Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 249/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2009 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť J. B., D., zastúpeného advokátom JUDr. I. M., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Partizánske

v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým postupom Okresného súdu Topoľčany

v konaní vedenom pod sp. zn. PE-4 C 126/03) a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo J. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v .

2. Okresnému súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Partizánske p o v i n n ý mu vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy

právneho zastúpenia J. B. v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť

centov) na účet ustanoveného advokáta JUDr. I. M., B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Partizánske j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho

zastúpenia v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov eur) na

účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 5. júna

2008 č. k. -11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Partizánske (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (predtým Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom

pod sp. zn. PE-4 C 126/03).

Sťažovateľovi bol uvedeným uznesením ustanovený aj právny zástupca v konaní

pred ústavným súdom, a to advokát JUDr. I. M.

1.1 Podľa , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch

súdov“), výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho

Okresného súdu Topoľčany na nadobúdajúci Okresný súd Partizánske.

2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: „Dňa 26. júna 2003 podal som žalobu ma

M. B., spoludediča, ml. brata, pre nezákonné privlastnenie si mojej časti dedičstva a časti

mojich vecí, ktoré sa nachádzali v byte po našej zosnulej matke V. B. Žalobu som podal

pred štyrmi rokmi, pričom po zrušení Okresného sudu v Partizánskom začal vo veci konať

v príprave Okresný sud v Topoľčanoch, ktorý označil moju žalobu pod číslom konania PE-4

C 126/2003. Je evidentné, že v konaní vznikli súdne prieťahy na dotknutom súde, keďže

Okresný súd v Topoľčanoch, ktorý sám označil žalobu za nenáročnú zo súdneho hľadiska a

to spolu s odvolacím Krajským súdom v Nitre ... (takto bolo zdôvodnené aj neustanovenie

mi právneho zástupca v tejto veci) doposiaľ nebol vo veci vynesený rozsudok ... Tento stav

veci jednoznačne potvrdzuje oprávnenosť mojej sťažnosti ..., pričom som závislý, vzhľadom

na moju zlú sociálnu situáciu ako chorého nepracujúceho starobného dôchodcu, na

rozhodnutí súdu v mojej žalobe, aby som sa mohol vysporiadať aspoň s časťou mojich

dlhov...“

Predmetnou sťažnosťou sa sťažovateľ domáhal toho, aby ústavný súd vyslovil

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, „aby

svojím rozhodnutím ústavný súd zaviazal dotknutý ... súd ... konať vo veci PE-4 C 126/03

v primeranej časovej lehote, respektíve, aby došlo k zrýchleniu súdneho konania na

dotknutom súde... Keďže spôsobenými prieťahmi v súdnom konaní znemožnil mi okresný

súd vymoženie práva v primeranej časovej lehote, spôsobil mi tak ďalšie škody peňažného,

materiálneho i nemateriálneho charakteru, nehovoriac už o negatívnom dopade na moje

silno poškodené zdravie vyvolávaním psychických traumat zo zdĺhavého konania, preto

požadujem, aby mi ústavný súd priznal aj primerané zadosťučinenie ... vo výške 80 000,-

Sk.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jej predsedníčkou JUDr. B. B., listom z 11. augusta 2008

sp. zn. Spr. 525/08 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 25. augusta 2008.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 525/2008

z 11. augusta 2008 popísala chronológiu napadnutého konania a uviedla tieto relevantné

skutočnosti:

«... Na Vašu žiadosť Vám oznamujem, že na ústnom pojednávaní o prijatej sťažnosti

v uvedenej veci netrvám a súhlasím s upustením od neho (

o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov).

... Z ... prehľadu jednotlivých úkonov súdu vyplýva, že dlhšie obdobie, v ktorom súd

nekonal vo veci je obdobie od prevodu veci do reg. C do doručenia podania žalobcu,

ktorým sa zrejme domáhal priznania oslobodenia od súdnych poplatkov a ustanovenia

zástupcu z radov advokátov, resp. do výzvy žalobcu na predloženie žiadosti o priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu, potom obdobie od

doručenia podania dňa 12. 12. 2006 do výzvy žalobcu na oznámenie, či podanú žalobu

rozširuje aj proti synovi žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní k prieťahom došlo,

ale došlo k nim tak z objektívnych dôvodov, ako aj z dôvodov na strane žalobcu. Objektívne

dôvody v období od 9. 9. 2003 do 12. 10. 2004 resp. 14. 3. 2005 boli v tom, že OS

Partizánske nebol od jeho vzniku dňa 1. 1. 1997 dostatočne personálne obsadený a v tom,

že nápad vecí v jednotlivých agendách vybavovaných súdom bol na počet sudcov vysoký.

Neúmerne vysoký nápad vecí agendy C bolo najmä v rokoch 1997 - 1999 a dôsledky toho sa

prejavili v nasledujúcich rokoch. Ako predsedníčka okresného súdu v tom čase som

vybavovala 1/2-ich nápadu všetkých civilných veci a do 31. 12. 2003 aj 1/4-inu vecí agendy

E a Er. Vzhľadom na nízky počet sudcov a ich pracovné zaťaženie som nemala ako

predsedníčka OS možnosť zmeniť rozvrh práce tak, aby mi boli prideľované veci v nižšom

počte. Veci, ktoré mi tak boli prideľované podľa rozvrhu práce takýmto spôsobom,

zavineným nedostatočným personálnym obsadením súdu, mi neboli prideľované v takom

počte, aby som v nich mohla konať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti

chcem uviesť, že popri vybavovaní týchto vecí a bežnej riadiacej a organizačnej práce

vyplývajúcej z funkcie predsedníčky OS bolo potrebné zabezpečiť v priebehu roku 2003

uskutočnenie výberových konaní, vybavovanie všetkých agend v programe súdny

manažment a s tým súvisiacich zmien v zaradení zamestnancov, v spôsobe vedenia registrov

a v rozvrhu práce. Ďalšími skutočnosťami, ktoré mali vplyv na dĺžku tohto konania boli

neustále zmeny právnych predpisov vo všetkých oblastiach, ich komplikovanosť, v dôsledku

toho neustále zmeny v rozvrhu práce, zabezpečovanie výberových konaní a od začiatku roku

2004 aj zabezpečovanie vzdelávania zamestnancov v prípravnej a v dočasnej štátnej službe

spolu s vybavovaním všetkých podaní a sťažností zo strany účastníkov konania, ktorých

bolo vzhľadom na nedostatočné personálne obsadenie súdu stále viac. V priebehu mesiacov

október, november a december 2004 bolo potrebné zabezpečiť všetky veci súvisiace so

zrušením Okresného súdu Partizánske k 31. 12. 2004, čo znamená evidenciu vecí, ich

zabalenie, odovzdanie a prevzatie Okresnému súdu v Topoľčanoch, presťahovanie všetkého

zariadenia a ukončenie činnosti OS Partizánske, ktoré činnosti boli v podstate ukončované

aj v prvých mesiacoch roku 2005. Toto všetko sú skutočnosti, ktoré mali vplyv na konanie

v tejto veci.

Okrem toho na priebehu a trvaní tohto súdneho konania má podiel aj samotný

sťažovateľ tým, že sa nezúčastňuje súdnych pojednávaní. Keď sa aj jedného z pojednávaní

zúčastnil, v priebehu pojednávania odišiel. Nebol tak prítomný pri výsluchu svedkov ale

následne žiadal, aby mu súdom boli zasielané zápisnice z pojednávaní a následne sa

k výpovediam účastníkov na pojednávaní a k výpovediam svedkov vyjadroval písomne,

pričom jeho vyjadrenia sú rozsiahle, nezrozumiteľné, tvrdenia žalobcu sa v nich opakujú.

Niekedy sú jeho žiadosti a tvrdenia protirečivé, keď oznamuje, že sa bude podrobovať

chirurgickým zákrokom (obdobie po 12. 12. 2006), žiada o odročenie pojednávaní, na

druhej strane píše urgencie prípadne sťažnosti, že sa vo veci nekoná. V jednom zo svojich

podaní navrhuje rozšírenie žaloby aj proti synovi žalovaného, na základe výzvy súdu však

oznámil, že rozšírenie žaloby nenavrhuje. Samotná žaloba žalobcu pozostáva z viacerých

nárokov, ktorých výšku žalobca žiadnym spôsobom nepodložil listinnými dôkazmi. Žalobca

najprv podal žiadosť o prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, keď bol vyzvaný na súdny

poplatok svoju žiadosť zobral späť. Súd sa musí týmito jeho podaniami zaoberať, doručiť

ich protistrane, čo tiež spôsobuje, že sa konanie predlžuje. Dôvodom predlžovania konania

je aj opakovaná neúčasť svedka R. V. na pojednávaniach. Ide o svedka, ktorý mal byť

nájomcom bytu v období, za ktoré nájomné zrejme premlčané nie je a za ktoré žalobca

požaduje od žalovaného zaplatenie nájomného. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru súdu

výpoveď tohto svedka v konaní potrebná.

K sťažnosti sťažovateľa Mgr. J. B. chcem uviesť len toľko, že už k podaniu žaloby

samotnej, ako to vyplýva aj zo sťažnosti sťažovateľa z 21. 06. 2007, sťažovateľa viedla viac

možnosť resp. predpoklad, že získa finančné prostriedky na úhradu jeho dlhov než

oprávnenosť jeho nárokov. Podanou sťažnosťou sa zhodou okolnosti domáha finančného

zadosťučinenia v rovnakej sume, akú žiada od žalovaného v návrhu na súdny zmier.

Predpokladám preto a verím, že všetky uvedené skutočnosti budú pri rozhodnutí zohľadnené

a brané do úvahy.»

3.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu zaujal takéto stanovisko:

«... Vo svojom vyjadrení okresný súd nepopiera, ale naopak stotožňuje sa so

skutočnosťou, že predmetné súdne konanie vedené na tomto súde, v ktorom je sťažovateľ

žalobcom, trpí neprimeranými prieťahmi.

Podľa môjho názoru, vo vyjadrení obsiahnutý podrobný chronologický popis celej

kauzy iba zvýrazňuje neprimerané prieťahy spôsobené činnosťou okresného súdu, pričom

ako príklad možno uviesť skutočnosť, že okresný súd po vyše 2 rokoch od podania žaloby

rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom jeho nesprávne uznesenie

Krajský súd v Nitre zmenil a oslobodenie žalobcovi priznal.

V tejto súvislosti, s poukazom na početnú judikatúru Ústavného súdu SR, možno

konštatovať, že k neprimeraným prieťahom dochádza nielen vtedy ak súd nekoná, resp.

koná neúčelne a zdĺhavo, ale aj vtedy, ak súd síce koná, vydá rozhodnutie, ktoré však

odvolací súd zmení, prípadne zruší. V danej veci opätovne poukazujem na to, že okresnému

súdu trvalo vyše dva roky, aby dospel k nesprávnemu uzneseniu o nepriznaní oslobodenia

od súdnych poplatok, čím v podstate zamedzil sťažovateľovi prístup k rýchlej a účinnej

právnej ochrane.

K ďalším dôvodom, ktoré okresný súd vo svojom vyjadrení udáva ako „objektívne

dôvody“ vzniku prieťahov v súdnom konaní, iba poznamenávam, že z početnej judikatúry, či

už Ústavného súdu SR, resp. ESĽP jednoznačne vyplýva, že nedostatočná personálna

vybavenosť súdov, prípadne vysoký nápad sporov, reorganizácia súdnictva a pod. nemôžu

byť akceptovateľnými dôvodmi pri porušovaní základných ľudských práv, v danom prípade

práva na súdnu ochranu, resp. práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

S tvrdením okresného súdu, že prieťahy v konaní boli spôsobené aj zo strany žalobcu

- sťažovateľa, sa z hľadiska celkového pohľadu na vec nemôžem stotožniť.

Je pravdou, že sťažovateľ viackrát - tak ako mu to umožňuje - disponoval

so svojim návrhom, na druhej strane však, z už uvedeného chronologického popisu celej

kauzy jednoznačne vyplýva, že na výzvy a žiadosti okresného súdu reagoval promptne, teda

bez akýchkoľvek prieťahov.

Záverom však musím reagovať na maximálne nevhodné a neprípustné dohady, resp.

„komentovanie“ dôvodov zo strany okresného súdu, ktoré údajne viedli sťažovateľa

k podaniu predmetnej žaloby. Obsah písomného podania okresného súdu, adresovanému

komukoľvek, o Ústavnom súde SR ani nehovoriac, kde sa hovorí, a to pred vynesením

meritórneho rozhodnutia, že k podaniu žaloby viedla sťažovateľa viac možnosť získať

finančné prostriedky na úhradu dlhov, než oprávnenosť jeho nárokov, treba jednoznačne

považovať za maximálne neprofesionálny a zaujatý postoj k celej kauze, s dôvodnými

obavami v zákonný a spravodlivý rozsudok.

Následný „postreh“ a porovnávanie uplatnenej výšky finančného zadosťučinenia

pred Ústavným súdom SR a nárokmi uplatnenými v danom spore zo strany okresného súdu,

svedčia - podľa môjho názoru - taktiež o nie príliš vysokej profesionalite a vecnom prístupe

k celej veci.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo

ústne pojednávanie a súčasne navrhujem, aby Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí

vyslovil, že:

- ústavné právo sťažovateľa J. B., prerokovať vec bez zbytočných prieťahov porušené

zo strany okresného súdu bolo,

- sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie priznáva,

- ukladá okresnému súdu zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia, k rukám

právneho zástupcu JUDr. I. M.»

3.3 K vyjadreniu okresného súdu zaujal aj samotný sťažovateľ takéto relevantné

stanovisko:

«... Zákonná sudkyňa JUDr. B. B. ma priamo a hrubo znevažuje pred ústavným

súdom a inými, vrátane právneho zástupcu svojím výrokom na str. 4 v poslednom odseku jej

listu ústavnému súdu zo dňa 11. augusta 2008, keď tu uvádza o. i.: „K sťažnosti sťažovateľa

J. B. chcem uviesť len toľko, že už k podaniu žaloby samotnej, ako to vyplýva aj zo sťažnosti

sťažovateľa zo dňa 21. júna 2007, sťažovateľa viedla viac možnosť, resp. predpoklad, že

získa finančné prostriedky na úhradu jeho dlhov než oprávnenosť jeho nárokov. Podanou

sťažnosťou sa zhodou okolností domáha finančného zadosťučinenia v rovnakej sume, akú

žiada od žalovaného v návrhu na súdny zmier. Predpokladám preto a verím, že všetky

uvedené skutočnosti budú pri rozhodovaní zohľadnené a brané do úvahy.“ K tomu

uvádzam, že zaujatosť samosudkyne JUDr. B. B. voči mne je aj z tohto jej tvrdenia očividná.

Ak sa ústavný sud podrobne oboznámi so súdnym spisom 47/75/2008 presvedčí sa, že som

postupoval ako žalobca vo veci nanajvýš korektne a že som urobil všetky dostupné kroky

v záujme bezproblémového konania vo veci a včasného vynesenia rozsudku. Časť

uplatnených nárokov som vzal späť a to napríklad pokiaľ ide o peniaze nebohej V. B.

(po ktorej sa dedilo) uložené v banke ako aj tie, ktoré mala doma v hotovosti, ale aj pokiaľ

ide o šperky nebohej (retiazky a obrúčka, prstene zo zlata), pretože dokazovanie o osvojení

si týchto vecí žalovaným by trvalo dlho a predĺžilo dokazovanie a navyše išlo by

o dokazovanie veľmi náročné a zložité. ... Vo svojom podaní súdu tiež uvádzam a uviedol

som, to aj osobne vo svojej výpovedi ako účastník konania, že od žaloby na M. B. by som

ustúpil a vôbec by som žalobu neuplatnil, keby mal žalovaný M. B., môj brat ku mne iné

správanie.

... požadujem, aby mi ústavný súd aj s prihliadnutím na správanie sa samosudkyne

JUDr. B. B. voči mne hlavne pred ústavným súdom, ale aj očividným riadením súdneho

konania vo veci v môj neprospech priznal pri rozhodovaní o tejto mojej

sťažnosti výšku zadosťučinenia v hodnote 300 000 Sk. ...

Konajúci okresný súd zastúpený predsedníčkou okresného súdu a samosudkyňou

v jednej osobe JUDr. B. B. ma ďalej neoprávnene a teda krivo obviňuje, čím ďalej

znevažuje moju osobu a dôstojnosť tým, keď vo svojom vyjadrení podanom ústavnému súdu

k mojej sťažnosti na prieťahy uvádza, že nechodím na pojednávania a keď som aj na

pojednávanie v Partizánskom prišiel, opravujem sa na pojednávanie ešte na Okresnom súde

v Topoľčanoch, tak som z neho odišiel a nezúčastnil som sa celého priebehu súdneho

pojednávania vo veci . Konajúca sudkyňa nehovorí pravdu, úplnú pravdu

a teda ústavný súd zavádza... Ak som sa na prvé pojednávanie nedostavil, predom sa

ospravedlnil s poukázaním na dôkazy, ktorými boli súdu postúpené listiny o mojom

zdravotnom stave. V dôsledku o. i. /okrem iného/ silného oslabenia imunity /pre dlhoročné

stresy spôsobené mi rôznymi fyzickými a právnickými osobami a následným súdnym

konaním voči ním podaním žalôb, čo je ústavnému sudu známe, išlo približne o 20 žalôb,

v súčasnosti je to už viac, napríklad trojnásobné vykradnutie môjho bytu ..., trpím častými

recidívami a som prakticky neustále v stave chorých, vážne chorých ak poukážem na

srdcovocievne chronické ochorenie. ... V snahe zabrániť vzniku prieťahov mojou neúčasťou

na pojednávaniach pre chorobnosť a vzdialenosť konajúceho súdu od môjho bydliska

požiadal som včas písomne konajúci okresný sud v tejto veci o moje vypočutie na Okresnom

súde Bratislava 2. ...Zdôrazňujem, že na pojednávanie, ktoré vytýčil konajúci Okresný súd

v Topoľčanoch zákonnou sudkyňou JUDr. B. B. som sa dostavil napriek tomu, že som mal

ťažkú chrípku a problémy s chodením. ...

Očakávam..., že Ústavný súd Slovenskej republiky, ku ktorému mám dôveru a

prirodzenú úctu, rozhodne o tejto mojej sťažnosti na prieťahy v môj prospech a prizná mi

tiež primerané zadosťučinenie, ktorého výšku, vzhľadom na správanie sa a konanie

dotknutého okresného súdu preukázateľne v môj neprospech a pre zaujatosť v súdnom

konaní voči mne ako žalobcovi vo výška 300 000,- Sk, čo je navýšenie oproti pôvodnej

čiastke 80 000,- Sk. ...Uznávam však, že mi nie je známe či je výška zadosťučinenia

zákonom dajako limitovaná.»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. PE-4 C 126/03 a v súčasnosti

Okresným súdom Partizánske pod sp. zn. :

Dňa 30. júna 2003 podal sťažovateľ Okresnému súdu Partizánske proti M. B. (ďalej

aj „žalovaný“) žalobu o náhradu škody, ktorá však nemala zákonom predpísané náležitosti a

z toho dôvodu bola zapísaná pod sp. zn. .

Dňa 14. júla 2003 požiadala súdna tajomníčka o pripojenie spisu sp. zn. D 9/1998

a 21. júla 2003 požiadala Register obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register

obyvateľov“) o zistenie pobytu žalovaného.

Dňa 28. júla 2003 bola súdu doručená správa o trvalom pobyte žalovaného.

Dňa 15. augusta 2003 súdna tajomníčka uznesením vyzvala sťažovateľa na opravu

žalobného návrhu a doplnenie náležitostí podania v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2

.

Dňa 22. augusta 2003 sťažovateľ doručil súdu podanie označené ako rozšírenie

žaloby.

Dňa 9. septembra 2003 bola vec prevedená do registra „C“.

Dňa 12. októbra 2004 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa označené: „K

žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu z radov

advokátov“, z ktorého vyplynulo, že sťažovateľ k svojej žiadosti pripája rôzne doklady.

Dňa 14. marca 2005 bol sťažovateľ vyzvaný, aby v prípade, ak žiada aj v tomto

konaní o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu,

predložil súdu žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov s uvedením dôvodov, ako aj riadne vyplnené a potvrdené tlačivo

„Potvrdenie o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch“.

Dňa 16. marca 2005 bola žaloba zaslaná žalovanému, ktorý ju však neprevzal na

adrese uvedenej sťažovateľom v žalobnom návrhu.

Dňa 22. marca 2005 sťažovateľ predložil súdu vyplnené „Potvrdenie o osobných,

zárobkových a majetkových pomeroch“, ku ktorému pripojil aj rozhodnutie o priznanom

dôchodku, nepredložil však súdu žiadosť o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

a o ustanovenie právneho zástupcu, preto ho súd 12. apríla 2005 o predloženie tejto žiadosti

urgoval.

Dňa 12. apríla 2005 bola o doručenie žaloby žalovanému požiadaná Mestská polícia

v P., zásielku sa mu však nepodarilo doručiť.

Dňa 21. apríla 2005 bola súdu doručená žiadosť sťažovateľa o priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu.

Dňa 13. júla 2005 bol sťažovateľ vyzvaný na predloženie dokladov o jeho

zdravotnom stave a nákladoch na potrebnú liečebnú starostlivosť, pretože aj z tohto dôvodu

žiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a súd tiež žiadal Mestský úrad P.

(ďalej aj „mestský úrad“), register obyvateľov a manželku žalovaného o zistenie adresy

žalovaného.

Dňa 22. júla 2005 sťažovateľ predložil súdu žiadané lekárske správy.

Dňa 25. júla 2005 bola súdu doručená správa mestského úradu a 5. augusta 2005

správa registra obyvateľov. Na základe uvedených správ sa však súdu nepodarilo zistiť

bydlisko žalovaného.

Dňa 23. septembra 2005 súd požiadal syna žalovaného, S. p., pobočku T. a tiež

spoločnosť V., spol. s r. o., O., o zistenie bydliska žalovaného.

Dňa 7. októbra 2005 syn žalovaného oznámil súdu adresu bydliska žalovaného.

Dňa 24. októbra 2005 súd doručil žalovanému žalobu na vyjadrenie.

Dňa 7. novembra 2005 žalovaný doručil súdu svoje vyjadrenie.

Dňa 9. novembra 2005 súd rozhodol o žiadosti sťažovateľa na oslobodenie od

súdnych poplatkov tak, že sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov

a neustanovil mu ani právneho zástupcu z radov advokátov.

Dňa 18. novembra 2005 sťažovateľ podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie.

Dňa 21. novembra 2005 bol spis doručený Krajskému súdu v Nitre (ďalej aj „krajský

súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 15. februára 2006 bol spis vrátený okresnému súdu, pričom krajský súd rozhodol

tak, že zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o nepriznaní oslobodenia od

súdnych poplatkov tak, že sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov priznal

a rozhodnutie okresného súdu vo výroku o neustanovení právneho zástupcu z radov

advokátov potvrdil.

Dňa 20. februára 2006 bolo rozhodnutie krajského súdu doručené sťažovateľovi.

Dňa 15. marca 2006 súd nariadil termín pojednávania na 2. máj 2006.

Dňa 13. apríla 2006 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým sa domáhal

vypočutia dožiadaným súdom na Okresnom súde Bratislava II, ďalej požiadal o určenie

nového termínu pojednávania a doručil tiež súdu svoje stanovisko k vyjadreniu žalovaného

a čiastočné späťvzatie žaloby, resp. spresnenie petitu žaloby.

Dňa 2. mája 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito z dôvodu výsluchu sťažovateľa cestou dožiadaného súdu a z dôvodu predloženia

listinných dôkazov. Žalovaný predložil uvedeného dňa súdu listinné dôkazy.

Dňa 12. júla 2006 súd zaslal dožiadanie Okresnému súdu Bratislava II z dôvodu

výsluchu sťažovateľa.

Dňa 17. augusta 2006 bol sťažovateľ vypočutý pred Okresným súdom Bratislava II.

Dňa 22. augusta 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 23. augusta 2006 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako

„spresnenie a pozmenenie zápisnice OS Bratislava II a vyžiadanie zápisu z výpovede

žalovaného a svedka Ing. Ľ. B. pred OS Topoľčany“.

Dňa 31. októbra 2006 bol vo veci nariadený termín pojednávania na

5. december 2006.

Dňa 5. decembra 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré sťažovateľ bez

odôvodnenia opustil. Predvolaní svedkovia (okrem R. V., ktorý sa na pojednávanie

nedostavil) boli vypočutí aj v neprítomnosti sťažovateľa. V deň pojednávania sťažovateľ

doručil súdu svoje písomné vyjadrenie k výpovedi žalovaného a svedka, pričom na záver

tohto vyjadrenia uviedol, že syn žalovaného Ing. Ľ. B. je na základe ním uvedených

skutočností takisto žalovaný, a preto rozširuje svoju žalobu aj na neho. Zároveň doručil

súdu svoju opakovanú žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radu advokátov. Súd

pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu o jeho uvedenej žiadosti, keďže ju odôvodňoval

zmenou v jeho sociálnom postavení a zdravotnom stave, čo doložil lekárskymi správami.

Dňa 6. decembra 2006 súd rozhodol o opakovanej žiadosti sťažovateľa o ustanovenie

právneho zástupcu tak, že mu zástupcu z radov advokátov neustanovil. Toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2006.

Dňa 12. decembra 2006 bolo súdu doručené rozsiahle vyjadrenie sťažovateľa,

v ktorom uviedol, že žiada súd, aby s prihliadnutím na jeho trvale zlý zdravotný stav, ako aj

nastávajúce chirurgické operácie netrval na jeho osobnej účasti v prípade ďalších

pojednávaní s tým, že ak bude potrebné, dodatočne sa k výsluchom vyjadrí.

Dňa 17. októbra 2007 sťažovateľ oznámil súdu, že žalobu proti synovi žalovaného

nerozširuje a nenavrhuje jeho vstup do konania.

Dňa 21. novembra 2007 bol nariadený termín pojednávania na 13. december 2007.

Dňa 13. decembra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito za účelom zistenia pobytu svedka R. V.

Dňa 1. februára 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. február 2008.

Dňa 8. februára 2008 bol súdu doručený návrh sťažovateľa na usporiadanie veci

súdnym zmierom a zároveň jeho žiadosť o prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava II

z dôvodu vhodnosti a tiež jeho žiadosť o odročenie nariadeného pojednávania.

Dňa 13. februára 2008 bol žalovanému doručený návrh sťažovateľa na uzavretie

súdneho zmieru a návrh na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava II z dôvodu

vhodnosti s tým, aby sa k týmto návrhom žalovaný vyjadril. Sťažovateľ bol vyzvaný na

zaplatenie súdneho poplatku za návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti.

Dňa 19. februára 2008 sťažovateľ svoj návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti

zobral späť.

Dňa 21. februára 2008 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k návrhu na

uzavretie súdneho zmieru a k prikázaniu veci z dôvodu vhodnosti.

Dňa 26. februára 2008 bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom výsluchu

svedka R. V. po zistení jeho adresy bydliska, prípadne miesta, kde sa svedok zdržiava.

Dňa 8. marca 2008 bolo súdu doručené rozsiahle vyjadrenie sťažovateľa.

Dňa 17. apríla 2008 okresný súd požiadal Správu majetku mesta P. o predloženie

listinných dôkazov.

Dňa 8. augusta 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. august 2008, najmä

z dôvodu výsluchu svedka R. V.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného

súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým aj postupom Okresného

súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. PE-4 C 126/03) dochádza k porušovaniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší

neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania nemožno pripísať na vrub zložitosti

prerokovávanej veci. Právnu zložitosť konania inak vo svojom vyjadrení nenamietala ani

predsedníčka okresného súdu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom, i keď je nesporné, že nebol vždy súčinnostný. Doterajšia dĺžka

napadnutého konania však nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje,

že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov opakovane aj

dlhodobo nečinný v období od 9. septembra 2003 do 14. marca 2005 (osemnásť mesiacov)

a od 28. decembra 2006 do 21. novembra 2007 (jedenásť mesiacov, pričom v tomto období

iba vyzval sťažovateľa na vyjadrenie). Okresný súd teda počas viac ako dvoch rokov vo

veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ

ako navrhovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). K prieťahom pritom

nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu

súdu. Obranu okresného súdu, podľa ktorej k zbytočným prieťahom došlo pre „objektívne

dôvody“, ktoré mali spočívať v tom, že „OS Partizánske nebol od jeho vzniku dňa

1. 1. 1997 dostatočne personálne obsadený a v tom, že nápad vecí v jednotlivých agendách

vybavovaných súdom bol na počet sudcov vysoký. Neúmerne vysoký nápad vecí agendy

C bolo najmä v rokoch 1997 - 1999 a dôsledky toho sa prejavili v nasledujúcich rokoch.

Ako predsedníčka okresného súdu v tom čase som vybavovala 1/2-ich nápadu všetkých

civilných veci a do 31. 12. 2003 aj 1/4-inu vecí agendy E a Er. Vzhľadom na nízky počet

sudcov a ich pracovné zaťaženie som nemala ako predsedníčka OS možnosť zmeniť rozvrh

práce tak, aby mi boli prideľované veci v nižšom počte“, nebolo možné akceptovať.

Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.

a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne

obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by

mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým

účelom prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy

ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci -

a teda vykonanie spravodlivosti - bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na

vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného

v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane

zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto

pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované

ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky súdu ().

Ústavný súd poukazuje tiež na to, že vzhľadom na ustanovenie § 18b ods. 1 zákona

o sídlach a obvodoch súdov otázku toho, či bolo porušené základné právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v okolnostiach danej veci, posudzoval postup

odovzdávajúceho Okresného súdu Topoľčany a nadobúdajúceho Okresného súdu

Partizánske ako celok so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami pre Okresný súd

Partizánske, vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk,

ktoré zdôvodnil najmä tým, že „spôsobenými prieťahmi v súdnom konaní znemožnil mi

okresný súd vymoženie práva v primeranej časovej lehote, spôsobil mi tak ďalšie škody

peňažného, materiálneho i nemateriálneho charakteru, nehovoriac už o negatívnom dopade

na moje silno poškodené zdravie vyvolávaním psychických traumat zo zdĺhavého konania“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práva sťažovateľa, ako aj na jeho nesúčinnostné správanie

v určitom štádiu konania považuje za odôvodnené v sume 1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 21. júla 2008 a písomné

stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 25. augusta 2008). Za dva úkony vykonané

v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 €

(v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

predstavujú celkovú sumu 223,46 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 a 5 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009