Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 507/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť P. D., zastúpeného

advokátom Mgr. Miroslavom Golianom, Advokátska kancelária, Budatínska 16, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2014

doručená sťažnosť P. D., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. Miroslavom Golianom, Advokátska kancelária, Budatínska 16, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

11 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol, že sa návrhom zo 7. mája 2012

podaným okresnému súdu domáhal, aby súd rozhodol o zverení jeho maloletej dcéry, M. D.,

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

V čase podania návrhu mala maloletá M. 10 rokov. Sťažovateľ svoj návrh odôvodnil

najmä skutočnosťou, že naposledy bol jeho styk s maloletou upravený rozhodnutím

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -105 z 25. mája

2010, čo však považuje za nedostatočné z hľadiska možnosti udržania vzájomných citových

väzieb, možnosti vplývať na maloletú výchovne v potrebnom rozsahu tak, aby aj on ako

otec mohol v maloletej budovať niečo z neho samého.

V ďalšom sťažovateľ uviedol, že „sa podaným návrhom snaží dosiahnuť práva

na vyvážený styk s maloletou v striedavej starostlivosti v prostredí rodinného domu, ktorý

medzičasom so svojou priateľkou si otec postavil, tak aby maloletej mohol poskytnúť aj iný

pohľad na život, správanie sa a pod., aký má vžitý od svojej matky, ale najmä aby si

maloletá začala uvedomovať aj samotného otca ako jej prirodzenú súčasť, jej života, aby sa

citové väzby nepretrhli, a maloletá otca prijímala ako súčasť jej života, bez toho aby svojho

otca pokladala za cudzí prvok v jej živote, aby nevznikali situácie, keď maloletá sa k svojmu

otcovi správa rezervovane, s odstupom, akoby k cudziemu človeku! ...

... Otec ako sťažovateľ mal vedomosť, že súdy v tzv. poručenských veciach konajú

rýchlo, spravidla do polroka, ako im ukladá zákon, preto ostal prekvapený, akým spôsobom

sa v jeho veci, podaného návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv k maloletej,

na Okresnom súde v Pezinku vyvíjajú, resp. že súd jeho návrhu nevenuje nie že potrebnú

pozornosť, ale žiadnu, a teda vo veci vôbec nekoná.“

Sťažovateľ zastáva názor, „že súd svojou nečinnosťou tak porušil základné práva

sťažovateľa na verejný proces bez prieťahov ale tiež aj práva maloletej na osobnú

starostlivosť a jej výchovu oboma rodičmi“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu

Pezinok v konaní starostlivosti súdu o maloletú M. D.... vedenom pod spis. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod spis. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. D. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,00 € (slovom:

päťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Pezinok je povinný nahradiť P. D. trovy právneho zastúpenia v sume

284,08 € (slovom: dvestoosemdesiatštyri/08 EUR) na účet jeho právneho zástupcu

Mgr. Miroslava Goliana, advokáta... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia jej

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj

sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne , ,

, , ).

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

11 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy,

keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho

konania (napr. , , ).

V prípade, ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že postup všeobecného

súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť odmietne z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti (napr. , , , ,

, ).

V namietanej veci si ústavný súd zadovážil spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie

vedené okresným súdom, z ktorého zistil tieto skutočnosti:

Dňa 7. mája 2012 sťažovateľ doručil okresnému súdu „žiadosť o zverenie dieťaťa

do striedavej starostlivosti“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 15. júna 2012 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu

v lehote 15 dní.

Dňa 17. júla 2012 sťažovateľ doplnil návrh.

Dňa 22. októbra 2012 okresný súd uznesením ustanovil úrad práce, sociálnych vecí

a rodiny (ďalej len „úrad“) za opatrovníka pre maloletú. Súčasne úrad vyzval do termínu

pojednávania predložiť správu o šetrení pomerov.

Dňa 22. októbra 2012 okresný súd vyzval matku maloletej, aby sa v lehote 15 dní

vyjadrila k návrhu.

Dňa 4. decembra 2012 sťažovateľ doručil okresnému súdu listinné dôkazy.

Dňa 5. decembra 2012 sa k návrhu vyjadrila matka maloletej.

Dňa 28. novembra 2012 bol spísaný úradný záznam zo šetrenia pomerov maloletej

úradom.

Dňa 4. decembra 2012 bola okresnému súdu doručená správa úradu.

Dňa 5. decembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci boli prítomní.

Pojednávanie bolo odtočené na neurčito s tým, že bude nariadené znalecké dokazovanie.

Okresný súd účastníkom uznesením uložil povinnosť zaplatiť preddavok na trovy

znaleckého dokazovania a zároveň im uložil, aby v lehote 20 dní predložili otázky

na znalca.

Dňa 21. decembra 2012 sťažovateľ doručil okresnému súdu odvolanie proti

uzneseniu o povinnosti zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Súčasne

doložil plnú moc pre svojho právneho zástupcu ‒advokáta Mgr. Goliana.

Dňa 21. decembra 2012 doručila matka maloletej otázky na znalca.

Dňa 28. decembra 2012 doručil sťažovateľ otázky na znalca.

Dňa 28. júna 2013 okresný súd uznesením č. k. -66 nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychologie detí a klinickej

psychológie dospelých M. B., ktorému uložil vypracovať posudok v lehote 60 dní

od doručenia spisu.

Dňa 20. septembra 2013 bol spis zaslaný znalcovi.

Dňa 14. apríla 2014 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi

okresného súdu.

Dňa 28. apríla 2014 okresný súd oznámil znalcovi, že trvá na nariadenom znaleckom

dokazovaní. Účastníkov poučil, že v prípade, ak nebudú spolupracovať so znalcom, môže

ich dať súd k znalcovi predviesť a uložiť im poriadkovú pokutu podľa § 53 Občianskeho

súdneho poriadku.

Dňa 12. mája 2014 sťažovateľ doručil svoje výhrady k znaleckému dokazovaniu.

Dňa 14. júla 2014 znalec mailom oznámil konajúcemu súdu, že sťažovateľ mu

14. októbra 2013 oznámil, že svoj návrh zoberie späť. Dňa 9. mája 2014 sťažovateľ

znalcovi oznámil, že on s dcérou sa na vyšetrenie nedostavia.

Dňa 18. júla 2014 znalec vrátil spis okresnému súdu bez vypracovania znaleckého

posudku.

Z chronológie procesných úkonov vykonaných v doterajšom priebehu napadnutého

konania ústavný súd zistil, že 7. mája 2012 sťažovateľ podal „žiadosť o zverenie dieťaťa

do striedavej starostlivosti“. Keďže nešlo o kvalifikovaný návrh na začatie konania, musel

ho okresný súd vyzvať na jeho doplnenie. Po odstránení nedostatkov návrhu a ustanovení

opatrovníka maloletej konajúci súd v rýchlom slede nariadil pojednávanie, zo záverov

ktorého vyplynula potreba vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie.

Potom, ako konajúcemu súdu doručili otázky na znalca obaja rodičia maloletej, okresný súd

uznesením nariadil znalecké dokazovanie.

Sťažovateľ proti povinnosti zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie uloženej

okresným súdom podal odvolanie a v ďalšom období so znalcom nespolupracoval.

Z vyjadrenia znalca B. vyplýva, že mu sťažovateľ oznámil, že sa na vyšetrenie nedostaví

a svoj návrh zoberie späť.

Ústavný súd na základe uvedených zistení a s prihliadnutím aj na celkovú dĺžku

konania, ktorá do podania sťažnosti ústavnému súdu bola dva roky, dospel k záveru, že

v napadnutom konaní nedošlo k takým prieťahom, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy a na tomto základe vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ sťažnosť

na prieťahy, ktorú adresoval predsedovi okresného súdu, podal len dva mesiace

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Na ústavný súd sa obrátil napriek tomu, že

predseda okresného súdu jeho sťažnosť uznal za čiastočne dôvodnú a poučil ho, že

v prípade, ak nesúhlasí s takýmto vybavením sťažnosti, môže požiadať predsedu krajského

súdu o prešetrenie jej vybavenia. Uvedené správanie sťažovateľa preto nesie znaky

účelovosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2014