Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 348/2010
PDF · 149.69 KB
No categories available
III. ÚS 348/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Partizánske v konaní vedenom pod
sp. zn. 4 C 75/08 v období od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
k. II. ÚS 249/08-35 zo 4. februára 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2010
doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Partizánske
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 75/08 (predtým postupom
Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. PE-4 C 126/03) v období
od právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 249/08-35 zo 4. februára 2009.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že okresný súd v jeho veci opätovne nekoná
aj napriek tomu, že „Od vynesenia nálezu ústavným súdom uplynul rok a pol (18 mesiacov)
a vo veci súd prvého stupňa doposiaľ nerozhodol vynesením rozsudku. Počas obdobia
nečinnosti súdu, alebo len občasnej činnosti došlo aj po vyslovení nálezu v konaní
okresného súdu k prieťahom. Vec je pritom na sude viac ako 7 rokov, pričom v dohľadnom
čase nie je žiadna nádej na skoré ukončenie súdneho konania vo veci 4 C 75/08 pretože
bude nasledovať odvolacie konanie a po jeho skončení môže byť znova aj na súde prvého
stupňa,... samozrejme, že keď odvolací sud vráti vec súdu prvého stupne na ďalšie konanie.
Nie je pritom vylúčené ani konanie na dovolacom, Najvyššom súde SR, pretože podmienky
pre konanie na tomto súde sú podľa O. s. p. splnené /Vec už raz bola odvolacom súde, na
Krajskom súde v Nitre/.
V ostatných 18 mesiacoch, v priebehu roku a pol vykonal súd prvého stupňa vo veci
4 C 75/08 tieto úkony:
- dňa 3. apríla 2009 uskutočnil sa informatívny výsluch navrhovateľa... na Okresnom
súde Pezinok,
- podaním zo dňa 14. mája 2010 súd doručil navrhovateľovi uznesenia o
nepripustení zmeny návrhu petitu žaloby spolu s výzvou na doplnenie petitu žaloby podľa
nového návrhu navrhovateľom.
Nič iné sa za rok a pol vo veci neudialo...
Dotknutý okresný sud nekonal vo veci 4 C 75/08 od 3. apríla 2009 do 14. mája 2010,
čiže po dobu takmer 13 mesiacov, čim opakovane spôsobil prieťahy v konaní...
Opravujem sa, vo veci bol súdom uskutočnený ešte jeden úkon. Dožiadaný Okresný
súd Bratislava III vypočul dňa 20. novembra 2009 ako svedka, môjho syna M. B., čo však
na veci nič nemení v tom zmysle, že prieťahy v konaní nastali aj po vyslovení nálezu
ústavného súdu“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd opätovne
prikázal okresnému súdu konať a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume
3 000 €. Súčasne žiadal o ustanovenie právneho zástupcu na konanie o jeho sťažnosti na
ústavnom súde.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o
ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu v
občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil
sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom
tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,
aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená
situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04,
Predmetom sťažnosti sťažovateľa vychádzajúc z jeho sťažnosti doručenej ústavnému
súdu 19. júla 2010 je najmä to, že v konaní vedenom na okresnom súde pod
sp. zn.4 C 75/08 v období od právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 249/08-35
zo 4. februára 2009 (nadobudol právoplatnosť 11. marca 2009) opätovne dochádza
k zbytočných prieťahom, čím je porušované jeho základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd nekonal
od 3. apríla 2009 (uskutočnil sa informatívny výsluch sťažovateľa na Okresnom súde
Pezinok) až do 14. mája 2010 (sťažovateľovi doručil okresný súd uznesenia o nepripustení
zmeny návrhu petitu žaloby spolu s výzvou na doplnenie petitu žaloby), čiže po dobu
13 mesiacov, čím opakovane spôsobil prieťahy v konaní.
K tomu ešte dodal, že aj „Dožiadaný Okresný súd Bratislava III vypočul dňa
20. novembra 2009 ako svedka, môjho syna M. B.“.
S prihliadnutím na uvedené preto ústavný súd zisťoval, či tvrdenia sťažovateľa sú
opodstatnené a v danej veci skúmal, či existuje reálna možnosť vyslovenia porušenia
označeného základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, posudzujúc obdobie
16 mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu v označenom konaní.
Ústavný súd zistil, že v období od vydania nálezu dožiadaný súd sťažovateľa
predvolal na informatívny výsluch 3. apríla 2009, na ktorom mal oboznámiť sťažovateľa
s výpoveďami zástupcu žalovaného, svedka a s obsahom dokladov predložených
účastníkmi, pretože sa predtým pojednávaní nezúčastňoval, ale sťažovateľ sa nedostavil
zo zdravotných dôvodov. Ďalší termín výsluchu bol určený na 5. jún 2009, ale na ňom
sťažovateľ po predložení spisu a dokladov, s ktorými sa mal oboznámiť a ku ktorým sa mal
vyjadriť, uviedol, že vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav nie je schopný sa na tomto
výsluchu zodpovedne a úplne vyjadriť k výpovediam a dokladom tak, ako to požaduje
okresný súd. Požiadal preto, aby okresný súd vyhotovil kópie tých dokladov, ku ktorým sa
má vyjadriť, a určil mu lehotu na písomné vyjadrenie. Spis bol okresnému súdu vrátený
10. júna 2009.
Dňa 19. júna 2009 okresný súd vyhotovil kópie dokladov a časti spisu a doručil ich
sťažovateľovi, aby sa k výpovediam zástupcu žalovaného, svedka i k listinným dôkazom
písomne vyjadril, zároveň ho vyzval, aby navrhol dôkazy, ktoré žiada v konaní ešte vykonať
a poučil ho o dôsledkoch ustanovenia § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Sťažovateľ 6. júla 2009 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie a stanovisko
doručil okresnému súdu 8. júla 2009, pričom v ten istý deň mu doručil aj návrhy na zmenu
petitu žaloby a výsluch svedka.
Dňa 7. augusta 2009 bolo vypracované dožiadanie na účely výsluchu svedka a spis
bol zaslaný „OS Bratislava III“ 11. augusta 2009.
Spis bol po vybavení dožiadania vrátený okresnému súdu 14. decembra 2009. Dňa
8. marca 2010 okresný súd uznesením č. k. 4 C/75/2008-365 rozhodol tak, že zmenu žaloby
žalobcu z 5. júla 2009 nepripustil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie
25. marca 2010 a v ten istý deň podal ďalší návrh na zmenu petitu žaloby z 23. marca 2010
(podľa obsahu čiastočné späťvzatie žaloby).
Odvolanie a návrh na zmenu petitu žaloby boli doručené 25. marca 2010 na
vyjadrenie zástupcovi žalovaného, ktorý ho predložil okresnému súdu 12. apríla 2010.
Dňa 14. mája 2010 okresný súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby a toho istého
dňa o odvolaní sťažovateľa tak, že zmenu žaloby z 5. júla 2009 nepripustil. Tieto uznesenia
boli sťažovateľovi doručené 20. mája 2010 a následne 28. mája 2010 sťažovateľ okresnému
súdu doručil doplnenie návrhu na zmenu petitu žalobného návrhu z 23. marca 2010, návrh
na zmier so žalovaným a ďalší návrh na zmenu petitu žalobného návrhu (podľa obsahu
čiastočné späťvzatie žaloby).
Dňa 18. júna 2010 boli návrhy žalobcu doručené zástupcovi žalovaného
na vyjadrenie, ktorý podal stanovisko 30. júna 2010. Uznesením zo 16. júla 2010 rozhodol
okresný súd o návrhoch sťažovateľa na zmenu petitu žaloby.
Vychádzajúc z prehľadu vykonaných procesných úkonov ústavný súd konštatuje, že
okresný súd vo veci vykonával jednotlivé úkony priebežne a od vydania nálezu rozhodoval
prevažne iba o návrhoch sťažovateľa na zmenu petitu žaloby, na vykonanie dôkazov
(doručenie listinných dôkazov a iných dôkazov na vyjadrenie), dal pokyn na vypočutie
sťažovateľa a svedka prostredníctvom dožiadaných všeobecných súdov. Nie je teda
pravdou, že vykonal len tri procesné úkony a bol v tomto období úplne nečinný. Na jeho
ťarchu nemožno jednoznačne pripísať ani to, že od 11. augusta 2009 do decembra 2009 sa
vec nachádzala na dožiadanom súde.
Na druhej strane podľa názoru ústavného súdu nemožno prehliadnuť to, že
sťažovateľ sa dvakrát (apríl a jún 2009) nezúčastnil alebo nevyjadril k veci zo zdravotných
dôvodov a požiadal aj o predĺženie lehoty na vyjadrenie k veci, čím sa konanie
nepredlžovalo iba vinou okresného súdu, ale aj vinou samotného sťažovateľa.
Takýto postup okresného súdu počas 16 mesiacov od právoplatnosti nálezu
(11. marec 2009) do podania sťažnosti ústavnému súdu (19. júl 2010) nesvedčí o tom, že by
vznikla situácia, ktorá by signalizovala zbytočné prieťahy spôsobené nečinnosťou
okresného súdu v danom spore, a tým aj možnosť porušenia základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na zistené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že uvedený postup
okresného súdu nesignalizuje možnosť vyslovenia namietaného porušenia základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto považuje dosiaľ
poskytnutú ochranu sťažovateľovi nálezom sp. zn. II. ÚS 249/08 zo 4. februára 2009,
ktorým mu bolo priznané aj finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, za dostatočnú, a preto
odmietol jeho sťažnosť pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde (obdobne napr. III. ÚS 181/06, II. ÚS 18/07, II. ÚS 60/07, III. ÚS 254/07).
Sťažnosť sťažovateľa bola v danom prípade ústavnému súdu podaná teda predčasne,
ale dôvody, pre ktoré bola odmietnutá, nebránia tomu, aby sa sťažovateľ mohol
v budúcnosti v prípade nečinnosti okresného súdu znovu obrátiť na ústavný súd so
sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími
požiadavkami, ktoré sťažovateľ v sťažnosti nastolil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. septembra 2010