Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 82/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., pre namietané porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2006

doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že 3. augusta 2004 podal okresnému súdu návrh „pre neplnenie

dohody o pracovnej činnosti nevyplatením mzdy a nevyplatenie autorských odmien

za dodané objednané autorské materiály“. Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

prebieha viac ako 2 roky, avšak vo veci nebol určený žiaden termín

pojednávania. Keďže bol nespokojný s postupom okresného súdu, 2. januára 2006

podal jeho predsedovi sťažnosť na prieťahy v konaní, ale napriek tomu „sa vo veci

nič nezmenilo“.

Sťažovateľ uviedol, že sťažnosťou sa domáha:

„1. prijatia takého uznesenia Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorým by bol

Okresný súd Bratislava II zaviazaný odstrániť prieťahy v súdnom konaní a zabezpečiť

tak priebeh súdneho konania bez prieťahov, v primeranom časovom limite tak,

ako to o. i. upravuje aj A ako to vyplýva zo základného ústavného zákona,

2. právoplatným uznesením Ústavného súdu vyplatiť mi odškodné vo forme

zadosťučinenia vo výške 50 000 Sk, čo takisto upravuje “

Okrem toho sťažovateľ žiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom, čo odôvodnil svojou nepriaznivou finančnou situáciou.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , , ).

Aj keď sťažovateľ v sťažnosti výslovne neoznačil základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov jeho zákonným označením ako ,

na základe obsahu sťažnosti, predovšetkým jej odôvodnenia možno konštatovať, že niet

pochybností o tom, že sťažovateľ mal na mysli práve základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažnosť, ktorou

sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , predmetom ktorého

je návrh o nevyplatenie mzdy za redakčnú činnosť a autorských odmien, je zjavne

neopodstatnená.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že konanie vedené okresným súdom prebieha

od 6. augusta 2004, keď mu bol doručený návrh sťažovateľa. Pritom sťažnosť pre namietané

porušenie označeného základného práva sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 3. júla

2006. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu konanie vedené

okresným súdom pod sp. zn. netrvalo ani 2 roky. Okrem toho ústavný súd

zistil, že aj keď v priebehu tohto konania okresný súd neurčil žiaden termín pojednávania,

vykonal vo veci viaceré procesné úkony. Vzhľadom na to, že podanie sťažovateľa bolo

neúplné, okresný súd ho vyzval na jeho doplnenie, zisťoval majetkové pomery sťažovateľa,

priznal mu oslobodenie od súdnych poplatkov, nevyhovel jeho žiadosti o ustanovenie

právneho zástupcu a vykonal jeho informatívny výsluch. Vo vzťahu k dĺžke konania

okresného súdu ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď v súčasnej dobe konanie

predstavuje dĺžku 2 roky a 8 mesiacov, z tohto obdobia sa spis 1 rok a takmer 3 mesiace

(z dôvodu podania odvolania sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu o nevyhovení

jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu) nachádzal na krajskom súde, postup ktorého

však sťažovateľ nenamietal. Na základe toho dospel ústavný súd k zisteniu, že konanie

vedené okresným súdom v reálnom čase prebieha 1 rok a 5 mesiacov.

Dĺžka doterajšieho konania (1 rok a 5 mesiacov) spolu s charakterom veci

(aj keď v danom prípade ide o nevyplatenie mzdy za redakčnú činnosť a autorských

odmien) zatiaľ vylučujú, aby uvedené konanie bolo možné pokladať za konanie

so zbytočnými prieťahmi. Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch judikoval,

že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti

všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane

a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. ,

, ).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného

práva zaručeného v tomto článku (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, ).

Ústavný súd je toho názoru, že aj keď okresný súd v danej veci neurčil žiaden termín

pojednávania a v podstate sa nezaoberal meritom veci, ale riešil len otázky procesného

charakteru, ktoré v konaní, samozrejme, nemožno prehliadnuť, doterajšia dĺžka konania,

a to aj s prihliadnutím na charakter súdneho sporu nepredstavuje takú intenzitu, ktorá

by mohla zasiahnuť do základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už na svojom

predbežnom prerokovaní pre zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, žiadosťou sťažovateľa

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako aj jeho žiadosťou o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavný súdom sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2007