov prípravného konania v označenej

trestnej veci bola v dôsledku uvedenej skutočnosti podľa sťažovateľa vykonaná orgánom,

ktorý nebol príslušný vo veci konať.

Sťažovateľ tvrdí, že preto následne podľa požiadal

prokurátora, aby boli odstránené závady v postupe vyšetrovateľa. Prokurátor okresnej

prokuratúry však listom zo 6. júla 2004 č. k. -4 sťažovateľovi oznámil, že jeho

podnet odstúpil „z dôvodu vecnej príslušnosti na prešetrenie Úradu inšpekčnej služby

MV SR, Inšpekčnému odboru v Banskej Bystrici...“.

Z listu okresnej prokuratúry sťažovateľovi č. k. -69 z 22. apríla 2004

(predloženého ústavnému súdu v prílohe ústavnej sťažnosti) v uvedenej trestnej veci

vyplýva, že prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom

konaní nepovažoval označený postup úradu justičnej a kriminálnej polície za nezákonný.

Sťažovateľ namietal porušenie zákona zo strany úradu justičnej a kriminálnej polície

aj v súvislosti so svojím zadržaním tvrdiac, že nebol bez zbytočného odkladu oboznámený

s dôvodmi svojho zadržania.

Sťažovateľ tvrdí, že tieto pochybenia úradu justičnej a kriminálnej polície

v prípravnom konaní v jeho trestnej veci mali za následok nezákonný postup, v dôsledku

čoho nebolo jeho trestné stíhanie ani pozbavenie osobnej slobody vykonané spôsobom

ustanoveným zákonom v rozpore s ústavnými garanciami práva na osobnú slobodu

vyplývajúcimi z , 2 a 3 v spojení s a .

Nezákonnosť a s ňou spojený neústavný zásah do základných práv a slobôd sťažovateľa

neodstránil ani prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom

konaní .

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom

domáhal rozhodnutia, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených základných

práv sťažovateľa postupom úradu justičnej a kriminálnej polície a okresnej prokuratúry,

zrušil zásah okresnej prokuratúry zo 6. júla 2004 č. k. -4 spočívajúci

v odstúpení jeho podania Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

a prikázal jej vec opäť prejednať a rozhodnúť, zrušil všetky rozhodnutia vyšetrovateľa úradu

justičnej a kriminálnej polície kpt. Ing. Ľ. B. v predmetnej trestnej veci, „vrátil vec

sťažovateľa do stavu pred porušením“ jeho základných práv a slobôd, priznal sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 000 Sk a taktiež náhradu trov konania

pred ústavným súdom.

V prílohe svojej sťažnosti zo 7. marca 2005 doručil sťažovateľ ústavnému súdu aj

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní.

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo nezákonným

postupom úradu justičnej a kriminálnej polície, ako aj okresnej prokuratúry v prípravnom

konaní v jeho trestnej veci vedenej v štádiu pred podaním obžaloby na úrade justičnej

a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-49/1-OVK-ZA-2004.

Z príloh pripojených sťažovateľom k ústavnej sťažnosti vyplýva, že prokurátor

okresnej prokuratúry podal 12. júla 2004 na sťažovateľa v uvedenej veci obžalobu na

Okresnom súde Žilina.

Podľa nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než

zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Ten, proti ktorému sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania

poučený o právach umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby (...) všetky orgány činné

v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho práv (§ 2 ods. 13 Trestného

poriadku).

Podľa prvej vety ak tento zákon neustanovuje niečo

iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci

prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené .

Podľa orgánmi činnými v trestnom konaní sa

rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán. Pokiaľ z povahy veci nevyplýva

niečo iné, rozumie sa obvineným aj obžalovaný a odsúdený (§ 12 ods. 8 Trestného

poriadku).

Aj z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho

orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Podľa môže obvinený (...) uvádzať okolnosti a dôkazy

slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má

právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v

trestnom konaní. (...)

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia sú všetky orgány činné v trestnom konaní

povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich

uplatnenie.

Podľa po predbežnom prejednaní obžaloby

súd vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak je to potrebné na odstránenie závažných

procesných chýb prípravného konania (...).

Podľa sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu

vzťahuje nie len na zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým

môže odvolateľ podať odvolanie, ale aj na správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo

rozsudku, vrátane vád, ktoré neboli odvolaním vytýkané. Podľa § 258 ods. 1 písm. a)

odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež pre podstatné vady konania,

ktoré rozsudku predchádzalo, najmä preto, že v tomto konaní boli porušené ustanovenia,

ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že platná právna

úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi ako obžalovanému v rámci

uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich

základných práv a slobôd garantovaných v dôsledku nezákonného postupu

vyšetrovateľa a prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti trestného

stíhania v jeho trestnej veci.

Tak súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd

v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou,

v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností

prípadu, vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej

veci sťažovateľa vo fáze trestného konania predchádzajúcej podaniu obžaloby (obdobne

napr. ).

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až

po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno

na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia základných práv a slobôd

označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu.

Ústavný súd dospel k názoru, že sťažovateľ mal a má v systéme všeobecného

súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany svojich práv v prípade

uznania jeho argumentácie súdmi oprávnenými konať v jeho trestnej veci.

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej

veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva

na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia jeho základných práv priamo pred súdom

prvého stupňa v rámci konania o merite veci a následne zákonom dovoleným spôsobom aj

prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Nevyužitie uvedených možností ochrany označeného práva sťažovateľa nemožno

nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická

osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127

ods. 1 ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť odmietol podľa uvedeného zákona pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

3. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci (predovšetkým o jeho žiadosti o ustanovenie

právneho zástupcu ústavným súdom) stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2005