Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 348/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Partizánske v konaní vedenom pod

sp. zn. v období od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.

k. -35 zo 4. februára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2010

doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Partizánske

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým postupom

Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. PE-4 C 126/03) v období

od právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -35 zo 4. februára 2009.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že okresný súd v jeho veci opätovne nekoná

aj napriek tomu, že „Od vynesenia nálezu ústavným súdom uplynul rok a pol (18 mesiacov)

a vo veci súd prvého stupňa doposiaľ nerozhodol vynesením rozsudku. Počas obdobia

nečinnosti súdu, alebo len občasnej činnosti došlo aj po vyslovení nálezu v konaní

okresného súdu k prieťahom. Vec je pritom na sude viac ako 7 rokov, pričom v dohľadnom

čase nie je žiadna nádej na skoré ukončenie súdneho konania vo veci pretože

bude nasledovať odvolacie konanie a po jeho skončení môže byť znova aj na súde prvého

stupňa,... samozrejme, že keď odvolací sud vráti vec súdu prvého stupne na ďalšie konanie.

Nie je pritom vylúčené ani konanie na dovolacom, Najvyššom súde SR, pretože podmienky

pre konanie na tomto súde sú podľa splnené /Vec už raz bola odvolacom súde, na

Krajskom súde v Nitre/.

V ostatných 18 mesiacoch, v priebehu roku a pol vykonal súd prvého stupňa vo veci

tieto úkony:

- dňa 3. apríla 2009 uskutočnil sa informatívny výsluch navrhovateľa... na Okresnom

súde Pezinok,

- podaním zo dňa 14. mája 2010 súd doručil navrhovateľovi uznesenia o

nepripustení zmeny návrhu petitu žaloby spolu s výzvou na doplnenie petitu žaloby podľa

nového návrhu navrhovateľom.

Nič iné sa za rok a pol vo veci neudialo...

Dotknutý okresný sud nekonal vo veci od 3. apríla 2009 do 14. mája 2010,

čiže po dobu takmer 13 mesiacov, čim opakovane spôsobil prieťahy v konaní...

Opravujem sa, vo veci bol súdom uskutočnený ešte jeden úkon. Dožiadaný Okresný

súd Bratislava III vypočul dňa 20. novembra 2009 ako svedka, môjho syna M. B., čo však

na veci nič nemení v tom zmysle, že prieťahy v konaní nastali aj po vyslovení nálezu

ústavného súdu“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd opätovne

prikázal okresnému súdu konať a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume

3 000 €. Súčasne žiadal o ustanovenie právneho zástupcu na konanie o jeho sťažnosti na

ústavnom súde.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o

ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu v

občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom

tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená

situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, ).

Predmetom sťažnosti sťažovateľa vychádzajúc z jeho sťažnosti doručenej ústavnému

súdu 19. júla 2010 je najmä to, že v konaní vedenom na okresnom súde pod

sp. zn.4 C 75/08 v období od právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -35

zo 4. februára 2009 (nadobudol právoplatnosť 11. marca 2009) opätovne dochádza

k zbytočných prieťahom, čím je porušované jeho základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa . Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd nekonal

od 3. apríla 2009 (uskutočnil sa informatívny výsluch sťažovateľa na Okresnom súde

Pezinok) až do 14. mája 2010 (sťažovateľovi doručil okresný súd uznesenia o nepripustení

zmeny návrhu petitu žaloby spolu s výzvou na doplnenie petitu žaloby), čiže po dobu

13 mesiacov, čím opakovane spôsobil prieťahy v konaní.

K tomu ešte dodal, že aj „Dožiadaný Okresný súd Bratislava III vypočul dňa

20. novembra 2009 ako svedka, môjho syna M. B.“.

S prihliadnutím na uvedené preto ústavný súd zisťoval, či tvrdenia sťažovateľa sú

opodstatnené a v danej veci skúmal, či existuje reálna možnosť vyslovenia porušenia

označeného základného práva sťažovateľa podľa , posudzujúc obdobie

16 mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu v označenom konaní.

Ústavný súd zistil, že v období od vydania nálezu dožiadaný súd sťažovateľa

predvolal na informatívny výsluch 3. apríla 2009, na ktorom mal oboznámiť sťažovateľa

s výpoveďami zástupcu žalovaného, svedka a s obsahom dokladov predložených

účastníkmi, pretože sa predtým pojednávaní nezúčastňoval, ale sťažovateľ sa nedostavil

zo zdravotných dôvodov. Ďalší termín výsluchu bol určený na 5. jún 2009, ale na ňom

sťažovateľ po predložení spisu a dokladov, s ktorými sa mal oboznámiť a ku ktorým sa mal

vyjadriť, uviedol, že vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav nie je schopný sa na tomto

výsluchu zodpovedne a úplne vyjadriť k výpovediam a dokladom tak, ako to požaduje

okresný súd. Požiadal preto, aby okresný súd vyhotovil kópie tých dokladov, ku ktorým sa

má vyjadriť, a určil mu lehotu na písomné vyjadrenie. Spis bol okresnému súdu vrátený

10. júna 2009.

Dňa 19. júna 2009 okresný súd vyhotovil kópie dokladov a časti spisu a doručil ich

sťažovateľovi, aby sa k výpovediam zástupcu žalovaného, svedka i k listinným dôkazom

písomne vyjadril, zároveň ho vyzval, aby navrhol dôkazy, ktoré žiada v konaní ešte vykonať

a poučil ho o dôsledkoch ustanovenia .

Sťažovateľ 6. júla 2009 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie a stanovisko

doručil okresnému súdu 8. júla 2009, pričom v ten istý deň mu doručil aj návrhy na zmenu

petitu žaloby a výsluch svedka.

Dňa 7. augusta 2009 bolo vypracované dožiadanie na účely výsluchu svedka a spis

bol zaslaný „OS Bratislava III“ 11. augusta 2009.

Spis bol po vybavení dožiadania vrátený okresnému súdu 14. decembra 2009. Dňa

8. marca 2010 okresný súd uznesením č. k. -365 rozhodol tak, že zmenu žaloby

žalobcu z 5. júla 2009 nepripustil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie

25. marca 2010 a v ten istý deň podal ďalší návrh na zmenu petitu žaloby z 23. marca 2010

(podľa obsahu čiastočné späťvzatie žaloby).

Odvolanie a návrh na zmenu petitu žaloby boli doručené 25. marca 2010 na

vyjadrenie zástupcovi žalovaného, ktorý ho predložil okresnému súdu 12. apríla 2010.

Dňa 14. mája 2010 okresný súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby a toho istého

dňa o odvolaní sťažovateľa tak, že zmenu žaloby z 5. júla 2009 nepripustil. Tieto uznesenia

boli sťažovateľovi doručené 20. mája 2010 a následne 28. mája 2010 sťažovateľ okresnému

súdu doručil doplnenie návrhu na zmenu petitu žalobného návrhu z 23. marca 2010, návrh

na zmier so žalovaným a ďalší návrh na zmenu petitu žalobného návrhu (podľa obsahu

čiastočné späťvzatie žaloby).

Dňa 18. júna 2010 boli návrhy žalobcu doručené zástupcovi žalovaného

na vyjadrenie, ktorý podal stanovisko 30. júna 2010. Uznesením zo 16. júla 2010 rozhodol

okresný súd o návrhoch sťažovateľa na zmenu petitu žaloby.

Vychádzajúc z prehľadu vykonaných procesných úkonov ústavný súd konštatuje, že

okresný súd vo veci vykonával jednotlivé úkony priebežne a od vydania nálezu rozhodoval

prevažne iba o návrhoch sťažovateľa na zmenu petitu žaloby, na vykonanie dôkazov

(doručenie listinných dôkazov a iných dôkazov na vyjadrenie), dal pokyn na vypočutie

sťažovateľa a svedka prostredníctvom dožiadaných všeobecných súdov. Nie je teda

pravdou, že vykonal len tri procesné úkony a bol v tomto období úplne nečinný. Na jeho

ťarchu nemožno jednoznačne pripísať ani to, že od 11. augusta 2009 do decembra 2009 sa

vec nachádzala na dožiadanom súde.

Na druhej strane podľa názoru ústavného súdu nemožno prehliadnuť to, že

sťažovateľ sa dvakrát (apríl a jún 2009) nezúčastnil alebo nevyjadril k veci zo zdravotných

dôvodov a požiadal aj o predĺženie lehoty na vyjadrenie k veci, čím sa konanie

nepredlžovalo iba vinou okresného súdu, ale aj vinou samotného sťažovateľa.

Takýto postup okresného súdu počas 16 mesiacov od právoplatnosti nálezu

(11. marec 2009) do podania sťažnosti ústavnému súdu (19. júl 2010) nesvedčí o tom, že by

vznikla situácia, ktorá by signalizovala zbytočné prieťahy spôsobené nečinnosťou

okresného súdu v danom spore, a tým aj možnosť porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 .

Vzhľadom na zistené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že uvedený postup

okresného súdu nesignalizuje možnosť vyslovenia namietaného porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto považuje dosiaľ

poskytnutú ochranu sťažovateľovi nálezom sp. zn. zo 4. februára 2009,

ktorým mu bolo priznané aj finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, za dostatočnú, a preto

odmietol jeho sťažnosť pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde (obdobne napr. , , , ).

Sťažnosť sťažovateľa bola v danom prípade ústavnému súdu podaná teda predčasne,

ale dôvody, pre ktoré bola odmietnutá, nebránia tomu, aby sa sťažovateľ mohol

v budúcnosti v prípade nečinnosti okresného súdu znovu obrátiť na ústavný súd so

sťažnosťou podľa .

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

požiadavkami, ktoré sťažovateľ v sťažnosti nastolil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010