Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 315/2014
PDF · 214.26 KB
No categories available
II. ÚS 315/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej
a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. D., zastúpeného advokátom
Mgr. M. K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 26/98 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. P. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. decembra
2013 doručená sťažnosť Ing. P. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“, v citovanom texte
„Porušovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 26/98 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:
«(...) Sťažovateľ podal k rukám Porušovateľa návrh na začatie konania dňa
09. 02. 1998, konanie o ktorom má u Porušovateľa číslo 15C/26/1998. V rámci konania
č. 15C/26/1998 sa udialo nasledovné:
Dňa 02. 10. 1998, teda takmer 10 mesiacov od podania návrhu na začatie konania,
Porušovateľ vyzval Sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý Sťažovateľ uhradil
dňa 02. 12. 1998.
Dňa 07. 12. 1998 bol nariadený termín pojednávania na deň 19. 01. 1999.
Dňa 19. 01. 1999 sa konalo prvé pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň
16. 02. 1999.
Dňa 16. 02. 1999 sa konalo druhé pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň
16. 03. 1999.
Dňa 16. 03. 1999 bol na pojednávaní vyhlásený rozsudok.
Sťažovateľ sa proti rozsudku odvolal dňa 23. 06. 1999.
Dňa 17. 12. 1999 bol súdny spis postúpený odvolaciemu Krajskému súdu v Trnave.
Dňa 22. 03. 2000 odvolací súd uznesením zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil
Porušovateľovi na ďalšie konanie. Spis bol vrátený Porušovateľovi dňa 17. 05. 2000.
Dňa 19. 05. 2000 bola vzhľadom na odchod zákonnej sudkyne Mgr. Potúčkovej
z justície vec pridelená na ďalšie konanie sudkyni JUDr. Dane Macáškovej.
Dňa 29. 06. 2000 bolo uznesenie odvolacieho súdu doručené účastníkom tamojšieho
konania.
Dňa 30. 10. 2000 bola vec pridelená po odchode sudkyne JUDr. Dany Macáškovej
na materskú dovolenku na ďalšie konanie sudkyni Mgr. Renáte Gavalcovej.
Dňa 05. 02. 2002, teda po viac ako roku a troch mesiacoch, bol Sťažovateľ
Porušovateľom vyzvaný na odstránenie vád návrhu, Sťažovateľ návrh doplnil dňa
20. 03. 2002.
Dňa 04. 11. 2004, teda po dvoch rokoch a deviatich mesiacoch, bola vec pridelená
po odchode sudkyne Mgr. Renáty Gavalcovej na materskú dovolenku na ďalšie konanie
sudkyni JUDr. Petre Príbelskej.
Dňa 04. 09. 2006 bola vec pridelená sudkyni Mgr. Renáte Gavalcovej po jej vrátení
z materskej dovolenky. Porušovateľ teda jeden rok a 10 mesiacov nevykonal žiadny úkon.
Dňa 02. 01. 2007 bol právny zástupca odporcu vyzvaný na predloženie dokladov,
ktoré predložil dňa 31. 01. 2007.
Dňa 08. 02. 2007 bolo nariadené pojednávanie na deň 27. 03. 2007. Dňa
27. 03. 2007 bolo pojednávanie odročené na deň 22. 05. 2007.
Dňa 22. 05. 2007 bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že účastníci
konania boli vyzvaní na predloženie ďalších dôkazov.
Dňa 28. 05. 2007 právny zástupca odporcu predložil Porušovateľovi ďalšie dôkazy,
ktoré boli Sťažovateľovi zaslané dňa 04. 07. 2007. Sťažovateľ sa k dôkazom vyjadril dňa
07. 08. 2007.
Dňa 10. 09. 2007 Porušovateľ vyzval účastníkov konania ma zaslanie otázok na
znalca. Sťažovateľ ich zaslal dňa 19. 10. 2007, odporca dňa 23. 10. 2007.
Dňa 20. 11. 2007 bol ustanovený znalec z odboru energetika.
Dňa 06. 12. 2007 bol súdny spis zaslaný znalcovi na nesprávnu adresu, takže bol
opätovne zaslaný dňa 02. 01. 2008.
Dňa 31. 01. 2008 požiadal znalec o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého
posudku do 15. 03. 2008, čo mu bolo zo strany Porušovateľa umožnené.
Dňa 13. 03. 2008 opätovne požiadal znalec o predĺženie lehoty na vypracovanie
znaleckého posudku do 31. 03. 2008, čo mu bolo zo strany Porušovateľa opätovne
umožnené.
Dňa 28. 03. 2008 predložil znalec Porušovateľovi znalecký posudok.
Dňa 02. 04. 2008 bol znalecký posudok zaslaný účastníkom konania.
Dňa 21. 05. 2008 bolo nariadené pojednávanie na deň 16. 09. 2008.
Dňa 16. 09. 2008 bolo pojednávanie odročené na deň 20. 11. 2008 pre neúčasť
znalca.
Dňa 20. 11. 2008 bolo pojednávanie odročené na deň 05. 02. 2009 s tým, že znalec
bol zaviazaný dopracovať znalecký posudok.
Dňa 04. 12. 2008 znalec doplnil posudok a pojednávanie bolo odročené na deň
17. 03. 2009. Dňa 17. 03. 2009 bolo pojednávanie odročené na deň 21. 05. 2009. Dňa
21. 05. 2009 bol na pojednávaní vyhlásený rozsudok.
Dňa 08. 07. 2009 sa proti rozsudku odvolal odporca, dňa 09. 07. 2009 sa proti
rozsudku odvolal Sťažovateľ.
Dňa 24. 09. 2009 bol súdny spis po výzvach na doplnenie odvolania a na zaplatenie
súdneho poplatku predložený Krajskému súdu v Trnave.
Dňa 23. 02. 2011, teda po roku a pol, bol spis vrátený na prvostupňový súd. Dňa
25. 02. 2011 bolo nariadené pojednávanie na deň 14. 04. 2011.
Po doplnení výsluchu účastníkov konania bol ďalší termín pojednávania nariadený
na deň 20. 10. 2011.
Z dôvodu pridelenia sudkyne Mgr. Renáty Gavalcovej na Krajský súd v Trnave, bola
vec pridelená na ďalšie konanie sudkyni JUDr. Jane Hanzlíkovej.
Dňa 20. 10. 2011 bolo pojednávanie odročené na deň 29. 11. 2011.
Dňa 29. 11. 2011 bolo pojednávanie odročené na deň 19. 01. 2012.
Dňa 19. 01. 2012 bol na pojednávaní vyhlásený rozsudok, ktorý bol dňa 09. 02. 2012
zaslaný účastníkom konania.
Sťažovateľ sa proti rozsudku odvolal podaním zo dňa 28. 02. 2012, odporca podaním
zo dňa 27. 02. 2012. Odporca sa k odvolaniu Sťažovateľa vyjadril svojím podaním zo dňa
22. 03. 2012.
Odvolací Krajský súd v Trnave rozsudkom dňa 29. 04. 2013 rozsudok
prvostupňového súdu v časti prisudzujúcej istine s príslušenstvom a v zamietajúcej časti
potvrdil, v časti o náhrade trov konania účastníkov a štátu rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Porušovateľ o náhrade trov konania účastníkov a štátu rozhodol uznesením zo dňa
21. 06. 2013, proti ktorému sa odporca odvolal podaním zo dňa 16. 07. 2013. Sťažovateľ sa
k odvolaniu odporcu vyjadril podaním zo dňa 16. 08. 2013.
O odvolaní odporcu odvolací súd do dnešného dňa nerozhodol a konanie
č. 15C/26/1998 teda stále prebieha.
Sťažovateľ sa sťažnosťou k rukám predsedu Porušovateľa zo dňa 20. 09. 2013
sťažoval na prieťahy v súdnom konaní v právnej veci sp. zn. 15C/26/1998.
Dňa 29. 10. 2013 bolo k rukám právneho zástupcu Sťažovateľa doručené vyjadrenie
predsedníčky Porušovateľa k sťažnosti, ktorá konštatuje, že sa sťažnosťou na prieťahy
v konaní v merite veci zaoberať nebude z dôvodu jej právoplatného skončenia a vo zvyšnej
časti prieťahy nezistila. (...)
Sťažnosť Sťažovateľa smeruje proti postupu Porušovateľa v konaní vedenom pod
spisovou značkou 15C/26/1998, v ktorom podľa názoru Sťažovateľa došlo (a neustále
dochádza, keďže toto konanie stále prebieha a v celosti nebolo právoplatne skončené)
k neodôvodneným a neprimeraným prieťahom, pričom v konaní nebolo rozhodnuté
v primeranej lehote.
V príčinnej súvislosti s vyššie uvedeným postupom Porušovateľa v konaní vedenom
pod spisovou značkou 15C/26/1998, boli zásadným spôsobom porušené ľudské práva
a základné slobody Sťažovateľa, a to najmä tým, že Porušovateľ neprerokoval vec
v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov.
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej
z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd
i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,
predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
Otázka, či v konkrétnych prípadoch bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, sa
skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa
týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr.
I. ÚS 41/02). Ústavný súd by pritom mal prihliadať aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. 1. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
Samotný Sťažovateľ svojím správaním nezadal príčinu vzniknutých prieťahov
v konaní pred Porušovateľom, keď preukázateľne na každú Porušovateľom zaslanú výzvu
bezodkladne reagoval a Porušovateľovi poskytol ním žiadanú súčinnosť a ním požadované
informácie. (...)
Máme za potrebné poukázať na skutočnosť, že prieťahy v konaní č. 15C/26/1998
vedenom pred Porušovateľom zistil aj verejný ochranca práv na základe podnetu
Sťažovateľa. (...)
Sťažovateľ nesúhlasí so záverom vyjadrenia predsedníčky Porušovateľa k sťažnosti
zo dňa 23. 10. 2013, ktorá konštatuje, že sa sťažnosťou na prieťahy v konaní v merite veci
zaoberať nebude z dôvodu jej právoplatného skončenia a vo zvyšnej časti prieťahy nezistila,
nakoľko konania č. 15C/26/1998 stále prebieha a v celosti nebolo do dnešného dňa
právoplatne skončené. (...)
Konanie vedené pred Porušovateľom pod sp. zn. 15C/26/1998 stále prebieha.
(...) S ohľadom na rozsah a výpočet porušenia ľudských práv a základných slobôd
Sťažovateľa, predovšetkým na dĺžku a priebeh konania pred Porušovateľom, Sťažovateľ má
za to, že je na mieste priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 56 ods.
Navyše uvádzame, že primárnym zámerom Sťažovateľa pri podaní návrhu na začatie
konania dňa 09. 02. 1998 bol „boj“ o princíp, nie o peniaze, nakoľko v bytovom dome
Sťažovateľa bolo viacero užívateľov bytov, ktorí nemali síl či guráže brániť sa proti
odporcovi. Sťažovateľ sa snažil podaním návrhu a následným konaním a rozhodnutím
o ňom dosiahnuť dobro aj pre nich. To, že konanie trvá viac ako 15 rokov, však nečakal.
Primerané finančné zadosťučinenie si Sťažovateľ vyčísľuje vo výške 1.000,- €.
Pri vyčíslení Sťažovateľ vychádza predovšetkým zo skutočností uvedených v tejto sťažnosti,
teda z dĺžky konania vedeného pred Porušovateľom, počtom i dĺžkou období nečinnosti
Porušovateľa.
(...) S poukázaním na vyššie uvedené vecné a právne skutočnosti Sťažovateľ
navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nasledovný nález:
Základné práva Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/26/1998, porušené boli.
Okresnému súdu Trnava prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/26/1998
konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- €, ktoré je Okresný
súd Trnava povinný zaplatiť k rukám Sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
Okresný súd Trnava je povinný Sťažovateľovi uhradiť trovy právneho zastúpenia
v sume 331,13 € na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. (...)»
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je
zjavne neopodstatnená.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle
konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú
neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo
slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva
alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť
medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne
(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho,
že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom
už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
(napr. II. ÚS 184/06).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v právnej veci sťažovateľa vedenej pod
sp. zn. 15 C 26/98 rozhodol okresný súd o merite veci rozsudkom č. k. 15 C 26/98-439
z 19. januára 2012. Toto rozhodnutie v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.
23 Co 112/2012-471 z 29. apríla 2013 nadobudlo právoplatnosť v merite veci 5. júna 2013.
Odvolací súd v uvedenom rozhodnutí súčasne vyslovil, že „rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o náhrade trov konania účastníkov a štátu ruší a vec vracia súdu prvého stupňa
v týchto častiach na ďalšie konanie“. O náhrade trov konania nebolo dosiaľ právoplatne
rozhodnuté.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01,
IV. ÚS 37/02, III. ÚS 172/05) sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase
uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci
ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nedochádza
k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako
zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pri tom z toho, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty (II. ÚS 26/95), v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu
verejnej moci. K odstráneniu právnej neistoty dochádza právoplatným rozhodnutím vo veci.
V súvislosti s uvedeným ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných
pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou
namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných
práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva
preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu
do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv
ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 215/07, III. ÚS 316/2010).
Vzhľadom na nadobudnutie právoplatnosti meritórneho rozhodnutia okresného súdu
(5. júna 2013) ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (16. decembra 2013) už nemôže
dochádzať k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. svojím obsahom obdobného práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V danom prípade v rámci
predbežného prerokovania sťažnosti prichádza do úvahy iba posúdenie možnosti jej prijatia
na ďalšie konanie v časti týkajúcej sa rozhodovania okresného súdu o trovách konania.
Ústavný súd dospel v okolnostiach daného prípadu k záveru, že právna neistota
sťažovateľa bola odstránená nadobudnutím právoplatnosti rozsudku vo veci samej, teda
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Vychádzal pritom z obsahu sťažnosti, z ktorého
vyvodil, že sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy v konaní pred okresným súdom, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o jeho
uplatnenom nároku na zaplatenie sumy 354,89 € s príslušenstvom, „titulom preplatkov za
TÚV a SV“.
Vecou samou v konaní pred okresným súdom, v ktorom podľa sťažovateľa dochádza
k porušeniu jeho označeného základného práva, teda nebolo rozhodovanie o náhrade trov
konania, pričom vo veci samej okresný súd rozhodol právoplatne už 5. júna 2013. Pokiaľ
sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva vo vzťahu k rozhodovaniu
okresného súdu o náhrade trov konania, ústavný súd konštatuje, že okresný súd uznesením
č. k. 15 C 26/98-479 už aj o tomto nároku rozhodol 21. júna 2013, teda napadnuté konanie
pred okresným súdom už ani v tejto časti netrvalo v čase podania ústavnej sťažnosti
(16. decembra 2013) a konanie o predmetnej sťažnosti sťažovateľa pred ústavným súdom
nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a rovnako aj podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Vo vzťahu k návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého sa
sťažovateľ domáha, ústavný súd poznamenáva, že nárok na jeho priznanie nemožno
ponímať ako nejaký samostatný nárok na prípadné odškodnenie za zistené prieťahy
v konaní príslušného štátneho orgánu, keďže tento nárok má len akcesorickú povahu.
Ústavný súd už v spojitosti s tým vyslovil, že „satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného
súdu nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným titulom
pre domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len výlučne potreba chrániť konkrétne
základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty. Inými
slovami, meritórne konanie o námietke porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy je účelné a v zásade prípustné v prípade, že takýmto konaním by ústavný súd bol
spôsobilý odstrániť stav právnej neistoty vyvolaný zbytočnými prieťahmi. V prípade, že
sťažovateľ už má k dispozícii právoplatné rozhodnutie daného štátneho orgánu, takáto
možnosť zo zrejmých dôvodov neexistuje“ (I. ÚS 235/03, IV. ÚS 277/05).
Keďže uvedené skutočnosti s poukazom na zmysel a účel ustanovenia čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vylučovali ďalšie konanie ústavného súdu o sťažnosti
sťažovateľa, ústavný súd ju v celom rozsahu po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre
jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. júna 2014