Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 131/2011
PDF · 101.42 KB
No categories available
II. ÚS 131/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 75/08
v období od právoplatnosti uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
III. ÚS 348/2010-13 z 21. septembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára
2011 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Partizánske
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 75/08 (predtým postupom
Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. PE-4 C 126/03) v období od
právoplatnosti uznesenia ústavného súdu č. k. III. ÚS 348/2010-13 z 21. septembra 2010.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti vyjadril nesúhlas s uznesením ústavného súdu č. k.
III. ÚS 348/2010-13 z 21. septembra 2010 a poukázal na to, že okresný súd v jeho veci od
právoplatnosti uznesenia okresného súdu opätovne nekoná.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyslovil
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní
okresného súdu vedeného pod sp. zn. 4 C 75/08 od právoplatnosti uznesenia ústavného súdu
č. III. ÚS 348/2010-13 z 21. septembra 2010, prikáže okresnému súdu v označenom konaní
konať bez zbytočných prieťahov, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume
4 000 € a zaviaže okresný súd na úhradu trov právneho zastúpenia advokátom v konaní pred
ústavným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. ...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 75/08 v období od právoplatnosti
uznesenia ústavného súdu č. k. III. ÚS 348/2010-13 z 21. septembra 2010.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu
v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré
označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým
postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,
ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný
stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03,
IV. ÚS 16/04, II. ÚS 20/05, II. ÚS 98/06).
Predmetom sťažnosti sťažovateľa vychádzajúc z jeho sťažnosti doručenej ústavnému
súdu 25. januára 2011 je najmä to, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.
4 C 75/08 v období od právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 348/2010-13
z 21. septembra 2010 opätovne dochádza k zbytočných prieťahom, čím je porušované jeho
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 25. januára 2011, t. j. cca štyri mesiace od
rozhodnutia ústavného súdu z 21. septembra 2010.
S prihliadnutím na uvedené preto ústavný súd zisťoval, či tvrdenia sťažovateľa sú
opodstatnené, a v danej veci skúmal, či existuje reálna možnosť vyslovenia porušenia
označeného základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, posudzujúc obdobie
necelých štyroch mesiacov od právoplatnosti uznesenia ústavného súdu v označenom
konaní.
Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny,
ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne
okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
Postup okresného súdu v napadnutom období, t. j. po vydaní uznesenia ústavného súdu č. k.
III. ÚS 348/2010-13 z 21. septembra 2010 do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. do
25. januára 2011, sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2
S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou
preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v označenom
konaní a období po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako
porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy, preto ústavný
súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Sťažnosť sťažovateľa bola v danom prípade ústavnému súdu podaná predčasne, ale
dôvody, pre ktoré bola odmietnutá, nebránia tomu, aby sa sťažovateľ mohol v budúcnosti
v prípade nečinnosti okresného súdu znovu obrátiť na ústavný súd so sťažnosťou podľa
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2011