Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 285/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť M. B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou VARMUS s. r. o., Palárikova 83, Čadca, prostredníctvom ktorej

koná jej konateľ a advokát JUDr. Jozef Varmus, PhD., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp.

zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2014

doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou

VARMUS s. r. o., Palárikova 83, Čadca, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát

JUDr. Jozef Varmus, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti predovšetkým uvádza:

„Sťažovateľka vystupuje v konaní pred Okresným súdom Čadca, sp. zn. 6

v postavení navrhovateľky. Dňa 07. 09. 2011 podala sťažovateľka žalobu proti

odporcovi... o zaplatenie 7 400 € s prísl. oproti vráteniu motorového vozidla.

Okresný súd v Čadci /ďalej len okresný súd/, ktorý vec prejednáva pod sp. zn.

postupuje v konaní s vážnymi prieťahmi a hoci sa konanie vedie od septembra

roku 2011, doposiaľ nie je predpoklad, že konanie bude v dohľadnej dobe skončené. ...

Sťažovateľka podala dňa 12. 06. 2012 ústavnú sťažnosť na prieťahy v konaní, pričom

Ústavný súd SR uznesením zo dňa 20. 06. 2012 sp. zn. -10 sťažnosť odmietol

z dôvodu, že v čase ústavnej sťažnosti bola dĺžka napadnutého konania 9 mesiacov, ktorá

sama o sebe ešte nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie práv sťažovateľky. ...

Okresný súd vo veci od roku 2011 uskutočnil štyri pojednávania v dňoch

13. 09. 2012, 30. 10. 2012, 04. 04. 2013 a 25. 07. 2013. Na poslednom pojednávaní

Okresný súd odročil pojednávanie na neurčito, za účelom dotazu na Dopravný inšpektorát,

na poisťovňu Kooperatíva a za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Okresný súd

v Čadci, ktorý hoci od posledného pojednávania ubehla značná doba, vo veci nekoná

a spôsobuje vážne prieťahy. Od podania žaloby uplynula lehota 2 a pol roka a od

posledného pojednávania doba dlhšia ako 7 mesiacov. Sťažovateľka má za to, že takáto

nečinnosť Okresného súdu v Čadci porušuje ústavné právo sťažovateľky, aby súd jej vec

prerokoval bez zbytočných prieťahov a má za to, že sťažnosť na prieťahy je dôvodná. ...

Sťažovateľka má za to, že nečinnosťou okresného súdu bolo porušené jej základné

právo uvedené v druhej hlave v siedmom oddiele článku 48 ods. 2 SR, aby jej vec

pred okresným súdom sa prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Občianskoprávna žaloba bola podaná v roku 2011, pričom okresný súd vo veci od

posledného pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 25. 07. 2013 nekoná, vo veci spôsobuje

vážne prieťahy, v dôsledku čoho sťažovateľke z takejto nečinnosti vzniká vážna ujma -

sťažovateľka nemôže užívať riadne auto pre jeho vady a nemôže sa domôcť v primeranej

lehote vrátenia kúpnej ceny. Sťažovateľka preto žiada, aby Ústavný súd prikázal okresnému

súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a aby priznal sťažovateľke finančné

zadosťučinenie, ktoré sťažovateľka uplatňuje v rozsahu 7 000 €.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd v Čadci svojou nečinnosťou vo vybavovaní veci sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľky uvedené v článku 48 ods. 2 SR, aby sa jej vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Čadci, aby vo veci sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške

7 000 €, ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť sťažovateľke v lehote do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd v Čadci je povinný nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastupovania

vo výške 340,90 €... v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia jej

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj

sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesením sp. zn. z 20. júna

2012 bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojho

základného práva podľa postupom okresného súdu v napadnutom

konaní, podľa zákona o súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti

a neprípustnosti, keďže „dĺžka napadnutého konania (deväť mesiacov) sama osebe ešte

nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky“ (citované z uznesenia

ústavného súdu sp. zn. z 20. júna 2012, pozn.). Keďže predchádzajúce

rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a)

, ústavný súd v tomto konaní podrobil prieskumu napadnuté

konanie v celom jeho rozsahu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu nie každý zistený prieťah (nečinnosť,

resp. neefektívna činnosť) v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy,

keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho

konania (napr. , , ).

V prípade, ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že postup všeobecného

súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť odmietne z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti (napr. , , , ).

Na účely preskúmania opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis

vzťahujúci sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom, z ktorého zistil tieto

skutočnosti:

Sťažovateľka doručila okresnému súdu 7. septembra 2011 návrh na zaplatenie sumy

7 400 € s príslušenstvom oproti vráteniu osobného motorového vozidla, ako aj žiadosť

o oslobodenie od platenia súdneho poplatku; vec bola pridelená zákonnej sudkyni

JUDr. Anne Hozákovej (ďalej len „zákonná sudkyňa“).

Dňa 19. septembra 2011 okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie dokladov

nevyhnutných na rozhodnutie o oslobodení od platenia súdneho poplatku.

Dňa 19. októbra 2011 okresný súd požiadal Dopravný inšpektorát Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Čadca (ďalej len „dopravný inšpektorát“) o informáciu

z evidencie motorových vozidiel, ako aj Správu katastra v Č. (ďalej len „správa katastra“)

o informáciu z evidencie nehnuteľností. Na žiadosti okresného súdu reagovali dopravný

inšpektorát 16. novembra 2011 a správa katastra 14. novembra 2011.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 28. novembra 2011 nepriznal

sťažovateľke oslobodenie od platenia súdneho poplatku (ďalej aj „uznesenie o nepriznaní

oslobodenia od platenia súdneho poplatku“). Proti uzneseniu okresného súdu o nepriznaní

oslobodenia od platenia súdneho poplatku podala sťažovateľka 19. decembra 2011

odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením

sp. zn. z 31. januára 2012 tak, sťažovateľke priznal oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov v rozsahu 50 %. Uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 31. januára 2012 bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky 10. augusta 2012.

Dňa 21. marca 2012 podpredseda okresného súdu opatrením vydaným v súlade

s dodatkom č. 2 k rozvrhu práce na rok 2012 s účinnosťou od 20. marca 2012 pridelil vec

z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne Mgr. Andrei Kubjatkovej.

Dňa 10. júla 2012 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku

v sume 222 €, ktorý bol následne 17. augusta 2012 zaplatený.

Dňa 20. augusta 2012 predsedníčka okresného súdu opatrením vydaným v súlade

s dodatkom č. 9 rozvrhu práce na rok 2012 s účinnosťou od 20. augusta 2012 vec pridelila

zákonnej sudkyni z dôvodu ukončenia jej práceneschopnosti.

Dňa 23. augusta 2012 okresný súd predvolal účastníkov konania na pojednávanie

nariadené na 13. september 2012, ktoré bolo odročené na neurčito na účely vykonania

príslušných opatrení (zaistenia účasti odporcu, u ktorého bolo doručovanie predvolania na

toto pojednávanie neúspešné, pozn.).

Dňa 26. septembra 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 30. október 2012

a zároveň požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru v Čadci (ďalej len „obvodné

oddelenie“) o súčinnosť pri doručovaní predvolania na pojednávanie odporcovi; obvodné

oddelenie oznámilo okresnému súdu 8. októbra 2012 doručenie predvolania na

pojednávanie odporcovi do vlastných rúk.

Dňa 30. októbra 2012 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na neurčito z dôvodu zachovania lehoty na prípravu právneho zástupcu odporcu,

keďže okresný súd nedoručoval právnemu zástupcovi odporcu ani odporcovi návrh

sťažovateľky na účely vyjadrenia sa k nemu, ako aj z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti

zákonnej sudkyne.

Dňa 2. januára 2013 bola opatrením predsedníčky okresného súdu v súlade

s dodatkom č. 12 k rozvrhu práce na rok 2012 s účinnosťou od 20. decembra 2012 vec

pridelená Mgr. Andrei Kubjatkovej z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej

sudkyne.

Dňa 19. februára 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 4. apríl 2013.

Odporca doručil okresnému súdu 3. apríla 2013 vyjadrenie k návrhu. Pojednávanie,

ktoré sa uskutočnilo na okresnom súde 4. apríla 2013, bolo odročené na neurčito.

Dňa 22. apríla 2013 predsedníčka okresného súdu v súlade s dodatkom č. 4 k rozvrhu

práce na rok 2013 s účinnosťou od 22. apríla 2013 pridelila vec opätovne zákonnej sudkyni.

Okresný súd požiadal 14. mája 2013 opätovne dopravný inšpektorát a Komunálnu

poisťovňu, a. s., o oznámenie údajov z evidencie dopravných nehôd a poistných udalostí.

Komunálna poisťovňa, a. s., odpovedala na žiadosť 30. mája 2013 uvedením poistnej

udalosti týkajúcej sa osobného motorového vozidla.

Dňa 25. júna 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. júl 2013, ktoré bolo

3. júla 2013 odročené na 25. júl 2013 na základe žiadosti právneho zástupcu sťažovateľky

z 1. júla 2013.

Pojednávanie uskutočnené 25. júla 2013 okresný súd odročil na neurčito na účely

vyžiadania si informácií z dopravného inšpektorátu, ako aj z poisťovne Kooperatíva, a. s.

Dňa 25. novembra 2013 okresný súd urobil opätovný dopyt na dopravný inšpektorát

a poisťovňu Kooperatíva, a. s., týkajúci sa údajov o osobnom motorovom vozidle. Dňa

12. decembra 2013 poisťovňa Kooperatíva, a. s., oznámila okresnému súdu, že v súvislosti

s osobným motorovým vozidlom neeviduje žiadnu škodovú udalosť. Dňa 13. decembra

2013 dopravný inšpektorát oznámil okresnému súdu, že s prihliadnutím na informačný

systém dopravných nehôd osobné motorové vozidlo nemalo účasť na dopravnej nehode.

Dňa 25. apríla 2014 okresný súd kontaktoval súdneho znalca z odboru dopravy,

odvetvia odhadu hodnoty cestných vozidiel na účely zistenia jeho pracovnej vyťaženosti

a možnosti vypracovania znaleckého posudku. Okresný súd uznesením

č. k. -118 z 25. apríla 2014 nariadil znalecké dokazovanie, ustanovil za

súdneho znalca V. T., uložil mu povinnosť vypracovať znalecký posudok v lehote 30 dní od

doručenia spisu a uložil sťažovateľke zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania

v sume 150 €.

Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v doterajšom priebehu napadnutého

konania vyplýva, že okresný súd odo dňa doručenia návrhu postupoval v zásade plynulo, aj

keď jeho činnosť mohla byť podľa názoru ústavného súdu efektívnejšia [odročenie

pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 30. októbra 2012 na účely zachovania lehoty na prípravu

právneho zástupcu odporcu z dôvodu, že okresný súd odporcovi nedoručoval spoločne

s predvolaním na pojednávanie aj návrh sťažovateľky; opätovný dopyt na dopravný

inšpektorát týkajúci sa rovnakých skutkových okolností a neprimerane dlhé doručovanie

uznesenia krajského súdu sp. zn. z 31. januára 2012 (citované uznesenie bolo

doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky 10. augusta 2012.)].

Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti posudzovanej

veci (celková dĺžku napadnutého konania, ktorá nepresiahla 3 roky, ako aj nevyhnutnosť

viacnásobného pridelenia veci inej sudkyni okresného súdu z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne), ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní nedošlo k takým

prieťahom, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy a na tomto základe

vysloviť porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných

prieťahov podľa (m. m. , ). V tejto súvislosti

ústavný súd dodáva, že až pokračujúca nečinnosť, resp. neefektívna činnosť okresného súdu

by mohla (môže) spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

.

V súvislosti so správaním sťažovateľky ako účastníčky napadnutého konania

vedeného okresným súdom ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka si žiadosťou

uplatnila oslobodenie od platenia súdneho poplatku za návrh, pričom so žiadosťou, ako aj

s odvolaním podaným sťažovateľkou proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o tejto

žiadosti sa tak okresný súd, ako aj krajský súd museli náležitým spôsobom vysporiadať

a o týchto podaniach aj rozhodnúť. Ústavný súd ďalej poznamenáva, že sťažovateľka je

povinná strpieť postup okresného súdu pri vybavovaní jej procesných návrhov, na ktorých

podanie je ako účastníčka konania oprávnená, avšak doba nevyhnutná na ich vybavenie

prispieva k celkovému predĺženiu konania (m. m. , ).

Zohľadňujúc svoje zistenia a aplikujúc svoju konštantnú judikatúru na vec

sťažovateľky, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade v doterajšom priebehu

napadnutého konania nedošlo zo strany okresného súdu k takým nedostatkom, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní podľa . Z týchto

dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2014