Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-26-1998.pdf
PDF · 109.68 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/26/1998
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: A.. J. G., X.. XX.XX.XXXX, L. D.. G. XXXX/X, V., zast.: Kanisová & Kanis, Advokátska kancelária s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, proti odporcovi: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, zast.: JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom, Bradlanská 2, Trnava, o zaplatenie 354,89 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 87,07 eur s 9,5% úrokom z omeškania od 22.12.1998 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 653,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu 462,06 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia žalovanej čiastky na tom základe, že zo strany odporcu mu nebol namontovaný včas merač spotreby TÚV a SV, z ktorého dôvodu odporca následne účtoval spotrebu podľa najvyššej spotreby v prepočte na osobomesiac v ich dome, čo považuje za neoprávnené a podľa jeho názoru má navrhovateľ nárok na účtovanie priemerných nákladov. Žiadal teda o vrátenie neoprávnene účtovaných vyšších nákladov zo strany odporcu titulom preplatkov za TÚV a SV.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, znaleckým dokazovaním a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ v konaní uviedol, že odporca mu merače TÚV a SV po viacerých urgenciách namontoval až 10. 12. 1997, hoci ich zaplatil 26. 7. 1995. K oneskorenej montáži vodomerov prišlo zavinením odporcu, preto žiada vrátenie neoprávnene účtovaných vyšších nákladov. Rozdiel medzi ročným vyúčtovaním za r. 1995 a priemernou hodnotou je 3.627,29 Sk a za r. 1996 - 2.478 Sk. Navrhovateľ si nepamätá, či visel oznam o montáži vodomerov v marci 1995 na vchodových dverách domu, ani či sa v tom období zdržiaval doma. Bol sa osobne informovať o termíne montáže a odporca mu povedal, že keď budú
mať merače, termín oznámia. Urobili tak až 4. 12. 1997. Domnieva sa, že odporca termín montáže neoznámil zámerne, keďže sa opakovane u neho sťažuje. Skutočná spotreba vody za r. 1998 je u navrhovateľa omnoho nižšia ako je priemerná spotreba v ich obytnom dome. Tepelný okruhom je blok bytov nachádzajúcich sa v domoch D.. G. X-X. Predmetom konania nemôže byť sporná otázka na 80%- nú vybavenosť pomerovými meračmi. Odporca vykazoval 3 osoby, v skutočnosti v byte bývali len dve osoby.
Odporca uviedol, že na základe požiadavky členskej samosprávy namontoval od marca do mája 1995 vodomery na TUV a SV v takom rozsahu, v akom mu bol umožnený prístup do bytov. Nájomcovia, ktorí žiadali montáž, uhradili 2.000 Sk v prospech odporcu, ten potom vyvesil na dome oznam, že montáž sa bude vykonávať od 2. 3. 1995 do 10. 3. 1995 a v ozname bol uvedený aj spôsob, ako si mali nájomníci dohodnúť konkrétny termín montáže. Niektoré boli vykonané na požiadanie aj dodatočne. Všetci nájomníci vrátane navrhovateľa o termíne vedeli. Navrhovateľ nepreukázal, že by sa domáhal montáže vodomerov. Peniaze zložil, avšak o realizáciu montáže prejavil záujem až listom zo dňa 20. 11. 1997 a montáž bola 10. 12. 1997 realizovaná. Stanovenie spotreby TUV a SV za r. 1995 bolo vykonané v súlade s rozhodnutím predstavenstva odporcu z 24. 6. 1996 - uznesenie č. 197. V roku 1996 bola spotreba stanovená v súlade s dodatkom 5 prílohy č. 1 k výmeru MF SR č. 010/1995. Spôsob výpočtu nemeranej spotreby určuje Smernica 10/95 Finančného spravodajcu a jej dodatky a povinnosť namontovať merače je upravená vo vyhl. č. 206/91 Zb. Odporcovi nebol zrejmý právny titul, na základe ktorého sa navrhovateľ domáha vrátenia sumy. Predložil stanovisko riaditeľa o tom, že tepelný okruh odovzdávajúcej stanice, v ktorom je napájaný bytový dom D.. G. X, X, X Y. Trnave, pozostával z tam uvedených odberných miest, pričom podľa vyjadrenia dodávateľa TÚV TT-Komfort, s. r. o. Trnava bol v týchto rokoch pomerovými vodomermi osadený minimálne požadovaný 80%-ný podiel bytov na tepelnom okruhu v zmysle Výmeru MF 01/1993 zo dňa 17. 12. 1992. Na tepelnom okruhu sa nachádza 26 bytových domov, teda bola splnená 80%-ná vybavenosť.
Svedkyňa A.. Š. uviedla, že je predsedom členskej samosprávy bytov. V roku 1994 sa nájomníci dohodli, že si dajú namontovať merače a po dohode s prenajímateľom podala hromadnú žiadanku, termín montáže dohodla na marec 1995. V marci 1995 vyvesila oznam na dvere každého vchodu, podľa ktorého mali nájomníci u nej alebo u odporcu zložiť 2:000 Sk. Asi 10 z 37 nájomníkov jej sumu zaplatilo, ona urobila zoznam, ten odovzdala odporcovi, tam jej povedali, že termín montáže oznámia. Oznam bol zrejme v schránke alebo na vchodových dverách, merače boli montované v marci alebo apríli 1995, nepamätala si, či bol navrhovateľ na jej zozname. Niektorým nájomníkom montovali merače aj dodatočne. Navrhovateľ ju nepožiadal, aby u odporcu vybavila namontovanie jej merača.
Svedkyňa H. R., majsterka údržby u odporcu uviedla, že v marci 1995 jej A.. Š. priniesla zoznam 10 ľudí, ktorí žiadali o montáž vodomerov, zaplatili za merače a nadiktovala ďalších 2, ktorí zaplatili priamo u odporcu. Dohodli sa, že každému nájomníkovi, ktorý preukáže zaplatenie sumy 2.000 Sk, budú merače namontované. Nebolo povinnosťou odporcu merače montovať, mohla to robiť súkromná firma. V marci 1995, ako je to bežné, vyvesili oznam o montáži a technici ich 2 týždne montovali. Zvonili v bytoch, pýtali sa, kto má merače zaplatené a ľudia v spornom dome vedeli o ozname na dverách. Keby ju navrhovateľ o montáž požiadal, bolo by mu vyhovené. Videla ho však iba raz, keď prišiel za ňou s krikom, že má vysoký nedoplatok a hneď odišiel. Termín montáže vodomera si nedohodol. Zaplatenie merača do pokladne odporcu nepostačuje, je potrebné dať žiadanku na údržbu odporcu alebo predsedu členskej samosprávy. Žiadanka navrhovateľa prišla až koncom r. 1997.
Odporca predložil zoznam, ktorým oznámil nájomníkom montáž vodomerov v období od 2. 3. 1995 - 10. 3. 1995. Požiadal ich, aby sprístupnili byty s tým, že termín montáže je možné dohodnúť s pracovníkmi odporcu, ktorí vykonávajú montáž /., C./, resp. prostredníctvom Ing. Š. C. J.. R. s č. telefónu.
Zo znaleckého posudku č. 03/2008 A.. Š. R. zo dňa 27. 3. 2008 súd zistil, že zo strany odporcu nedošlo k správnemu vyúčtovaniu skutočných nákladov vynaložených na plnenia poskytované s užívaním bytu navrhovateľa, a to najmä ohľadne množstva dodanej studenej a teplej vody v období 1995-1997, keď odporca vykonal vyúčtovanie skutočných nákladov v časti sporného obdobia od 1: 3. 1995 do 31. 12. 1997 na uzatvorenom tepelnom okruhu využitím indikovaných údajov bytových vodomerov
na teplú úžitkovú vodu a studenú vodu v jednotlivých bytoch, pričom vybavenosť meracou technikou nedosahovala požadovanú minimálnu hodnotu 80%. Skutočné náklady za dodávku a odber studenej vody do bytu navrhovateľa za obdobie od 1: 1: 1995 DO 31. 12. 1995 BOLI 2.362,35 Sk, za obdobie od 1: 1: 1996 do 31. 12. 1996 vo výške 2.943 Sk, za obdobie od 1: 1: 1997 do 31. 12. 1997 vo výške 2:769,30 Sk, spolu 8.074,65 Sk. Odporca za rok 1995 vyúčtoval tieto náklady vo výške 6.063,79 Sk, za rok 1996 - 5,382,24 Sk, za rok 1997 - 6.614,13 Sk, spolu 18.060,16 Sk. Navrhovateľovi vznikol spolu preplatok 9.985,51 Sk. V spornom byte bývali v danom období 2 osoby, montáž bola vykonaná 10. 12. 1997. Od 1. 1: 1995 do 31. 12. 1997 bolo namontovaných 30 vodomerov z celkového počtu 37 bytov.V 3 bytoch bola montáž vykonaná v termíne a po termíne 7. 8. 1998 a pre 4 chýbajúce byty č. 1, 7, 29, 33 odporca nezaslal aktuálny zoznam s termínom montáže napriek požiadavke znalca. Percento vybavenosti domu vodomermi vo výške 56,24% v roku 1996 vo výške 72,31 % a v roku 1997 vo výške 77,18%. Znalec uviedol, že nebola splnená podmienka 80% vybavenosti bytov ohľadne meračov, preto realizoval výpočet spotreby teplej vody na byt tak, že zistil celkovú spotrebu teplej vody a studenej vody na celý objekt D.. G. X-X, túto podelil celkovým počtom osobomesiacov a zistený údaj násobil počtom osobomesiacov k príslušnému bytu. Prvotný údaj ohľadne spotreby TÚV a SV získal len z údajov odporcu, pretože namerané hodnoty zo strany ZsVAK nemal k dispozícii pre skartáciu. Pri vypracovaní posudku rešpektoval aj právny názor odvolacieho súdu. V danom prípade nemohol použiť údaje namerané na namontovaných meračoch, keď vybavenosť nebola 80%. Tepelný okruh nie je bližšie špecifikovaný v žiadnom technickom predpise, bytový dom D.. G. X-X má uzatvorený tepelný okruh v rámci rozpočítavania množstva dodaného tepla pre tento objekt.
Z predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľ a jeho manželka sú spoločnými nájomcami bytu č. 17, D.. G. X, V.. Výška zálohových platieb bola určená na r. 1995 sumou 1.215 Sk, od 1. 3. 1996 sumou 1.076 Sk, od 1. 7. 1997 sumou 994 Sk, od 1. 9. 1997 sumou 1.407 Sk. Vyúčtovanie za rok 1995 vykazoval u navrhovateľa nedoplatok v sume 712 Sk, za rok 1996 - 2.680 Sk, za rok 1997 - 1.154 Sk.
Z Uznesenia č. 197 zo zasadnutia predstavenstva odporcu zo dňa 24. 6. 1996 súd zistil, že riaditeľovi odporcu bolo uložené, aby zabezpečil vyúčtovanie VÚV a SV za r. 1995 tak, že pri nenamontovaní merača bude odhad určený podľa najvyššej spotreby v dome v prepočte na počet osôb.
Podľa § 7 ods. 8, § 9 ods. 4 písm. f/ vyhl. č. 206/91 Zb. vlastníci alebo správcovia obytných alebo iných budov sú povinní zabezpečiť meranie odberu teplej úžitkovej vody u jednotlivých odberateľov od 1. 9. 1994.
Podľa § 9 ods. 9 cit. vyhl. užívateľ bytu alebo nebytových priestorov je povinný umožniť montáž príslušných meradiel, vodomerov TÚV a regulačných zariadení.
Podľa Dodatku 3 Prílohy č. 1 k výmeru MF SR č. 06/1995 zo dňa 6. 7. 1995 v uzatvorenom tepelnom okruhu sa meracie zariadenia využívajú, ak okruh je vybavený meracou technikou minimálne na 80% vypočítaných z počtu odmerných miest alebo z objemu dodávky tepelnej energie. Toto ustanovenie platí na každom stupni na meracom zariadení, ktoré určuje spotrebu tepla. Rozúčtovanie dodávky tepla zo zdroja alebo výmenníkovej stanice /mimo objektov spotreby/, kde je nemeraná dodávka do 20% / pritom ostatná dodávka je meraná/ rozúčtovanie sa vykoná - pri určení spotreby tepla na ohrev vody sa postupuje tak, že súčet spotreby teplej vody nameranej u jednotlivých odberateľov v m3 sa vynásobí koeficientom 0,99 a takto upravená spotreba sa vyjadrí ako podiel na nameranej spotrebe studenej vody. Vyjadrený podiel na spotrebe studenej vody predstavuje podiel spotreby tepla na ohrev vody. Ostávajúci podiel nemeranej spotreby sa rozúčtuje podľa počtu osôb. A/ meraná spotreba sa upraví koeficientom 1,05 ako základ pre rozúčtovanie, B/ vyššie upravená nameraná spotreba sa odpočíta od celkovej nameranej dodávky /zdroj alebo výmenníková stanica C/ takto vyjadrený rozdiel /nemeranej spotreby/ sa rozúčtuje v závislosti od celkovej plochy m2, resp. od obstavaného priestoru /m3/.
Zo Stanov L. G. R. R. Y. Trnave účinných od 26. 11. 1992 súd zistil, že v zmysle čl. 53 ods. 3 záloha na nájomné sa platí mesačne najneskôr do 25. Dňa bežného mesiaca. Rozdiel medzi zálohou a skutočnými nákladmi vynaloženými družstvom na prevádzku a správu bytu za kalendárny rok vyúčtuje družstvo
členom najneskôr do 30. 6. nasledujúceho roka. Podľa čl. 53 ods. 4 stanov záloha na úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu sa platí spolu so zálohou na nájomné. Rozdiel medzi zálohou a skutočnými nákladmi družstva vynaloženými na poskytnuté plnenia v priebehu kalendárneho roka vyúčtuje družstvo členom najneskôr do 3 mesiacov po tom, ako bude družstvu oznámená ich výška. Podľa § 53 ods. 6 stanov vyúčtovaním zistený preplatok podľa ods. 2 a 4 uhradí družstvo členovi najneskôr do 60 dní po vyúčtovaní. V tej istej lehote je člen povinný uhradiť družstvu vyúčtovaním zistený nedoplatok. V čl. 53 ods. 8 stanov je ďalej uvedené, že ak člen - nájomca družstevného bytu nezaplatí zálohu na nájomné a zálohu na úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu spolu s čiastkou uvedenou v ods. 7 do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť družstvu poplatok z omeškania.
Odvolací súd vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že vyúčtovanie odhadom na základe najväčšej spotreby v dome, v prepočte na počet osôb pri nenamontovaných meračoch je v rozpore s ust. čl. 53 stanov, podľa ktorého nájomca družstevného bytu je povinný platiť nájomné vo výške skutočných nákladov vynaložených družstvom na jeho prevádzku a správu, a to sa týka i skutočných nákladov družstva vynaložených na plnenia poskytované s užívaním bytu. Výšku rozdielu medzi cenou skutočných nákladov na jednotlivé položky súčtu, jednotlivé služby a súhrnom žalovanými zaplatených preddavkov na každú jednotlivú službu osobitne, tak bolo možné určiť len /pokiaľ išlo o spotrebu vody zistením spotreby v dome, prípadne inej stavebno-technickej jednotky, do ktorej voda bola dodávaná samostatne a jej spotreba zistiteľná bola bez pochybností/ a po odpočítaní od tejto sumy súd pripadajúcich na nájomcov v bytoch s namontovanými a odčítanými meračmi /nepochybne zistiteľná výška spotreby/ stanovením sumy pripadajúcej na všetkých ostatných nájomcov /i u tých, u ktorých merače boli namontované, nie však i odčítané, pretože tu pre nezistenie východzieho či konečného stavu nebolo možné zistiť rozdiel a tým ani skutočnú spotrebu/. Len takú sumu potom bolo možné rozvrhnúť / i odhadom/ na všetky zvyšné osoby obývajúce príslušnú jednotku /napr. dom za účelom zistenia priemernej spotreby na osobu/ a v závislosti na takom rozvrhu príslušným násobkom /počtom osôb obývajúcich príslušný byt/ určiť spotrebu v konkrétnom byte /v prejednávanej veci v byte navrhovateľov/ a i jej cenu, od čoho napokon závislým bol záver o existencii či neexistencii preplatku príslušného nájomcu.
Podľa názoru súdu vykonávanie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku nebolo potrebné. Znalec nevychádzal ani z výpočtu predchádzajúceho odvolacieho súdu vzhľadom na to, že vybavenosť tepelného okruhu nebola na 80% pomerovými meračmi. S poukazom na uvedené sa súd pri rozhodovaní závermi znalca neriadil, nakoľko bolo potrebné vychádzať pri výpočte skutočných nákladov z nameraných hodnôt.
Z dokladov a výpočtov odporcu vyplýva, že náklady na SV za obdobie január - február 1995 skutočné náklady na byt navrhovateľa boli podľa osôb 104,64 Sk, za marec - december 1995 - 26.475,38 Sk: 7 Sk/m3 - 3.782,20 m3, po odrátaní 1.748,92 m3. Rozdiel predstavuje 2.033,28 m2, vydelený osobomesiacami 426 - 4,77 m3/osbm. V prípade navrhovateľa 4,77 m3/osbm x 20 osbm výpočet 95,40 m3 x 7 Sk predstavuje 667,80 Sk. Náklad v za rok 1995 ako súčet čiastky 104,64 Sk a čiastky 667,80 Sk predstavuje 772,44 Sk.
Za rok 1995 boli náklady SV-TÚV - január-február 1995 podľa osôb 64,68 Sk, marec-december 1995
- 16.364,74 Sk : 7 Sk/m3 je 2.337,82 m3, po odpočítaní 1.175,05 m3 rozdiel predstavuje 1.16,77 m2 : 426 osbm je 2,73 m3/osbm. U navrhovateľa 2,73 m2 x 20 osbm je 54,60 m2 x 7 Sk, teda 382,20 Sk, k čomu treba prirátať 64,68 Sk, náklady SV-TÚV za rok 1995 sú potom 446,88 Sk.
Za rok 1995 E-TÚV podľa osob január-február 1995 64,68 Sk, za marec - december 1995 - 64.761,18 Sk : 2337,82 m3 je 27,70 m3. U navrhovateľa 27,70 m3 x 54,60 m3 je 1:512,42 Sk, spolu náklad E- TÚV je 1.577,10 Sk.
Za rok 1996 SV - 29.818,44 Sk : 7,4166 Sk/m3 je 4.020,50 m3, po odpočítaní 2.512,74 m3 rozdiel je 1.507,76 delený 340 osbm je 4,43 m3/osbm. U navrhovateľa 4,43 m3/osbm x 24 osbm je 106,32 m3 x 7,4166 Sk spolu 788,53 Sk.
Za rok 1996 SV-TÚV 23436,68 :7,4166 Sk je 3.160 m3-1.924,15 m3 rozdiel je 1235,88 m2:280 osbm je 4,41 m3/osbm. U navrhovateľa 4,41m3x24 osbm je 105,84 m3x 7,4166 Sk spolu 784,97 Sk.
Za rok 1996 E-TÚV 102.116,70 Sk:3160,03 m3 je 32,32 m3, u navrhovateľa 32,32 Skx105,84 m3 predstavuje 3.420,75 Sk.
Za rok 1997 SV 1-7/97 18.262,75 Sk : 7,992451 Sk/ m3 je 2.285 m3-1645,33 m3 rozdiel je 639,67 m3:182 osbm je 3,51 m3/osbm. U navrhovateľa 3,51 m3 x 14 osbm je 49,14 m3 x 7,992451 Sk, spolu 788,53 Sk. Za 812/97 - 16.493,08 Sk : 9,996048 Sk/m3 je 1:649,96 m3 po odrátaní 665,42 m3 rozdiel je 984,54 m3. U navrhovateľa 7,29 m3 x 10 osbm je 72,90 m3x9,996048 Sk/m3, teda 728,71 Sk. Za rok 1997 SV náklady sú 1.121,46 Sk.
Za rok 1997 SV-TÚV za 1-7/97 - 10.999,10 Sk : 7,992451 Sk/m3 je 1:376,19 m3, po odrátaní 1290,98 m3 je rozdiel 85,21 m3, 8-12/97 - 8213,80 Sk : 9,99584 Sk/m3 je 821,72 m3, po odpočítaní 508,29 m3 rozdiel je 313,43 m3:110 osbm je 2,85 m3/osbm. U navrhovateľa náklady sú 2,85 m3 x 10 osbm, teda 28,50 m3 x 9,99584 Sk/m3, t.j. 284,88 Sk, spolu za rok 1997 náklady SV-TÚV sú 349,78 Sk.
Za rok 1997 E-TÚV 1-7/97 - 55.893,60 Sk:1376,19 m3 je 40,61 SK/m3, u navrhovateľa 40,61 SK x 8,12 m3, spolu 329,75 Sk. Za 8-12/97 - 37.467 SK : 821,72 m3 je 45,60 m3. U navrhovateľa 45,60 Sk x 28,.50 m3 je 1.299,60 Sk, spolu náklad E-TÚV za r. 1997 je 1629,35 Sk.
Odporca predložil aj doklady o osobomesiacoch, ako aj prepočet hodnôt spotreby vody, odhad spotreby.
Odporca zaslal navrhovateľovi opravené vyúčtovania za roky 1995-1997, za rok 1995 preplatok vyúčtovania v sume 2555 Sk, za rok 1996 nedoplatok 2.292 Sk, za rok 1997 v sume 2.360 Sk preplatok. Po takto opravenom vyúčtovaní zostáva v prospech navrhovateľa preplatok 2.623 SK, t.j. 87,07 eur.
Podľa § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 448 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne / v dojednanej dobe/ užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 692 ods. 2 OZ sa úhrada za pnenia poskytované a užívaním bytu alebo preddavok na ne platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.
Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 355,10 eur s príslušenstvom titulom vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za roky 1995-1997, ktoré mal podľa návrhu uhradiť navrhovateľ bez právneho dôvodu.
S poukazom na právny záver odvolacieho súdu pri posúdení nároku súd nemohol vychádzať zo znaleckého posudku, ktorý v zásade prisvedčil tvrdeniam navrhovateľa a predchádzajúcim rozhodnutím súd nárok v zmysle posudku priznal.
Pri posúdení nároku bolo potrebné s poukazom na právny názor odvolacieho súdu vychádzať z dokladov a výpočtov odporcu, a teda pri výpočte skutočných nákladov vychádzať z nameraných hodnôt. Odporca doklady ohľadne vyúčtovania doložil, v podstate neboli spochybnené, z týchto dokladov teda bolo možné vychádzať pri výpočte bezdôvodného obohatenia za roky 1995-1997. Odporca takýto prepočet vykonal a následne vystavil aj opravné vyúčtovania za sporné obdobie, pričom výška bezdôvodného obohatenia predstavovala čiastku 87,07 eur. Námietky navrhovateľa nie sú dôvodné, keď odporca riadne zdokladoval všetky účtované náklady, ich rozúčtovaniu došlo v súlade s vyššie uvedenými normami.
Výšku rozdielu medzi cenou skutočných nákladov na jednotlivé položky súčtu, jednotlivé služby a súhrnom žalovanými zaplatených preddavkov na každú jednotlivú službu osobitne je možné určiť len / pokiaľ išlo o spotrebu vody zistením spotreby v dome a po odpočítaní od tejto sumy súd pripadajúcich na nájomcov v bytoch s namontovanými a odčítanými meračmi /nepochybne zistiteľná výška spotreby/ stanovením sumy pripadajúcej na všetkých ostatných nájomcov /i u tých, u ktorých merače boli namontované, nie však i odčítané, pretože tu pre nezistenie východzieho či konečného stavu nebolo možné zistiť rozdiel a tým ani skutočnú spotrebu/. Len takú sumu potom bolo možné rozvrhnúť / i odhadom/ na všetky zvyšné osoby obývajúce príslušnú jednotku a v závislosti na takom rozvrhu príslušným násobkom /počtom osôb obývajúcich príslušný byt/ určiť spotrebu v konkrétnom byte /v prejednávanej veci v byte navrhovateľov/ a i jej cenu, od čoho napokon závislým bol záver o existencii či neexistencii preplatku príslušného nájomcu.
Z dokladov a výpočtov odporcu vyplýva, že za r. 1995 boli náklady na SV 772,44 Sk, SV-TÚV 446,88 Sk, E-TÚV 1:577,10 Sk. Za rok 1996 náklady SV - 788,53 eur, SV-TÚV 784,97 eur, E-TÚV - 3.420,75 Sk. Za rok 1997 náklady SV- 1.121,46 Sk, SV-TÚV - 349,78 Sk, E-TÚV - 1629,35 Sk s prihliadnutím na prepočet, ktorý zodpovedá podľa názoru súdu skutkovému stavu.
S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 87,07 eur, v ktorej časti súd návrhu vyhovel a vo zvyšnej časti ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol.
Podľa § 517 ods. 2 O. s.p. navrhovateľovi priznal súd úroky z omeškania vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Zb., a to odo dňa určeného v návrhu, keď nepochybne v tomto čase už bol odporca v omeškaní s plnením peňažného dlhu s preplatkom vyúčtovania za rok 1997.
Podľa § 142 ods. 3 O. s. p. priznal súd navrhovateľovi trovy konania napriek tomu, že mal neúspech v prevažnej časti, a to z dôvodu, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy a prepočte súdu a podľa pôvodnej úvahy súdu od záverov znaleckého posudku. Naviac odporca sám čiastočne priznal pochybenie vo vyúčtovaní, ktoré je predmetom sporu, vystavením nového vyúčtovania. Trovy konania predstavujú prevzatie a prípravu zastúpenia, 2x podanie na súd, 7x pojednávanie á 16,60 eur / vychádzajúc z priznanej čiastky/ v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, b, c, 10 ods. 1 vyhl. č. 655/204 Zb., keď je zohľadnený i v tomto smere neúspech navrhovateľa, 7x cestovné Bratislava - Trnava a späť á 56,19 eur podľa § 16 ods. 4 vyhl., strata času podľa § 17 ods. 1 vyhl. 38,13 eur, paušál za rok 2011 á 7,41 eur, za rok 2012 - 7,63 eur, DPH 20%.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov štátu titulom znalečného z rovnakých dôvodov ako trov konania, keď výsledok závisel od úvahy súdu a prípadne znaleckého posudku, ktorý nebol vyhotovený zavinením navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. / odmietnutie odvolania/. Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.