Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 495/2013
PDF · 142.73 KB
No categories available
II. ÚS 495/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť M. P., K., a Z. K., K., zastúpených advokátom JUDr. O. L.,
K., ktorou namietajú porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
14 Co 659/2012, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. P. a Z. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2013
doručená sťažnosť M. P. a Z. K. (ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených advokátom JUDr.
O. L., ktorou namietajú porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 659/2012 (ďalej aj „namietané
konanie“).
Sťažovateľky v podstatnej časti sťažnosti uviedli, že „sú účastníčkami v konaní
o zaplatenie istiny 2 000 € s príslušenstvom z titulu odstúpenia od cestovnej zmluvy,
vedenom pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 7C/132/2011, ktoré konanie sa začalo
na ich návrh dňa 21. 1. 2011 resp. v konaní pod sp. zn. 14 Co 659/2012.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7C/132/2011-118 zo dňa 12. 7.
2012, prvostupňový súd rozhodol, že návrh sťažovateliek v celom rozsahu zamieta.
Sťažovateľky dňa 23. 7. 2012 podali odvolanie voči rozsudku prvostupňového súdu, ktorým
bol návrh sťažovateliek zamietnutý a žiadali odvolací súd, aby rozsudok prvého stupňa
zmenil a vyhovel ich návrhu v celom rozsahu.
Dňa 16. 8. 2012 bolo podané zo strany odporcu – B., s. r. o. vyjadrenie k odvolaniu
sťažovateliek, ktoré im bolo doručené prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I dňa
22. 8. 2012.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 7C/132/2011-150 zo dňa 3. 12.
2012, doručeným sťažovateľkám dňa 7. 12. 2012, boli sťažovateľky vyzvané, aby do 10 dní
spoločne a nerozdielne zaplatili za podané odvolanie sumu 120 €.
Proti predmetnému uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, sťažovateľky podali dňa
10. 12. 2012 odvolanie, nakoľko súd nesprávne vyrubil súdny poplatok za odvolanie.
Dňa 15. 5. 2013 na základe viacerých telefonických urgenciách na informačnom
oddelení Okresného súdu Bratislava I, právny zástupca sťažovateliek zistil, že spisový
materiál bol doručený Krajskému súdu v Bratislave, ktorý vec vedie pod sp. zn.
Podaním zo dňa 16. 5. 2013, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa
23. 5. 2013 sťažovateľky žiadali odvolací súd o bezodkladné rozhodnutie v predmetnej
právnej veci a poukázali na prieťahy v konaní, nakoľko od ich podaného odvolania voči
rozsudku prvostupňového súdu prešlo viac ako 9 mesiacov.
V právnej veci vedenej pred Krajským súdom v Bratislave, sp. zn. 14Co/659/2012
nebolo do dnešného dňa rozhodnuté, v dôsledku čoho bolo sťažovateľkám porušené právo
na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov...
Sťažovateľky majú za to, že vzhľadom na skutočnosť, že po uplynutí takmer roka
od podania ich odvolania voči rozsudku prvostupňového súdu nedošlo k meritórnemu
uzavretiu celej veci a v konaní dochádza ku zbytočným prieťahom, za ktoré podľa ich
názoru zodpovedá predovšetkým Krajský súd v Bratislave...
Sťažovateľky sú teda v pozícii keď od podania odvolania voči rozsudku Okresného
súdu Bratislava I uplynul takmer rok a za toto obdobie odvolací súd nedokázal náležíte
rozhodnúť o nárokoch sťažovateliek, ktoré sú predmetom ich návrhu na začatie konania...
Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že v tomto prípade došlo
k porušeniu základných práv sťažovateliek.“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co/659/2012 porušil
právo M. P... a Z. K..., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prerokovanie veci v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14Co/659/2012 sa
prikazuje konať bez prieťahov.
M. P. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 €, ktoré je
Krajský súd v Bratislave povinný jej vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
Z. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 €, ktoré je Krajský
súd v Bratislave povinný jej vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu
M. P., sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú je Krajský súd
v Bratislave povinný vyplatiť jej právnemu zástupcovi do 30 dní od právoplatnosti tohto
nálezu.
Z. K., sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú je Krajský súd
v Bratislave povinný vyplatiť jej právnemu zástupcovi do 30 dní od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu
toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,
III. ÚS 168/05, IV. ÚS 539/2012).
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateliek
smerujúcom proti postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 659/2012,
ktorým boli podľa nich spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie ich veci v primeranej lehote.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy
je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04,
Ústavný súd zistil, že namietané konanie začalo na krajskom súde,
po podaní odvolania sťažovateľkami proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
č. k. 7 C 132/2011-118 z 12. júla 2012, ktorým bola zamietnutá ich žaloba z 21. januára
2011. Spis s odvolaním sťažovateliek bol krajskému súdu doručený 19. decembra 2012.
Do podania sťažnosti ústavnému súdu sa vec na krajskom súde teda nachádzala 6 mesiacov.
V rámci posúdenia doterajšej dĺžky namietaného konania ústavný súd konštatuje, že
v postupe krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 659/2012 nedostatky dosiaľ
nenadobudli takú intenzitu, že by im bolo možné pripísať ústavný rozmer, a teda že by
umožňovali prijatie záveru o porušení označených práv sťažovateliek.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom
prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateliek
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľky v tejto veci za
predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. októbra 2013