Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 98/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G., a. s. v likvidácii, S., zastúpenej advokátom

Mgr. Ing. I. I., V., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. v súvislosti s nerozhodnutím o jej späťvzatí návrhu

na začatie konania z 28. októbra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti G., a. s. v likvidácii o d m i e t a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2009

doručená sťažnosť spoločnosti G., a. s. v likvidácii, S. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom Mgr. Ing. I. I., V., pre namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. v súvislosti s nerozhodnutím o jej späťvzatí návrhu

na začatie konania z 28. októbra 2008.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:

«a) Sťažovateľ sa návrhom zo dňa 14. novembra 2001, pôvodne podanom

na Okresný súd Humenné, domáha voči žalovaným:

1. C., o. c. p., a. s., H.

1. Slovenská republika – Ministerstvo hospodárstva SR, B.

2. T., a. s., B.

vyslovenia platnosti komisionárskej zmluvy a určenia vlastníckeho práva

ku 100 akciám obchodnej spoločnosti T., a. s., B. nadobudnutým v exekučnom konaní

vedenom Okresným súdom vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. Er 3143/97, Ex 4575/97.

b) Sťažovateľ dňa 13. februára 2008 doručil súdu nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 11. decembra 2007, sp. zn. -37 o prerokovaní sťažnosti

spoločnosti T., s. r. o. V. vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 „Ústavy“ a práva na spravodlivý proces podľa

čl. 6 ods. 1 „Dohovoru“ rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1 M Obdo 5/2005 z 28. júna 2006.

Predmetným nálezom ústavný súd potvrdil zákonnosť nadobudnutia akcií obchodnej

spoločnosti T., a. s. nadobúdateľmi (aj „sťažovateľom“) v exekučnom konaní vedenom

Okresným súdom vo Vranove nad Topľou, sp. zn. Er 3143/97, Ex 4575/97.

c) Dňa 28. októbra 2008 doručil sťažovateľ Krajskému súdu v Košiciach späťvzatie

návrhu na začatie konania v súlade s ust. z dôvodu veci právoplatne

rozhodnutej (res iudicata).

d) Dňa 6. novembra 2008 doručil Krajský súd v Košiciach sťažovateľovi predvolanie

na pojednávanie vytýčené na deň 3. decembra 2008.

e) Dňa 3. decembra 2008 doručil sťažovateľ Krajskému súdu v Košiciach

ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 3. decembra 2008 z dôvodu

dočasnej pracovnej neschopnosti právneho zástupcu sťažovateľa a súčasne dal

do pozornosti súdu skutočnosť, že dňa 28. októbra 2008 doručil súdu späťvzatie návrhu

na začatie konania.

j) Dňa 8. decembra 2008 doručil Krajský súd v Košiciach sťažovateľovi predvolanie

na pojednávanie vytýčené na deň 21. januára 2009.

g) Dňa 15. januára 2009 doručil Krajský súd v Košiciach sťažovateľovi

upovedomenie o odvolaní pojednávania z dôvodu hospodárnosti konania...

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci je potrebné zobrať do úvahy skutkový stav

veci a platnú právnu úpravu relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter)

veci.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho

začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Z citovaného znenia zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že toto

ustanovenie rešpektuje navrhovateľa ako dominus litis. Iba výnimočne, ak navrhovateľ

zoberie návrh späť, súd konanie nezastaví. Je to tak iba v prípade, ak odporca so

späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov. O nesúhlase so späťvzatím súd rozhodne

uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie.

Právna vec vedená na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.

nie je zložitá.

Navrhovateľ podal návrh na začatie konania a v priebehu konania po doručení

nálezu ústavného súdu zobral svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť.

Bolo povinnosťou súdu po tom, čo mu bolo doručené späťvzatie návrhu na začatie

konania, rozhodnúť o tomto návrhu navrhovateľa.

Vo veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávania a predvolávať účastníkov

konania, ktorí majú sídlo v Bratislave...

Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci toto bolo aktívne

a neprispelo žiadnym spôsobom ani v žiadnom rozsahu k doterajšej dĺžke súdneho konania.

Sťažovateľ doručil dňa 23. decembra 2008 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi

Krajského súdu v Košiciach, ktorý oznámil sťažovateľovi listom zo dňa 20. januára 2009,

že jeho sťažnosť nepovažuje za dôvodnú.

V oznámení sťažovateľovi uviedol, že konkrétny, zákonný sudca rozhoduje

o procesnom postupe, teda aj o tom, kedy rozhodne o návrhu o späťvzatí žaloby.

Z obsahu spisu bolo zistené, ako ďalej uvádza predseda súdu, že žalovaný nesúhlasí

so späťvzatím žaloby, posúdenie vážnosti dôvodov nesúhlasu žalovaného patrí jedine

zákonnému sudcovi.

Do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti Krajský súd v Košiciach neposúdil vážnosť

dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby a nerozhodol o späťvzatí návrhu

sťažovateľa zo dňa 28. októbra 2008.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze

vyslovil:

«1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo spoločnosti G., a. s. v likvidácii, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajskému súdu v Košiciach prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

2 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti G., a. s. v likvidácii priznáva náhradu trov konania v sume 245,70 €

(slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré je Krajský súd v Košiciach

povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu Mgr. Ing. Mgr. I. I., V. do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade krajského súdu) nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , ).

Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade sa sťažovateľka obrátila na ústavný súd

so sťažnosťou na prieťahy v konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn. .

Vo vzťahu k sťažovateľkou formulovaným námietkam ústavný súd poznamenáva, že jeho

pozornosti neušla skutočnosť, že sťažovateľka nenamietala prieťahy v celom konaní,

ale len v súvislosti s nerozhodnutím o jej späťvzatí návrhu na začatie konania z 28. októbra

2008. V tejto súvislosti ústavný súd s poukazom na

konštatuje, že každý návrh musí byť odôvodnený. Z obsahu sťažnosti jednoznačne vyplýva,

že návrh na rozhodnutie sťažovateľka odôvodnila jedine nespokojnosťou súvisiacou

s postojom krajského súdu k jej späťvzatiu návrhu na začatie konania. Vzhľadom na to,

že ústavný súd je v súlade s viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, vychádzal

z koncepcie sťažnosti (jej odôvodnenia a petitu) tak, ako ju formuloval kvalifikovaný

právny zástupca sťažovateľky.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania

späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd

konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa súd konanie nezastaví, ak odporca

so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti

uznesenia pokračuje v konaní.

Z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ má právo

disponovať svojím návrhom na začatie konanie, pričom táto jeho dispozičná možnosť

je limitovaná len prípadmi, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

Vážnosť týchto dôvodov však posúdi konajúci súd, ktorý buď konanie zastaví, alebo

rozhodne o nesúhlase so späťvzatím návrhu.

V danom prípade ide o obchodnoprávnu vec, pričom krajský súd je povinný

postupovať v súlade s obsahom základného práva podľa , ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale zároveň nie je obmedzený žiadnou lehotou, v rámci ktorej

má o späťvzatí návrhu rozhodnúť. V tejto súvislosti ústavný súd zistil, že od podania

späťvzatia návrhu na začatie konania (28. októbra 2008) na krajskom súde do podania

sťažnosti ústavnému súdu (23. marca 2009) uplynula doba 5 mesiacov. Odporca však

so späťvzatím návrhu nesúhlasil. Vzhľadom na sťažovateľkou pomenovaný problém však

dané obdobie nemožno považovať za také, ktoré by znamenalo zásah do jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , či práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru

ústavného súdu postup krajského súdu, ktorý za obdobie 5 mesiacov od podania späťvzatia

návrhu na začatie konania o ňom ešte nerozhodol, treba považovať za ústavne

akceptovateľný, navyše ak má krajský súd posúdiť vážnosť dôvodov na strane odporcu

spojených s nesúhlasom so späťvzatím návrhu na začatie konania.

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného

práva zaručeného v tomto článku (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, ).

Ústavný súd nezistil medzi námietkami sťažovateľky a postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s nerozhodnutím o jej späťvzatí

návrhu na začatie konania z 28. októbra 2008 a namietaným porušením jej základného práva

podľa a práva podľa dohovoru reálnu možnosť vyslovenia

ich porušenia, a preto sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25

ods. 2 (obdobne napr. , , ,

).

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami, ktoré sťažovateľka v sťažnosti nastolila.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2009