Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 49/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

-13 z 21. septembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra

2011 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Partizánske

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým postupom

Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. PE-4 ) v období

po právoplatnosti uznesenia ústavného súdu č. k. -13 z 21. septembra 2010

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného poukázal na to, že ústavný súd už svojím

nálezom č. k. -35 zo 4. februára 2009 rozhodol, že okresný súd je zodpovedný

za prieťahy v napadnutom konaní, a priznal mu aj finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €,

no sťažovateľ súčasne vyslovil nesúhlas s uznesením ústavného súdu č. k.

13 z 21. septembra 2010, ktorým ústavný súd hodnotiac postup okresného súdu

v predmetnom konaní v období po právoplatnosti uvedeného nálezu odmietol sťažnosť ako

zjavne neopodstatnenú. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že ústavný súd aj jeho následnú

sťažnosť, ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa

v napadnutom konaní uznesením sp. zn. zo 6. apríla 2011, odmietol ako

zjavne neopodstatnenú, pričom ho však súčasne poučil o možnosti podať novú sťažnosť pre

prípad, že ďalší priebeh konania bude poznačený zbytočnými prieťahmi.

Keďže podľa názoru sťažovateľa okresný súd postupom v napadnutom konaní

spôsobuje prieťahy aj v období po právoplatnosti uznesenia ústavného súdu

č. k. -13 z 21. septembra 2010, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že okresný súd porušil jeho základné právo podľa ,

aby okresnému súdu opätovne prikázal konať v jeho právnej veci bez zbytočných prieťahov,

aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume „minimálne“ 5 000 €, ako aj úhradu trov

konania, a súčasne aby mu ustanovil právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno sťažnosť, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, považovať predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

(v tomto prípade okresného súdu v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu

toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie

ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne

procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd)

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , ).

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 7. novembra 2011 opakovane

namieta, že podľa jeho názoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti uznesenia ústavného súdu č. k. -13

z 21. septembra 2010 opätovne dochádza k zbytočným prieťahom, čím je porušované jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Ústavný súd zo sťažnosti a najmä zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu

zistil, že priebeh napadnutého konania od 16. júla 2010 až dosiaľ bol takýto:

Okresný súd uznesením zo 16. júla 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. augusta

2010, v časti konanie zastavil a súčasne vymedzil aj rozsah uplatnených nárokov, ktoré

budú predmetom ďalšieho konania.

Okresný súd 30. augusta 2010 nariadil termín pojednávania na 28. september 2010,

pričom 27. septembra 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o odročenie

pojednávania zo zdravotných dôvodov.

Okresný súd pojednávanie nariadené na 28. september 2010 odročil na 12. október

2010 s tým, že sťažovateľ bude vyzvaný, aby predložil originál dokladu o jeho zdravotnom

stave, pre ktorý sa nemohol zúčastniť pojednávania vo veci.

Podaním doručeným okresnému súdu 6. októbra 2010 mu sťažovateľ predložil

lekársku správu o zdravotnom stave a požiadal o odročenie pojednávania nariadeného

na 12. október 2010.

Ďalším podaním doručeným okresnému súdu 12. októbra 2010 sťažovateľ vzhľadom

na predpokladanú rehabilitáciu v liečebnom zariadení požadoval nariadenie najbližšieho

termínu pojednávania v čase po 15. januári 2011 a súčasne požadoval „vypočutie na súde

v B.“. Na základe žiadosti bolo 6. decembra 2010 okresnému súdu doručené vyjadrenie

lekára špecialistu z odboru ortopédie, v ktorom v súvislosti so zdravotným stavom

sťažovateľa okrem iného uviedol, že „na základe mojich súčasných ortopedických

vedomostí o pacientovi Mgr. J. B..., je pacient schopný sa osobne dostaviť k pojednávaniu“.

Na základe sťažovateľovho návrhu na zmenu petitu žalobného návrhu doručeného

12. januára 2011 okresný súd zrušil termín pojednávania nariadený na 18. január 2011

s tým, že požiadal žalovaného o stanovisko, či súhlasí so zmenou petitu žalobného návrhu

predloženého sťažovateľom. Žalovaný podaním doručeným okresnému súdu 7. februára

2011 oznámil, že s navrhovanou zmenou petitu nesúhlasí, nadväzne na čo okresný súd

uznesením zo 4. apríla 2011 podľa rozhodol, že

navrhovanú zmenu petitu žalobného návrhu nepripúšťa.

Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 15. apríla 2011 oznámil, že svoju

žalobu berie čiastočne späť a žiada, aby „súd ďalej rozhodoval a najskôr konal iba v tej

časti môjho žalobného návrhu, ktorá sa týka úhrady nájomného za užívanie bytu

odporcom...“.

Sťažovateľ ďalším podaním doručeným okresnému súdu 15. apríla 2011 navrhol, aby

okresný súd na posúdenie ním uplatneného nároku nariadil znalecké dokazovanie,

a v súvislosti s tým aby okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 21. apríl 2011.

Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 21. apríla 2011 uznesením zamietol

návrh sťažovateľa na nariadenie znaleckého dokazovania a odročil pojednávanie na 26. máj

2011 s tým, že vyzve sťažovateľa, aby v lehote 10 dní „zhrnul svoje návrhy a vyjadril sa

k dokazovaniu a k právnej stránke veci v 2-och vyhotoveniach“.

Sťažovateľ sa podaniami doručenými okresnému súdu 13. mája 2011 odvolal proti

uzneseniu okresného súdu z 21. apríla 2011, ktorým bol zamietnutý jeho návrh

na nariadenie znaleckého dokazovania, podal svoje stanovisko k dokazovaniu vo veci

a „spresnil petit žalobného návrhu“.

Podaním doručeným okresnému súdu 26. mája 2011 sťažovateľ zo zdravotných

dôvodov opakovane požiadal o odročenie pojednávania, pričom okresný súd pojednávanie

26. mája 2011 odročil na 23. jún 2011 s tým, že bude vyžiadané stanovisko všeobecného

lekára sťažovateľa, ako aj stanovisko odborného lekára – internistu v súvislosti

s možnosťou a potrebou osobnej účasti sťažovateľa na nariadenom pojednávaní.

Pojednávania uskutočneného 23. júna 2011 sa sťažovateľ zúčastnil a pripustil na ňom

okrem iného možnosť uzavretia mimosúdneho zmieru, „pokiaľ mi to však bude riadne

písomne doručené a obidvoma stranami odsúhlasené a podpísané“.

Okresný súd odročil pojednávanie na 8. september 2011 s tým, že žalovaný v lehote

10 dní od pojednávania okresného súdu predloží návrh na uzavretie súdneho zmieru, ktorý

bude doručený sťažovateľovi na vyjadrenie „v lehote 2 týždňov“.

Po predložení návrhu súdneho zmieru sťažovateľ podaním doručeným okresnému

súdu 7. septembra 2011 požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 8. september

2011 na termín „po 15. októbri 2011“.

Okresný súd pojednávanie uskutočnené 8. septembra 2011 odročil na 18. október

2011 s tým, že sťažovateľovi uložil predložiť „doklady o dôvode jeho neúčasti

na pojednávaní 8. septembra 2011“.

Podaním doručeným okresnému súdu 14. septembra 2011 žalovaný oznámil, že

s návrhom dohody o ukončení sporu nesúhlasí, a sťažovateľ podaním doručeným

okresnému súdu 6. októbra 2011 navrhol „prikázanie veci Okresnému súdu

Bratislava I z dôvodu vhodnosti“, a súčasne oznámil, že súhlasí s uskutočnením

pojednávania bez jeho účasti vrátane vynesenia rozsudku vo veci.

Podaním doručeným okresnému súdu 17. októbra 2011 sťažovateľ ospravedlnil svoju

neúčasť na pojednávaní nariadenom na 18. október 2011 a korigoval predchádzajúce

stanovisko o možnosti pojednávania vo veci bez jeho účasti.

Okresný súd po odročení pojednávania nariadeného na 18. október 2011 vo veci

meritórne rozhodol na pojednávaní uskutočnenom 10. novembra 2011 rozsudkom, ktorý

dosiaľ nebol písomne vyhotovený.

Vychádzajúc z uvedeného prehľadu vykonaných úkonov v období od 16. júla 2010

až dosiaľ ústavný súd konštatuje, že aj keď postup okresného súdu mohol byť efektívnejší,

je zrejmé, že predĺženie konania rozhodujúcim spôsobom zapríčinil samotný sťažovateľ.

V hodnotenom období sa zo zdravotných dôvodov nezúčastnil až šiestich nariadených

pojednávaní, jedno pojednávanie (nariadené na 26. máj 2011) okresný súd na žiadosť

sťažovateľa taktiež zo zdravotných zrušil. Ústavný súd v súvislosti s uvedeným poukazuje

na odborné stanovisko lekára špecialistu z odboru ortopédie doručené okresnému súdu

6. decembra 2010, z ktorého vyplýva, že zdravotný stav sťažovateľovi nebránil účasti

na pojednávaní.

K spomaleniu priebehu napadnutého konania nepochybne došlo aj v súvislosti

s podaním návrhu sťažovateľa na zmenu petitu 12. januára 2011, v dôsledku ktorého

okresný súd zrušil termín pojednávania nariadený na 18. január 2011. V nadväznosti na to,

že žalovaný 7. februára 2011 vyjadril nesúhlas s navrhovanou zmenou petitu, okresný súd

uznesením zo 4. apríla 2011 sťažovateľom navrhovanú zmenu petitu nepripustil, pričom

v dôsledku rozhodovania o tomto návrhu taktiež došlo k predĺženiu konania. Aj účastníkmi

navrhnutý pokus o uzavretie zmieru nemožno podľa názoru ústavného súdu pripísať

z pohľadu namietaných prieťahov na ťarchu okresného súdu. Ústavný súd napokon

poukazuje aj na to, že sťažovateľ v priebehu namietaného konania zobral späť takmer celý

pôvodne uplatnený návrh a o zostávajúcej časti rozhodol okresný súd na pojednávaní

uskutočnenom 10. novembra 2011, keď vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý postup

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti

uznesenia ústavného súdu č. k. -13 z 21. septembra 2010 až dosiaľ

nemožno dávať do takej spojitosti s obsahom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ktorý by mohol byť predmetom

posudzovania jeho ústavnosti v konaní o veci samej.

Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

návrhmi, ktoré sťažovateľ v sťažnosti uplatnil, vrátane žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2012