Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 448/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. G., zastúpeného JUDr. Jozefom Boledovičom, Rovinka

578, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na spravodlivé a uspokojujúce

pracovné podmienky, najmä ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci podľa čl. 36 písm. c)

, základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v

starobe a pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 a základného práva na ochranu

zdravia podľa nečinnosťou Sociálnej poisťovne

Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. a základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. G. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára

2014 doručená sťažnosť J. G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, najmä ochranu

bezpečnosti a zdravia pri práci podľa ) (ďalej len

„ústava“), základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri

nespôsobilosti na prácu podľa a základného práva na ochranu zdravia

podľa nečinnosťou Sociálnej poisťovne Bratislava (ďalej len „Sociálna

poisťovňa“) v konaní vedenom pod sp. zn. o posúdenie nároku na úrazové

dávky a svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ doručil 5. júna 2008 okresnému

súdu určovaciu žalobu, v ktorej sa domáhal, aby okresný súd „určil mieru zodpovednosti

zamestnávateľa za pracovný úraz sťažovateľa“.

3. Okresný súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom č. k. -136

zo 6. októbra 2010 a mieru zodpovednosti zamestnávateľa určil v rozsahu 70 %, ale toto

rozhodnutie bolo zrušené odvolacím súdom 30. októbra 2011 pre nepreskúmateľnosť.

Neskôr aj druhé rozhodnutie okresného súdu z 9. januára 2013 napadnuté Sociálnou

poisťovňou ako vedľajším účastníkom bolo zrušené uznesením krajského súdu

sp. zn. z 20. júna. 2013. Konanie nie je právoplatne skončené a okresný súd

v jeho veci nekoná.

4. Podaniu žaloby predchádzala nečinnosť Sociálnej poisťovne „v konaní

o posúdenie nároku na úrazové dávky číslo 300-4908/2005 za pracovný úraz sťažovateľa

zo dňa 30. 06. 2005, začatom na základe oznámenia zamestnávateľa, v ktorom do dnešného

dňa nebolo vydané a sťažovateľovi zákonným spôsobom doručené kvalifikované

rozhodnutie vo veci, vychádzajúce z riadneho zistenia skutkového stavu“.

5. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Sociálna poisťovňa tvrdí, že v predmetnej veci

rozhodla rozhodnutím zo dňa 6. decembra 2005, toto rozhodnutie však nebolo doručené

do vlastných rúk sťažovateľa, nemohlo preto nadobudnúť právoplatnosť ani vyvolať žiadne

iné účinky, ide o zjavne zmätočné rozhodnutie...“, ako aj to, že „je v dôsledku pracovného

úrazu ťažko zdravotne postihnutý, úplne ochrnul, zostal úplne imobilný, s nedostatočnou

dychovou aktivitou, neschopný samostatne konať a komunikovať s okolím, s obtiažmi

hovorí, nie je schopný sa podpísať. Podľa posudkov lekára zdravotný stav sťažovateľa je

bez perspektívy zlepšenia...“.

6. Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom

takto rozhodol:

„... Základné právo sťažovateľa, upravené , 39 a 40 ... bolo nečinnosťou

porušiteľa Sociálna poisťovňa porušené.

... Základné právo sťažovateľa, upravené

bolo nečinnosťou porušiteľa Okresný súd Bratislava II. porušené.

... Ústavný súd SR prikazuje Sociálnej poisťovni, aby vo veci posúdenia nárokov

sťažovateľa na úrazové dávky za pracovný úraz zo dňa 30. 06. 2005 bezodkladne konal

a rozhodol.

... Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Bratislava II., aby v konaní

bezodkladne konal.

... Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 30.000

EUR...

... Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 5.000

EUR..., ktoré je Okresný súd Bratislava II. povinný sťažovateľovi vyplatiť do 15 dní od

právoplatnosti rozhodnutia.

... Ústavný súd SR sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa môže ústavný

súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

10. Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde“), a to jednak jeho petitom, ale aj odôvodnením. Ústavný súd poukazuje

na to, že petit sťažnosti (i napriek skutočnosti, že sťažovateľ je kvalifikovane zastúpený

advokátom) v takej podobe, ako ho formuloval, nie je dostatočne určitý a jasný, pretože

vôbec nekonkretizoval konanie Sociálnej poisťovne a ani konanie okresného súdu, v ktorom

malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd. Sťažnosť teda neobsahuje zrozumiteľne

vymedzený návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľ

od ústavného súdu domáha ( ), teda takým spôsobom,

aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Okrem toho

právny zástupca sťažovateľa v sťažnosti neuviedol – domáhajúc sa priznania finančného

zadosťučinenia – dôvody, ktoré mal uviesť podľa , čím

jeho sťažnosť nespĺňa ďalšiu zákonnú náležitosť. Z uvedených dôvodov je možné sťažnosť

sťažovateľa odmietnuť bez posúdenia prípadnej argumentácie uvedenej v odôvodnení

sťažnosti už pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Napriek tomu však ústavný súd preskúmal, či neexistujú aj iné dôvody

odmietnutia jeho sťažnosti, prípadne či sťažnosť sťažovateľa nie je v časti aj dôvodná.

11. Z ustanovenia vyplýva, že rozdeľuje ústavnú ochranu

základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém

tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci

ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov ( ), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv

a slobôd ( a ). Ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. V už spomenutý princíp subsidiarity znamená, že ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať jeho

sťažnosťou iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani

v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných

právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto

základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť

využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným

zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. m. m. , , , , ,

).

13. Sťažovateľ v sťažnosti namieta najprv nečinnosť Sociálnej poisťovne, ktorou

mali byť porušené jeho označené práva podľa , a .

14. Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,

ak tak ustanoví zákon.

Podľa (ďalej aj „OSP“) fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu

spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže

sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

15. Z citovaných ustanovení a vyplýva, že

ochranu pred prípadnou nečinnosťou a zbytočnými prieťahmi v konaní správnych orgánov

(teda aj Sociálnej poisťovne) poskytujú príslušné správne súdy v konaní podľa štvrtej hlavy

piatej časti , čo zároveň vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z obsahu sťažnosti nemožno vyvodiť, že by sťažovateľ tento účinný prostriedok nápravy

porušenia označeného práva využil.

16. Sťažnosť v tejto časti bolo teda potrebné odmietnuť z dôvodu, že tu existujú iné

súdy v sústave všeobecného súdnictva, ktoré sú oprávnené poskytnúť sťažovateľovi

ochranu pred namietanou nečinnosťou Sociálnej poisťovne, prípadne prieťahmi v jej konaní

o posúdenie nároku na úrazové dávky. Právomoc ústavného súdu na preskúmanie nečinnosti

Sociálnej poisťovne je preto v okolnostiach danej veci vylúčená (obdobne m. m.

).

17. Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti namieta tiež porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

18. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

19. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa

citovaného ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené

podmienky na konanie pred ním, a to vzhľadom na situáciu, že sťažovateľ v konaní pred

ústavným súdom nepreukázal podanie sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“).

20. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo

strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti

súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy

pri výkone súdnictva. Podľa § 64 ods. 1, 2 a 3 zákona o súdoch účelom vybavovania

sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady

dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov. Orgán, ktorý vybavuje

sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to

na riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby,

proti ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení

sťažnosti. Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí

za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky. Podľa § 66 zákona o súdoch

o spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov

musí byť sťažovateľ upovedomený písomne.

21. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil

označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ); takéto dôvody však ústavný súd nezistil.

22. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý

vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov

a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4,

§ 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobné konzekvencie

vyplývajú aj z už citovaného ustanovenia § 64 a § 66 zákona o súdoch.

23. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

24. Sťažovateľ v podanej sťažnosti a k nej pripojených prílohách netvrdil a ani

nedoložil podstatné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podal sťažnosť na prieťahy v postupe okresného

súdu adresovanú predsedovi okresného súdu. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel

k záveru, že v zmysle v spojení sťažnosť

v tejto časti nie je prípustná.

25. V neposlednom rade ústavný súd zistil aj ďalší dôvod na odmietnutie sťažnosti

v tejto časti, a to z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je inter alia posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné

prieťahy v zmysle , sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr.

, , ).

26. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu takisto nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

(napr. ). Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre

vychádza aj z toho, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov,

sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ).

27. Sťažovateľ porušenie svojho základného práva podľa vidí

najmä v tom, že „súdne konanie v tak citlivej otázke akou je odškodnenie ťažkého

pracovného úrazu ... nie je ukončené od júna 2008 dodnes (t. j. za 5, 5 roka)“.

28. Ústavný súd po preskúmaní priebehu konania okresného súdu konštatuje, že

doba, ktorá uplynula od podania žaloby (júl 2008) do podania sťažnosti ústavnému súdu

(február 2014), nie je v danej veci síce bezrozporná, ale s ohľadom na skutočnosť, že počas

nej okresný súd na základe žiadostí samotného sťažovateľa konal o procesných otázkach

(o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ustanovil advokáta

na jeho zastupovanie v spore, rozhodoval o pripustení zmeny petitu návrhu žaloby, ktorú

podal 14. augusta 2009, ako aj o čiastočnom späťvzatí žaloby), nariadil aj viacero

pojednávaní, na ktorých vykonával dokazovanie (výsluchy svedkov), a dvakrát vo veci

rozhodol, nemožno hovoriť o jeho opakujúcej nečinnosti, ktorá by zakladala možnosť

prípadného prijatia jeho sťažnosti na ďalšie konanie.

29. Okresný súd v zásade konal plynulo a ojedinelú nečinnosť ústavný súd zistil iba

od doručenia vyjadrenia sťažovateľa (t. j. od 23. augusta 2013), až do podania sťažnosti

ústavnému súdu (február 2014), t. j. zbytočný prieťah v trvaní viac ako 5 mesiacov. Hoci je

pravdou, že dva rozsudky okresného súdu boli zrušené odvolacím súdom, čím sa konanie

čiastočne predĺžilo o niekoľko mesiacov, celkovú dobu nečinnosti v konaní pred okresným

súdom ústavný súd ešte nepovažuje za neprimeranú. Obdobie zbytočných prieťahov

v konaní advokát sťažovateľa riadne v sťažnosti ani nevymedzil a z celkovej dĺžky sa viac

ako 11 mesiacov spis nachádzal aj na odvolacom súde (od 1. februára do 9. novembra 2011

a tiež od 22. mája 2013 do 3. júla 2013), ktorého nečinnosť sťažovateľ v sťažnosti ani

nenamietal. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti vychádza aj z toho názoru, že

„Dĺžku trvania súdneho konania, ktorá je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich

nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v súdnom

konaní“ ().

30. Ústavný súd preto sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie

základného práva podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , mohol odmietnuť aj ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014