Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 271/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. októbra 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

o prijatej sťažnosti P. Š., K., zastúpenej advokátom JUDr. R. G., B., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo P. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť trovy

právneho zastúpenia P. Š. v sume 303,30 € (slovom tristotri eur a tridsať centov) na účet jej

právneho zástupcu JUDr. R. G., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy konania v sume 303,30 €

(slovom tristotri eur a tridsať centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-20 z 25. augusta 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť P. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k priebehu konania

podaním sp. zn. z 23. septembra 2010. Vo vyjadrení okresného súdu sa

okrem iného uvádza:

«Na okresnom súde Žilina je vedená trestná vec proti obvinenému M. B., nar... v Ž.

pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. Poškodenou stranou v tejto trestnej

veci je aj P. Š., ktorá si uplatnila škodu vo výške 250 000,- Sk ( EUR).

Skutková a právna zložitosť trestnej veci

Trestná vec nie je skutkovo ani právne zložitá.

Úkony súdu po podaní obžaloby na Okresný súd Žilina

- doručenie obžaloby Okresnej prokuratúry Žilina dňa 26. 5. 2008,

- -expedovanie trestného rozkazu a výziev podľa procesným stranám

dňa 23. 6. 2008,

- doručenie odporu obvineným M. B. proti vydanému trestnému rozkazu na

Okresný súd Žilina dňa 27. 6. 2008, s návrhom na vykonanie dôkazov na hlavnom

pojednávaní,

- od 3. 11. 2008 sa stal zákonným sudcom JUDr. M. Š., na základe dodatku k

rozvrhu práce Okresného súdu Žilina,

- oznámenie adresované poškodenej P. Š., že došlo k zmene v osobe zákonného

sudcu listom zo dňa 5. 2. 2009 - vo veci bol určený ako zákonný sudca JUDr. M.

Š.,

- oznámenie zaujatosti podľa „per analógiám“ zo strany sudcu

JUDr. M. Š. zo dňa 1. 6. 2009,

- rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 15. 7. 2010 o vylúčení zákonného

sudcu JUDr. M. Š. z vykonávania úkonov v predmetnej trestnej veci,

- opatrením predsedu súdu zo dňa 27. 7. 2009 bola trestná vec obv. M. B. vrátená

pôvodnému zákonnému sudcovi JUDr. B. L.,

- oznámenie zaujatosti sudcu JUDr. B. L. zo dňa 8. 10. 2009, vrátenie trestného

spisu s prípisom Krajského súdu v Žiline zo dňa 6. 11. 2009,

- upozornenie sudcu JUDr. B. L. podľa o

sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, zo dňa 7. 1.2010,

- oznámenia a námietka sudcu B. L. podľa o sudcoch a

prísediacich v znení neskorších predpisov, zo dňa 15. 3. 2010,

- pridelenie trestnej veci novej zákonnej sudkyni Mgr. A. M. dňa 26. 5. 2010,

- pridelenie trestnej veci zákonnému sudcovi JUDr. B. L. dňa 22. 6. 2010.

Podľa môjho názoru sťažovateľka nespôsobila prieťahy v konaní. Tieto sú skôr

zapríčinené tým, že trestné oddelenie Okresného súdu v Žiline je dlhodobo nedostatočne

personále obsadené, pričom predmetný sudca JUDr. B. L., práve v období rokov 2008

-2010 musel prednostne rozhodovať a konať vo veciach, v ktorých boli podané obžaloby pre

obzvlášť závažné zločiny, pričom páchatelia týchto trestných činov boli stíhaní väzobné,

jedná sa tzv. bývalú prvohlavovaú agendu krajských súdov. Poslednú vec takto veľkého

rozsahu rozhodol rozsudkom predmetný sudca v mesiaci august 2010. Dávam do pozornosti

aj dlhodobú PN zákonného sudcu z vážnych zdravotných dôvodov od 13. 4. 2010 do 18. 6.

2010.

Z vyjadrenia zákonného sudcu som zistil, že termín hlavného pojednávania je

nariadený na deň 20. 12. 2010 a 22. 12. 2010.

Som toho názoru, že zákonný sudca aj pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol

predmetnú vec prejednať v kratšom čase.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami, ako aj listinnými dôkazmi dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenie svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote, ktoré je obdobné ako základné právo podľa čl. 48

ods. 2 .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (),

pričom k naplneniu práva na súdnu ochranu v rozhodovaní o veci samej dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu (, ) alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (m. m. , ).

Pri posudzovaní, či vo veci došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa (práva podľa dohovoru), ústavný

súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú povaha konania, teda právna a faktická zložitosť veci, o ktorej

súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd vo veci postupoval. Za

súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Čo sa týka kritéria zložitosť veci, ústavný súd po oboznámení sa s vyjadreniami

účastníkov a najmä s obsahom vyžiadaného spisu okresného súdu konštatuje, že vec ani zo

skutkového, ani z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti. Na zložitosť

veci napokon nepoukázal ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že od 26. mája 2008 (bola podaná obžaloba na

obvineného) sa vedie na okresnom súde trestné konanie, v ktorom sťažovateľka vystupuje

ako poškodená. Keďže okresný súd vo veci nekonal, sťažovateľka sa obrátila na

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sťažnosťami na zbytočné prieťahy

v marci 2009, ako aj na okresný súd, z ktorého jej bola doručená odpoveď, že termín

hlavného pojednávania bude určený na apríl 2009. Do dnešného dňa okresný súd termín

hlavného pojednávania neurčil a vo veci nekonal ani nerozhodol.

Pri hodnotení povahy preskúmavanej veci ústavný súd vychádzal zo všeobecnej

zásady uznávanej aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“),

podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne

citlivého zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného konania

spravidla spojený, musí posudzovať prísnejšie (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta

v. Taliansko z 25. júna 1987). Táto zásada sa týka aj poškodenej strany (obdobne napr.

).

2. Pri hodnotení ďalšieho kritéria – správania sťažovateľky v preskúmavanom

trestnom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v týchto

konaniach k zbytočným prieťahom. Ani okresný súd neuviedol vo svojom vyjadrení

k sťažnosti, že by sťažovateľka spôsobila prieťahy v tomto konaní.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd konštatuje, že konanie v posudzovanej veci po doručení obžaloby

z Okresnej prokuratúry Žilina (26. mája 2008) až do prijatia sťažnosti ústavným súdom

(25. august 2010) trvalo 27 mesiacov.

Počas tejto doby okresný súd okrem vydania trestného rozkazu riešil iba oznámenia

zákonných sudcov, ktorí namietali svoju zaujatosť v tejto veci, ale dosiaľ okresný súd

v tomto konaní neurobil nič pre odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky ako

poškodenej. Podľa názoru ústavného súdu bolo povinnosťou okresného súdu pristupovať

v tejto veci so zvýšenou starostlivosťou.

Aj z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd v trestnej veci dosiaľ

nekonal pre personálne problémy na trestnom úseku.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v častých zmenách a zaťaženosti zákonných

sudcov (ako dôvodov, ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy

v konaní) však ústavný neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr.

, ) nadmerné množstvo vecí (i personálne problémy), v ktorých

štát musí zabezpečiť konanie, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát

zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd s poukazom na uvedené hodnotiac doterajší priebeh napadnutého

konania dospel k záveru, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

prikázal okresnému súdu v zmysle , aby

v označenej trestnej veci konal bez zbytočných prieťahov aj napriek tomu, že sťažovateľka

o to v sťažnosti výslovne nežiadala.

III.

Sťažovateľka tiež žiadala, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 €, poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu,

v dôsledku čoho je v stave právnej neistoty. Táto neistota „jej spôsobuje nadmerné stresy,

nepriaznivo vplýva na jej psychické rozpoloženie a tým aj celkove na jej zdravotný stav.

Sťažovateľka je čiastočne invalidná dôchodkyňa starajúca sa o ťažko zdravotne

postihnutého manžela.“

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Keďže právna neistota sťažovateľky nebola okresným súdom odstránená

ani po viac ako 2 rokoch od začatia trestného konania, zohľadňujúc pritom povahu veci

(výšku požadovanej náhrady škody) ústavný súd najmä s ohľadom na nečinnosť okresného

súdu považoval za potrebné priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia. Sťažovateľka si v sťažnosti uplatnila trovy

právneho zastúpenia v celkovej sume 303,30 €.

Podľa sa na konanie pred ústavným súdom použijú

primerane ustanovenia . Podľa Občianskeho

súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov

konania (za dva úkony právnej služby a režijný paušál) je vypočítaná podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a keďže nie je v

rozpore s touto vyhláškou, uložil Kancelárii ústavného súdu uhradiť ustanovenému

právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia v sume 303,30 €. Zároveň uložil

okresnému súdu povinnosť uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet Kancelárie

ústavného súdu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2010