Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)III. ÚS 254/07
PDF · 128.87 KB
No categories available
III. ÚS 254/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra
2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod
sp. zn. 4 C 74/2004 v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna 2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2007
doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 74/2004 v období
po rozhodnutí ústavného súdu č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna 2006.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Dňa 5. augusta 2004 podľa vecnej
príslušnosti podal som na Okresný súd vo Veľkom Krtíši žalobu/návrh na Ing. J. S. (...)
pre spôsobenie mi škody Ing. S. krivou svedeckou výpoveďou pred senátom Krajského súdu
v Bratislave pri vypočutí Okresným súdom vo Veľkom Krtíši.“ Sťažovateľ argumentoval
tým, že aj napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo takmer 2 a pol roka, vo veci nebolo
nariadené ani jedno pojednávanie. Zároveň poukázal na nález ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 135/06 zo 14. júna 2006, v ktorom ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 74/2004 a okresnému súdu prikázal
vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ sa domnieva, že k zbytočným
prieťahom po vydaní nálezu ústavného súdu došlo z dôvodu, že 18. septembra 2006 zaslal
okresnému súdu návrh na zmenu ustanoveného advokáta, pričom v tomto podaní výslovne
uviedol, že nejde o odvolanie proti uzneseniu o ustanovení právneho zástupcu, ale len
o návrh na zmenu. Podľa vyjadrenia sťažovateľa aj napriek tejto skutočnosti okresný súd
posúdil jeho podanie ako odvolanie, a preto ho spolu so spisom predložil na rozhodnutie
Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“). Sťažovateľ uviedol,
že o tomto odvolaní rozhodol krajský súd uznesením zo 14. novembra 2006 tak,
že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Zároveň dodal, že toto uznesenie mu bolo doručené
v priebehu mesiaca december 2006.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 74/04 bolo
porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a okresnému
súdu prikázal zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk.
Sťažovateľ zároveň žiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,
čo odôvodnil „dlhodobou niekoľkoročnou sociálnou mizériou“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu
v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré
označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým
postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,
ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,
ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03,
IV. ÚS 16/04, II. ÚS 20/05, II. ÚS 98/06).
Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd
so sťažnosťou na prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 4 C 74/2004
necelých 7 mesiacov od vydania nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 135/06 zo 14. júna
2006, v ktorom ústavný súd konštatoval prieťahy v označenom konaní.
V súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (II. ÚS 252/05, II. ÚS 418/06)
nemôže byť predmetom posudzovania konanie okresného súdu pred vydaním nálezu
zo 14. júna 2006. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd aj z vyjadrenia predsedu
okresného súdu sp. zn. Spr. 78/07 zo 14. februára 2007 zistil, že v období od vydania nálezu
okresný súd síce nekonal vo veci samej, ale riešil otázky procesného charakteru, riešenie
ktorých nastolil sťažovateľ a jeho právny zástupca. V sledovanom období sa okresný súd
venoval problematike ustanovenia iného právneho zástupcu sťažovateľovi, na základe
požiadavky právneho zástupcu sťažovateľa predložil spis dožiadanému súdu za účelom jeho
preštudovania, vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania, na základe návrhu
právneho zástupcu sťažovateľa predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
za účelom rozhodnutia o prikázaní veci inému okresnému súdu z dôvodu vhodnosti
a napokon rozhodol aj o oslobodení sťažovateľa od súdnych poplatkov.
Ústavný súd v danej veci skúmal, či existuje reálna možnosť vyslovenia porušenia
namietaného základného práva sťažovateľa, posudzujúc obdobie od vydania nálezu
ústavného súdu od 14. júna 2006. Vzhľadom na zistené skutočnosti dospel k záveru,
že uvedený postup okresného súdu nesignalizuje možnosť vyslovenia namietaného
porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd považuje
dosiaľ poskytnutú ochranu sťažovateľovi nálezom sp. zn. I. ÚS 135/06 zo 14. júna 2006
za dostatočnú, a preto odmietol jeho sťažnosť pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. III. ÚS 181/06, II. ÚS 18/07, II. ÚS 60/07).
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami, ktoré sťažovateľ v sťažnosti nastolil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. septembra 2007