Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 271/2010
PDF · 175.21 KB
No categories available
III. ÚS 271/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. októbra 2010
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
o prijatej sťažnosti P. Š., K., zastúpenej advokátom JUDr. R. G., B., vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 61/2008 takto
rozhodol:
1. Základné právo P. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 61/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
1 T 61/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. P. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto
eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť trovy
právneho zastúpenia P. Š. v sume 303,30 € (slovom tristotri eur a tridsať centov) na účet jej
právneho zástupcu JUDr. R. G., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy konania v sume 303,30 €
(slovom tristotri eur a tridsať centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 271/2010-20 z 25. augusta 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť P. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 61/2008.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k priebehu konania
podaním sp. zn. 1 SprS 172/2010 z 23. septembra 2010. Vo vyjadrení okresného súdu sa
okrem iného uvádza:
«Na okresnom súde Žilina je vedená trestná vec proti obvinenému M. B., nar... v Ž.
pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. Poškodenou stranou v tejto trestnej
veci je aj P. Š., ktorá si uplatnila škodu vo výške 250 000,- Sk (8298.48 EUR).
Skutková a právna zložitosť trestnej veci
Trestná vec nie je skutkovo ani právne zložitá.
Úkony súdu po podaní obžaloby na Okresný súd Žilina
- doručenie obžaloby Okresnej prokuratúry Žilina dňa 26. 5. 2008,
- -expedovanie trestného rozkazu a výziev podľa § 240 Tr. por. procesným stranám
dňa 23. 6. 2008,
- doručenie odporu obvineným M. B. proti vydanému trestnému rozkazu na
Okresný súd Žilina dňa 27. 6. 2008, s návrhom na vykonanie dôkazov na hlavnom
pojednávaní,
- od 3. 11. 2008 sa stal zákonným sudcom JUDr. M. Š., na základe dodatku k
rozvrhu práce Okresného súdu Žilina,
- oznámenie adresované poškodenej P. Š., že došlo k zmene v osobe zákonného
sudcu listom zo dňa 5. 2. 2009 - vo veci bol určený ako zákonný sudca JUDr. M.
Š.,
- oznámenie zaujatosti podľa § 32 ods. 1 Tr. por. „per analógiám“ zo strany sudcu
JUDr. M. Š. zo dňa 1. 6. 2009,
- rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 15. 7. 2010 o vylúčení zákonného
sudcu JUDr. M. Š. z vykonávania úkonov v predmetnej trestnej veci,
- opatrením predsedu súdu zo dňa 27. 7. 2009 bola trestná vec obv. M. B. vrátená
pôvodnému zákonnému sudcovi JUDr. B. L.,
- oznámenie zaujatosti sudcu JUDr. B. L. zo dňa 8. 10. 2009, vrátenie trestného
spisu s prípisom Krajského súdu v Žiline zo dňa 6. 11. 2009,
- upozornenie sudcu JUDr. B. L. podľa § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o
sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, zo dňa 7. 1.2010,
- oznámenia a námietka sudcu B. L. podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a
prísediacich v znení neskorších predpisov, zo dňa 15. 3. 2010,
- pridelenie trestnej veci novej zákonnej sudkyni Mgr. A. M. dňa 26. 5. 2010,
- pridelenie trestnej veci zákonnému sudcovi JUDr. B. L. dňa 22. 6. 2010.
Podľa môjho názoru sťažovateľka nespôsobila prieťahy v konaní. Tieto sú skôr
zapríčinené tým, že trestné oddelenie Okresného súdu v Žiline je dlhodobo nedostatočne
personále obsadené, pričom predmetný sudca JUDr. B. L., práve v období rokov 2008
-2010 musel prednostne rozhodovať a konať vo veciach, v ktorých boli podané obžaloby pre
obzvlášť závažné zločiny, pričom páchatelia týchto trestných činov boli stíhaní väzobné,
jedná sa tzv. bývalú prvohlavovaú agendu krajských súdov. Poslednú vec takto veľkého
rozsahu rozhodol rozsudkom predmetný sudca v mesiaci august 2010. Dávam do pozornosti
aj dlhodobú PN zákonného sudcu z vážnych zdravotných dôvodov od 13. 4. 2010 do 18. 6.
2010.
Z vyjadrenia zákonného sudcu som zistil, že termín hlavného pojednávania je
nariadený na deň 20. 12. 2010 a 22. 12. 2010.
Som toho názoru, že zákonný sudca aj pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol
predmetnú vec prejednať v kratšom čase.»
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami, ako aj listinnými dôkazmi dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenie svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote, ktoré je obdobné ako základné právo podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,
účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98),
pričom k naplneniu práva na súdnu ochranu v rozhodovaní o veci samej dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02) alebo iným zákonom
predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným
rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 86/08).
Pri posudzovaní, či vo veci došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný
súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú povaha konania, teda právna a faktická zložitosť veci, o ktorej
súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd vo veci postupoval. Za
súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Čo sa týka kritéria zložitosť veci, ústavný súd po oboznámení sa s vyjadreniami
účastníkov a najmä s obsahom vyžiadaného spisu okresného súdu konštatuje, že vec ani zo
skutkového, ani z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti. Na zložitosť
veci napokon nepoukázal ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že od 26. mája 2008 (bola podaná obžaloba na
obvineného) sa vedie na okresnom súde trestné konanie, v ktorom sťažovateľka vystupuje
ako poškodená. Keďže okresný súd vo veci nekonal, sťažovateľka sa obrátila na
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sťažnosťami na zbytočné prieťahy
v marci 2009, ako aj na okresný súd, z ktorého jej bola doručená odpoveď, že termín
hlavného pojednávania bude určený na apríl 2009. Do dnešného dňa okresný súd termín
hlavného pojednávania neurčil a vo veci nekonal ani nerozhodol.
Pri hodnotení povahy preskúmavanej veci ústavný súd vychádzal zo všeobecnej
zásady uznávanej aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“),
podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne
citlivého zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného konania
spravidla spojený, musí posudzovať prísnejšie (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta
v. Taliansko z 25. júna 1987). Táto zásada sa týka aj poškodenej strany (obdobne napr.
2. Pri hodnotení ďalšieho kritéria – správania sťažovateľky v preskúmavanom
trestnom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v týchto
konaniach k zbytočným prieťahom. Ani okresný súd neuviedol vo svojom vyjadrení
k sťažnosti, že by sťažovateľka spôsobila prieťahy v tomto konaní.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.
Ústavný súd konštatuje, že konanie v posudzovanej veci po doručení obžaloby
z Okresnej prokuratúry Žilina (26. mája 2008) až do prijatia sťažnosti ústavným súdom
(25. august 2010) trvalo 27 mesiacov.
Počas tejto doby okresný súd okrem vydania trestného rozkazu riešil iba oznámenia
zákonných sudcov, ktorí namietali svoju zaujatosť v tejto veci, ale dosiaľ okresný súd
v tomto konaní neurobil nič pre odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky ako
poškodenej. Podľa názoru ústavného súdu bolo povinnosťou okresného súdu pristupovať
v tejto veci so zvýšenou starostlivosťou.
Aj z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd v trestnej veci dosiaľ
nekonal pre personálne problémy na trestnom úseku.
Obranu okresného súdu spočívajúcu v častých zmenách a zaťaženosti zákonných
sudcov (ako dôvodov, ktoré by mali byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy
v konaní) však ústavný neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr.
III. ÚS 147/02, I. ÚS 100/02) nadmerné množstvo vecí (i personálne problémy), v ktorých
štát musí zabezpečiť konanie, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát
zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Ústavný súd s poukazom na uvedené hodnotiac doterajší priebeh napadnutého
konania dospel k záveru, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1 T 61/2008
bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
prikázal okresnému súdu v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, aby
v označenej trestnej veci konal bez zbytočných prieťahov aj napriek tomu, že sťažovateľka
o to v sťažnosti výslovne nežiadala.
III.
Sťažovateľka tiež žiadala, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie
v sume 3 000 €, poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu,
v dôsledku čoho je v stave právnej neistoty. Táto neistota „jej spôsobuje nadmerné stresy,
nepriaznivo vplýva na jej psychické rozpoloženie a tým aj celkove na jej zdravotný stav.
Sťažovateľka je čiastočne invalidná dôchodkyňa starajúca sa o ťažko zdravotne
postihnutého manžela.“
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu. Keďže právna neistota sťažovateľky nebola okresným súdom odstránená
ani po viac ako 2 rokoch od začatia trestného konania, zohľadňujúc pritom povahu veci
(výšku požadovanej náhrady škody) ústavný súd najmä s ohľadom na nečinnosť okresného
súdu považoval za potrebné priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia. Sťažovateľka si v sťažnosti uplatnila trovy
právneho zastúpenia v celkovej sume 303,30 €.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde sa na konanie pred ústavným súdom použijú
primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov
konania (za dva úkony právnej služby a režijný paušál) je vypočítaná podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a keďže nie je v
rozpore s touto vyhláškou, uložil Kancelárii ústavného súdu uhradiť ustanovenému
právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia v sume 303,30 €. Zároveň uložil
okresnému súdu povinnosť uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet Kancelárie
ústavného súdu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. októbra 2010