Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 347/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť F. Z., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. Ď., B.,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Sociálnej poisťovne

v konaní o priznanie starobného dôchodku vedenom pod č. 460 222 1650 0 a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. Z. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 7. marca

2013 doručená sťažnosť F. Z. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len ,a“) postupom Sociálnej poisťovne v konaní

o priznanie starobného dôchodku vedenom pod č. 460 222 1650 0.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľovi bol rozhodnutím Sociálnej

poisťovne č. 460 222 1650 0 zo 7. apríla 2008 priznaný starobný dôchodok v sume

13 688 Sk od 22. februára 2008 a súčasne odňatý invalidný dôchodok. Na návrh sťažovateľa

Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. zo 7. októbra 2011 zrušil toto

rozhodnutie Sociálnej poisťovne (v spojení s ďalšími rozhodnutiami v jeho veci) z dôvodu

aplikácie neúčinného právneho predpisu a nepreskúmateľnosti. Následne Sociálna

poisťovňa rozhodnutím č. 460 222 1650 0 zo 17. februára 2012 opätovne rozhodla

o priznaní starobného dôchodku sťažovateľovi v sume 13 688 Sk od 22. februára 2008.

Aj toto rozhodnutie bolo na návrh sťažovateľa zrušené rozsudkom Krajského súdu v Nitre

sp. zn. z 29. októbra 2012 pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť.

V poradí tretím rozhodnutím č. 460 222 1650 0 z 11. januára 2013 Sociálna poisťovňa opäť

rozhodla o priznaní starobného dôchodku sťažovateľovi v sume 13 688 Sk od 22. februára

2008. Sťažovateľ podľa vlastného vyjadrenia podal aj proti tomuto rozhodnutiu

na príslušnom všeobecnom súde opravný prostriedok, o ktorom ku dňu podania sťažnosti

usudzujúc z jej obsahu nebolo rozhodnuté.

3. Sťažovateľ v sťažnosti v podstatnom uviedol, že Sociálna poisťovňa ,,... vydala

fakticky rovnaké rozhodnutie, ktoré bolo predmetom aj predchádzajúceho súdneho sporu,

sa situácia identicky opakovala a jemu nezostávalo nič iné, ako toto rozhodnutie po tretí

raz... opäť napadnúť z rovnakých dôvodov, pretože Sociálna poisťovňa sústavne bráni

nástupu spravodlivosti a trvalo zachováva prvky diskriminácie voči svojmu občanovi...

Celý tento proces o priznanie starobného dôchodku sa doposiaľ vyznačuje

nezvyčajnou liknavosťou... V dôsledku podávania sériových rozhodnutí... dochádza

k nekonečným prieťahom, bol vytvorený neprimerane veľký časový priestor na to, aby ako

účastník tohto súdneho sporu bol dlhodobo právne zneistený...

Sťažovateľ je nespokojný s výsledkom a priebehom konania o skutočnej výške jeho

starobného dôchodku, ktoré sa malo už dávno skončiť u Sociálnej poisťovni... Žiaľ,

ani dvomi rozsudkami krajských súdov sa mu nevytvorila právna istota... Sústavné

podávanie nepreskúmateľných rozhodnutí, nie je korektným konaním... Sťažovateľ je toho

právneho názoru, že postupom Sociálnej poisťovne dochádza k porušeniu jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože koná zjavne neefektívne

a svojvoľne s cieľom riadne nepreskúmať námietky sťažovateľa uvedené v opravných

prostriedkoch.“.

4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prerokovaní sťažnosti

rozhodol tak, že Sociálna poisťovňa v konaní o priznanie starobného dôchodku porušila

jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, a aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov

konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v ustanovení nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

7. Z ustanovenia vyplýva, že rozdeľuje ústavnú ochranu

základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém

tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci

ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov ( ), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv

a slobôd ( a ). Ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. V už spomenutý princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať jeho sťažnosťou

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať

ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov,

ktoré mu zákon na to poskytuje. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva

alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne

upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie

(napr. m. m. , , , , ,

).

9. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal proti poslednému rozhodnutiu

Sociálnej poisťovne opäť opravný prostriedok, o ktorom bude rozhodovať príslušný

všeobecný súd, a tento v konaní opäť posúdi zákonnosť tohto rozhodnutia. Táto skutočnosť

však z pohľadu odmietnutia tejto sťažnosti nemala zásadný význam, keďže všeobecný súd

sa v tomto konaní bude zaoberať iba zákonnosťou rozhodnutia Sociálnej poisťovne,

a nie dĺžkou jej konania, prípadnými prieťahmi či neefektívnosťou jej postupu. Vzhľadom

na skutočnosť, že konanie o opravnom prostriedku patrí do právomoci všeobecného súdu,

právomoc ústavného súdu na preskúmanie posledného rozhodnutia Sociálnej poisťovne

je vylúčená.

10. Sťažnosť bola ústavným súdom odmietnutá z dôvodu, že tu existujú iné súdy

v sústave všeobecného súdnictva, ktoré sú oprávnené poskytnúť sťažovateľovi ochranu

pred namietanou nečinnosťou Sociálnej poisťovne, prípadne prieťahmi v jej konaní

o priznaní starobného dôchodku sťažovateľovi.

11. Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,

ak tak ustanoví zákon.

Podľa fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom

ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže

sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

12. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ochranu pred prípadnou nečinnosťou

a zbytočnými prieťahmi v konaní správnych orgánov (teda aj Sociálnej poisťovne)

poskytujú príslušné správne súdy v konaní podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku, čo zároveň vylučuje právomoc ústavného súdu. Z obsahu sťažnosti

nemožno vyvodiť, že by sťažovateľ tento účinný prostriedok nápravy porušenia označeného

práva využil.

13. Na situáciu, v ktorej sa ocitol sťažovateľ a ktorá spočíva v podstate v tom,

že (podľa jeho názoru) Sociálna poisťovňa odmieta rozhodnúť o jeho starobnom dôchodku

v súlade s právnym názorom všeobecných súdov, však dopadajú aj iné právne normy

umožňujúce sťažovateľovi dosiahnuť ochranu svojho práva v konaní pred všeobecnými

súdmi. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon

č. “) upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci

pri výkone verejnej moci.

Podľa a štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci

pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a/alebo nesprávnym úradným

postupom.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku

rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy,

ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené

pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa , a skutočná škoda a ušlý

zisk sa uhrádza, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza

sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška

nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

14. Z označených ustanovení vyplýva, že sťažovateľ

sa môže domáhať nároku na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy, a to tak z dôvodu

nezákonného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ako aj z dôvodu nesprávneho úradného

postupu (nečinnosť, zbytočné prieťahy). Ak príslušný orgán (v tomto prípade Sociálna

poisťovňa) neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich

mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,

že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na príslušnom všeobecnom súde. Právomoc

všeobecného súdu poskytnúť ochranu sťažovateľovmu právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (vrátane právomoci priznať mu náhradu škody a nemajetkovej

ujmy) taktiež vylučuje právomoc ústavného súdu na prerokovanie a rozhodnutie jeho

sťažnosti.

15. Sťažnosť je teda podaná predčasne, keďže stále existujú iné súdy, ktoré

sú v zmysle oprávnené poskytnúť ochranu sťažovateľovým základným

právam. Táto skutočnosť zároveň vylučuje právomoc ústavného súdu, čo bolo dôvodom

odmietnutia jeho sťažnosti. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa,

ktoré sú viazané na to, že sťažnosti by bolo vyhovené (priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia a náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013