Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 249/08
PDF · 309.2 KB
No categories available
II. ÚS 249/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2009 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť J. B., D., zastúpeného advokátom JUDr. I. M., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Partizánske
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 75/08 (predtým postupom Okresného súdu Topoľčany
v konaní vedenom pod sp. zn. PE-4 C 126/03) a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 75/08 p o r u š i l
základné právo J. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 75/08
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom
tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Partizánske p o v i n n ý mu vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy
právneho zastúpenia J. B. v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť
centov) na účet ustanoveného advokáta JUDr. I. M., B., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Okresný súd Partizánske j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho
zastúpenia v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov eur) na
účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 5. júna
2008 č. k. II. ÚS 249/08-11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Partizánske (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C 75/08 (predtým Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom
pod sp. zn. PE-4 C 126/03).
Sťažovateľovi bol uvedeným uznesením ustanovený aj právny zástupca v konaní
pred ústavným súdom, a to advokát JUDr. I. M.
1.1 Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon
Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch
súdov“), výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho
Okresného súdu Topoľčany na nadobúdajúci Okresný súd Partizánske.
2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: „Dňa 26. júna 2003 podal som žalobu ma
M. B., spoludediča, ml. brata, pre nezákonné privlastnenie si mojej časti dedičstva a časti
mojich vecí, ktoré sa nachádzali v byte po našej zosnulej matke V. B. Žalobu som podal
pred štyrmi rokmi, pričom po zrušení Okresného sudu v Partizánskom začal vo veci konať
v príprave Okresný sud v Topoľčanoch, ktorý označil moju žalobu pod číslom konania PE-4
C 126/2003. Je evidentné, že v konaní vznikli súdne prieťahy na dotknutom súde, keďže
Okresný súd v Topoľčanoch, ktorý sám označil žalobu za nenáročnú zo súdneho hľadiska a
to spolu s odvolacím Krajským súdom v Nitre ... (takto bolo zdôvodnené aj neustanovenie
mi právneho zástupca v tejto veci) doposiaľ nebol vo veci vynesený rozsudok ... Tento stav
veci jednoznačne potvrdzuje oprávnenosť mojej sťažnosti ..., pričom som závislý, vzhľadom
na moju zlú sociálnu situáciu ako chorého nepracujúceho starobného dôchodcu, na
rozhodnutí súdu v mojej žalobe, aby som sa mohol vysporiadať aspoň s časťou mojich
dlhov...“
Predmetnou sťažnosťou sa sťažovateľ domáhal toho, aby ústavný súd vyslovil
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, „aby
svojím rozhodnutím ústavný súd zaviazal dotknutý ... súd ... konať vo veci PE-4 C 126/03
v primeranej časovej lehote, respektíve, aby došlo k zrýchleniu súdneho konania na
dotknutom súde... Keďže spôsobenými prieťahmi v súdnom konaní znemožnil mi okresný
súd vymoženie práva v primeranej časovej lehote, spôsobil mi tak ďalšie škody peňažného,
materiálneho i nemateriálneho charakteru, nehovoriac už o negatívnom dopade na moje
silno poškodené zdravie vyvolávaním psychických traumat zo zdĺhavého konania, preto
požadujem, aby mi ústavný súd priznal aj primerané zadosťučinenie ... vo výške 80 000,-
Sk.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jej predsedníčkou JUDr. B. B., listom z 11. augusta 2008
sp. zn. Spr. 525/08 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu z 25. augusta 2008.
3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 525/2008
z 11. augusta 2008 popísala chronológiu napadnutého konania a uviedla tieto relevantné
skutočnosti:
«... Na Vašu žiadosť Vám oznamujem, že na ústnom pojednávaní o prijatej sťažnosti
v uvedenej veci netrvám a súhlasím s upustením od neho (§ 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov).
... Z ... prehľadu jednotlivých úkonov súdu vyplýva, že dlhšie obdobie, v ktorom súd
nekonal vo veci je obdobie od prevodu veci do reg. C do doručenia podania žalobcu,
ktorým sa zrejme domáhal priznania oslobodenia od súdnych poplatkov a ustanovenia
zástupcu z radov advokátov, resp. do výzvy žalobcu na predloženie žiadosti o priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu, potom obdobie od
doručenia podania dňa 12. 12. 2006 do výzvy žalobcu na oznámenie, či podanú žalobu
rozširuje aj proti synovi žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní k prieťahom došlo,
ale došlo k nim tak z objektívnych dôvodov, ako aj z dôvodov na strane žalobcu. Objektívne
dôvody v období od 9. 9. 2003 do 12. 10. 2004 resp. 14. 3. 2005 boli v tom, že OS
Partizánske nebol od jeho vzniku dňa 1. 1. 1997 dostatočne personálne obsadený a v tom,
že nápad vecí v jednotlivých agendách vybavovaných súdom bol na počet sudcov vysoký.
Neúmerne vysoký nápad vecí agendy C bolo najmä v rokoch 1997 - 1999 a dôsledky toho sa
prejavili v nasledujúcich rokoch. Ako predsedníčka okresného súdu v tom čase som
vybavovala 1/2-ich nápadu všetkých civilných veci a do 31. 12. 2003 aj 1/4-inu vecí agendy
E a Er. Vzhľadom na nízky počet sudcov a ich pracovné zaťaženie som nemala ako
predsedníčka OS možnosť zmeniť rozvrh práce tak, aby mi boli prideľované veci v nižšom
počte. Veci, ktoré mi tak boli prideľované podľa rozvrhu práce takýmto spôsobom,
zavineným nedostatočným personálnym obsadením súdu, mi neboli prideľované v takom
počte, aby som v nich mohla konať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti
chcem uviesť, že popri vybavovaní týchto vecí a bežnej riadiacej a organizačnej práce
vyplývajúcej z funkcie predsedníčky OS bolo potrebné zabezpečiť v priebehu roku 2003
uskutočnenie výberových konaní, vybavovanie všetkých agend v programe súdny
manažment a s tým súvisiacich zmien v zaradení zamestnancov, v spôsobe vedenia registrov
a v rozvrhu práce. Ďalšími skutočnosťami, ktoré mali vplyv na dĺžku tohto konania boli
neustále zmeny právnych predpisov vo všetkých oblastiach, ich komplikovanosť, v dôsledku
toho neustále zmeny v rozvrhu práce, zabezpečovanie výberových konaní a od začiatku roku
2004 aj zabezpečovanie vzdelávania zamestnancov v prípravnej a v dočasnej štátnej službe
spolu s vybavovaním všetkých podaní a sťažností zo strany účastníkov konania, ktorých
bolo vzhľadom na nedostatočné personálne obsadenie súdu stále viac. V priebehu mesiacov
október, november a december 2004 bolo potrebné zabezpečiť všetky veci súvisiace so
zrušením Okresného súdu Partizánske k 31. 12. 2004, čo znamená evidenciu vecí, ich
zabalenie, odovzdanie a prevzatie Okresnému súdu v Topoľčanoch, presťahovanie všetkého
zariadenia a ukončenie činnosti OS Partizánske, ktoré činnosti boli v podstate ukončované
aj v prvých mesiacoch roku 2005. Toto všetko sú skutočnosti, ktoré mali vplyv na konanie
v tejto veci.
Okrem toho na priebehu a trvaní tohto súdneho konania má podiel aj samotný
sťažovateľ tým, že sa nezúčastňuje súdnych pojednávaní. Keď sa aj jedného z pojednávaní
zúčastnil, v priebehu pojednávania odišiel. Nebol tak prítomný pri výsluchu svedkov ale
následne žiadal, aby mu súdom boli zasielané zápisnice z pojednávaní a následne sa
k výpovediam účastníkov na pojednávaní a k výpovediam svedkov vyjadroval písomne,
pričom jeho vyjadrenia sú rozsiahle, nezrozumiteľné, tvrdenia žalobcu sa v nich opakujú.
Niekedy sú jeho žiadosti a tvrdenia protirečivé, keď oznamuje, že sa bude podrobovať
chirurgickým zákrokom (obdobie po 12. 12. 2006), žiada o odročenie pojednávaní, na
druhej strane píše urgencie prípadne sťažnosti, že sa vo veci nekoná. V jednom zo svojich
podaní navrhuje rozšírenie žaloby aj proti synovi žalovaného, na základe výzvy súdu však
oznámil, že rozšírenie žaloby nenavrhuje. Samotná žaloba žalobcu pozostáva z viacerých
nárokov, ktorých výšku žalobca žiadnym spôsobom nepodložil listinnými dôkazmi. Žalobca
najprv podal žiadosť o prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, keď bol vyzvaný na súdny
poplatok svoju žiadosť zobral späť. Súd sa musí týmito jeho podaniami zaoberať, doručiť
ich protistrane, čo tiež spôsobuje, že sa konanie predlžuje. Dôvodom predlžovania konania
je aj opakovaná neúčasť svedka R. V. na pojednávaniach. Ide o svedka, ktorý mal byť
nájomcom bytu v období, za ktoré nájomné zrejme premlčané nie je a za ktoré žalobca
požaduje od žalovaného zaplatenie nájomného. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru súdu
výpoveď tohto svedka v konaní potrebná.
K sťažnosti sťažovateľa Mgr. J. B. chcem uviesť len toľko, že už k podaniu žaloby
samotnej, ako to vyplýva aj zo sťažnosti sťažovateľa z 21. 06. 2007, sťažovateľa viedla viac
možnosť resp. predpoklad, že získa finančné prostriedky na úhradu jeho dlhov než
oprávnenosť jeho nárokov. Podanou sťažnosťou sa zhodou okolnosti domáha finančného
zadosťučinenia v rovnakej sume, akú žiada od žalovaného v návrhu na súdny zmier.
Predpokladám preto a verím, že všetky uvedené skutočnosti budú pri rozhodnutí zohľadnené
a brané do úvahy.»
3.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu zaujal takéto stanovisko:
«... Vo svojom vyjadrení okresný súd nepopiera, ale naopak stotožňuje sa so
skutočnosťou, že predmetné súdne konanie vedené na tomto súde, v ktorom je sťažovateľ
žalobcom, trpí neprimeranými prieťahmi.
Podľa môjho názoru, vo vyjadrení obsiahnutý podrobný chronologický popis celej
kauzy iba zvýrazňuje neprimerané prieťahy spôsobené činnosťou okresného súdu, pričom
ako príklad možno uviesť skutočnosť, že okresný súd po vyše 2 rokoch od podania žaloby
rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom jeho nesprávne uznesenie
Krajský súd v Nitre zmenil a oslobodenie žalobcovi priznal.
V tejto súvislosti, s poukazom na početnú judikatúru Ústavného súdu SR, možno
konštatovať, že k neprimeraným prieťahom dochádza nielen vtedy ak súd nekoná, resp.
koná neúčelne a zdĺhavo, ale aj vtedy, ak súd síce koná, vydá rozhodnutie, ktoré však
odvolací súd zmení, prípadne zruší. V danej veci opätovne poukazujem na to, že okresnému
súdu trvalo vyše dva roky, aby dospel k nesprávnemu uzneseniu o nepriznaní oslobodenia
od súdnych poplatok, čím v podstate zamedzil sťažovateľovi prístup k rýchlej a účinnej
právnej ochrane.
K ďalším dôvodom, ktoré okresný súd vo svojom vyjadrení udáva ako „objektívne
dôvody“ vzniku prieťahov v súdnom konaní, iba poznamenávam, že z početnej judikatúry, či
už Ústavného súdu SR, resp. ESĽP jednoznačne vyplýva, že nedostatočná personálna
vybavenosť súdov, prípadne vysoký nápad sporov, reorganizácia súdnictva a pod. nemôžu
byť akceptovateľnými dôvodmi pri porušovaní základných ľudských práv, v danom prípade
práva na súdnu ochranu, resp. práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
S tvrdením okresného súdu, že prieťahy v konaní boli spôsobené aj zo strany žalobcu
- sťažovateľa, sa z hľadiska celkového pohľadu na vec nemôžem stotožniť.
Je pravdou, že sťažovateľ viackrát - tak ako mu to umožňuje O. s. p.- disponoval
so svojim návrhom, na druhej strane však, z už uvedeného chronologického popisu celej
kauzy jednoznačne vyplýva, že na výzvy a žiadosti okresného súdu reagoval promptne, teda
bez akýchkoľvek prieťahov.
Záverom však musím reagovať na maximálne nevhodné a neprípustné dohady, resp.
„komentovanie“ dôvodov zo strany okresného súdu, ktoré údajne viedli sťažovateľa
k podaniu predmetnej žaloby. Obsah písomného podania okresného súdu, adresovanému
komukoľvek, o Ústavnom súde SR ani nehovoriac, kde sa hovorí, a to pred vynesením
meritórneho rozhodnutia, že k podaniu žaloby viedla sťažovateľa viac možnosť získať
finančné prostriedky na úhradu dlhov, než oprávnenosť jeho nárokov, treba jednoznačne
považovať za maximálne neprofesionálny a zaujatý postoj k celej kauze, s dôvodnými
obavami v zákonný a spravodlivý rozsudok.
Následný „postreh“ a porovnávanie uplatnenej výšky finančného zadosťučinenia
pred Ústavným súdom SR a nárokmi uplatnenými v danom spore zo strany okresného súdu,
svedčia - podľa môjho názoru - taktiež o nie príliš vysokej profesionalite a vecnom prístupe
k celej veci.
Vzhľadom k vyššie uvedenému, netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo
ústne pojednávanie a súčasne navrhujem, aby Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí
vyslovil, že:
- ústavné právo sťažovateľa J. B., prerokovať vec bez zbytočných prieťahov porušené
zo strany okresného súdu bolo,
- sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie priznáva,
- ukladá okresnému súdu zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia, k rukám
právneho zástupcu JUDr. I. M.»
3.3 K vyjadreniu okresného súdu zaujal aj samotný sťažovateľ takéto relevantné
stanovisko:
«... Zákonná sudkyňa JUDr. B. B. ma priamo a hrubo znevažuje pred ústavným
súdom a inými, vrátane právneho zástupcu svojím výrokom na str. 4 v poslednom odseku jej
listu ústavnému súdu zo dňa 11. augusta 2008, keď tu uvádza o. i.: „K sťažnosti sťažovateľa
J. B. chcem uviesť len toľko, že už k podaniu žaloby samotnej, ako to vyplýva aj zo sťažnosti
sťažovateľa zo dňa 21. júna 2007, sťažovateľa viedla viac možnosť, resp. predpoklad, že
získa finančné prostriedky na úhradu jeho dlhov než oprávnenosť jeho nárokov. Podanou
sťažnosťou sa zhodou okolností domáha finančného zadosťučinenia v rovnakej sume, akú
žiada od žalovaného v návrhu na súdny zmier. Predpokladám preto a verím, že všetky
uvedené skutočnosti budú pri rozhodovaní zohľadnené a brané do úvahy.“ K tomu
uvádzam, že zaujatosť samosudkyne JUDr. B. B. voči mne je aj z tohto jej tvrdenia očividná.
Ak sa ústavný sud podrobne oboznámi so súdnym spisom 47/75/2008 presvedčí sa, že som
postupoval ako žalobca vo veci nanajvýš korektne a že som urobil všetky dostupné kroky
v záujme bezproblémového konania vo veci a včasného vynesenia rozsudku. Časť
uplatnených nárokov som vzal späť a to napríklad pokiaľ ide o peniaze nebohej V. B.
(po ktorej sa dedilo) uložené v banke ako aj tie, ktoré mala doma v hotovosti, ale aj pokiaľ
ide o šperky nebohej (retiazky a obrúčka, prstene zo zlata), pretože dokazovanie o osvojení
si týchto vecí žalovaným by trvalo dlho a predĺžilo dokazovanie a navyše išlo by
o dokazovanie veľmi náročné a zložité. ... Vo svojom podaní súdu tiež uvádzam a uviedol
som, to aj osobne vo svojej výpovedi ako účastník konania, že od žaloby na M. B. by som
ustúpil a vôbec by som žalobu neuplatnil, keby mal žalovaný M. B., môj brat ku mne iné
správanie.
... požadujem, aby mi ústavný súd aj s prihliadnutím na správanie sa samosudkyne
JUDr. B. B. voči mne hlavne pred ústavným súdom, ale aj očividným riadením súdneho
konania vo veci 4C 75/2008 v môj neprospech priznal pri rozhodovaní o tejto mojej
sťažnosti výšku zadosťučinenia v hodnote 300 000 Sk. ...
Konajúci okresný súd zastúpený predsedníčkou okresného súdu a samosudkyňou
v jednej osobe JUDr. B. B. ma ďalej neoprávnene a teda krivo obviňuje, čím ďalej
znevažuje moju osobu a dôstojnosť tým, keď vo svojom vyjadrení podanom ústavnému súdu
k mojej sťažnosti na prieťahy uvádza, že nechodím na pojednávania a keď som aj na
pojednávanie v Partizánskom prišiel, opravujem sa na pojednávanie ešte na Okresnom súde
v Topoľčanoch, tak som z neho odišiel a nezúčastnil som sa celého priebehu súdneho
pojednávania vo veci 4 C 75/2008. Konajúca sudkyňa nehovorí pravdu, úplnú pravdu
a teda ústavný súd zavádza... Ak som sa na prvé pojednávanie nedostavil, predom sa
ospravedlnil s poukázaním na dôkazy, ktorými boli súdu postúpené listiny o mojom
zdravotnom stave. V dôsledku o. i. /okrem iného/ silného oslabenia imunity /pre dlhoročné
stresy spôsobené mi rôznymi fyzickými a právnickými osobami a následným súdnym
konaním voči ním podaním žalôb, čo je ústavnému sudu známe, išlo približne o 20 žalôb,
v súčasnosti je to už viac, napríklad trojnásobné vykradnutie môjho bytu ..., trpím častými
recidívami a som prakticky neustále v stave chorých, vážne chorých ak poukážem na
srdcovocievne chronické ochorenie. ... V snahe zabrániť vzniku prieťahov mojou neúčasťou
na pojednávaniach pre chorobnosť a vzdialenosť konajúceho súdu od môjho bydliska
požiadal som včas písomne konajúci okresný sud v tejto veci o moje vypočutie na Okresnom
súde Bratislava 2. ...Zdôrazňujem, že na pojednávanie, ktoré vytýčil konajúci Okresný súd
v Topoľčanoch zákonnou sudkyňou JUDr. B. B. som sa dostavil napriek tomu, že som mal
ťažkú chrípku a problémy s chodením. ...
Očakávam..., že Ústavný súd Slovenskej republiky, ku ktorému mám dôveru a
prirodzenú úctu, rozhodne o tejto mojej sťažnosti na prieťahy v môj prospech a prizná mi
tiež primerané zadosťučinenie, ktorého výšku, vzhľadom na správanie sa a konanie
dotknutého okresného súdu preukázateľne v môj neprospech a pre zaujatosť v súdnom
konaní voči mne ako žalobcovi vo výška 300 000,- Sk, čo je navýšenie oproti pôvodnej
čiastke 80 000,- Sk. ...Uznávam však, že mi nie je známe či je výška zadosťučinenia
zákonom dajako limitovaná.»
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. PE-4 C 126/03 a v súčasnosti
Okresným súdom Partizánske pod sp. zn. 4 C 75/08:
Dňa 30. júna 2003 podal sťažovateľ Okresnému súdu Partizánske proti M. B. (ďalej
aj „žalovaný“) žalobu o náhradu škody, ktorá však nemala zákonom predpísané náležitosti a
z toho dôvodu bola zapísaná pod sp. zn. 5 Ncr 71/2003.
Dňa 14. júla 2003 požiadala súdna tajomníčka o pripojenie spisu sp. zn. D 9/1998
a 21. júla 2003 požiadala Register obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register
obyvateľov“) o zistenie pobytu žalovaného.
Dňa 28. júla 2003 bola súdu doručená správa o trvalom pobyte žalovaného.
Dňa 15. augusta 2003 súdna tajomníčka uznesením vyzvala sťažovateľa na opravu
žalobného návrhu a doplnenie náležitostí podania v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2
Dňa 22. augusta 2003 sťažovateľ doručil súdu podanie označené ako rozšírenie
žaloby.
Dňa 9. septembra 2003 bola vec prevedená do registra „C“.
Dňa 12. októbra 2004 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa označené: „K
žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu z radov
advokátov“, z ktorého vyplynulo, že sťažovateľ k svojej žiadosti pripája rôzne doklady.
Dňa 14. marca 2005 bol sťažovateľ vyzvaný, aby v prípade, ak žiada aj v tomto
konaní o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu,
predložil súdu žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu
z radov advokátov s uvedením dôvodov, ako aj riadne vyplnené a potvrdené tlačivo
„Potvrdenie o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch“.
Dňa 16. marca 2005 bola žaloba zaslaná žalovanému, ktorý ju však neprevzal na
adrese uvedenej sťažovateľom v žalobnom návrhu.
Dňa 22. marca 2005 sťažovateľ predložil súdu vyplnené „Potvrdenie o osobných,
zárobkových a majetkových pomeroch“, ku ktorému pripojil aj rozhodnutie o priznanom
dôchodku, nepredložil však súdu žiadosť o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
a o ustanovenie právneho zástupcu, preto ho súd 12. apríla 2005 o predloženie tejto žiadosti
urgoval.
Dňa 12. apríla 2005 bola o doručenie žaloby žalovanému požiadaná Mestská polícia
v P., zásielku sa mu však nepodarilo doručiť.
Dňa 21. apríla 2005 bola súdu doručená žiadosť sťažovateľa o priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu.
Dňa 13. júla 2005 bol sťažovateľ vyzvaný na predloženie dokladov o jeho
zdravotnom stave a nákladoch na potrebnú liečebnú starostlivosť, pretože aj z tohto dôvodu
žiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a súd tiež žiadal Mestský úrad P.
(ďalej aj „mestský úrad“), register obyvateľov a manželku žalovaného o zistenie adresy
žalovaného.
Dňa 22. júla 2005 sťažovateľ predložil súdu žiadané lekárske správy.
Dňa 25. júla 2005 bola súdu doručená správa mestského úradu a 5. augusta 2005
správa registra obyvateľov. Na základe uvedených správ sa však súdu nepodarilo zistiť
bydlisko žalovaného.
Dňa 23. septembra 2005 súd požiadal syna žalovaného, S. p., pobočku T. a tiež
spoločnosť V., spol. s r. o., O., o zistenie bydliska žalovaného.
Dňa 7. októbra 2005 syn žalovaného oznámil súdu adresu bydliska žalovaného.
Dňa 24. októbra 2005 súd doručil žalovanému žalobu na vyjadrenie.
Dňa 7. novembra 2005 žalovaný doručil súdu svoje vyjadrenie.
Dňa 9. novembra 2005 súd rozhodol o žiadosti sťažovateľa na oslobodenie od
súdnych poplatkov tak, že sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov
a neustanovil mu ani právneho zástupcu z radov advokátov.
Dňa 18. novembra 2005 sťažovateľ podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie.
Dňa 21. novembra 2005 bol spis doručený Krajskému súdu v Nitre (ďalej aj „krajský
súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.
Dňa 15. februára 2006 bol spis vrátený okresnému súdu, pričom krajský súd rozhodol
tak, že zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o nepriznaní oslobodenia od
súdnych poplatkov tak, že sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov priznal
a rozhodnutie okresného súdu vo výroku o neustanovení právneho zástupcu z radov
advokátov potvrdil.
Dňa 20. februára 2006 bolo rozhodnutie krajského súdu doručené sťažovateľovi.
Dňa 15. marca 2006 súd nariadil termín pojednávania na 2. máj 2006.
Dňa 13. apríla 2006 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým sa domáhal
vypočutia dožiadaným súdom na Okresnom súde Bratislava II, ďalej požiadal o určenie
nového termínu pojednávania a doručil tiež súdu svoje stanovisko k vyjadreniu žalovaného
a čiastočné späťvzatie žaloby, resp. spresnenie petitu žaloby.
Dňa 2. mája 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito z dôvodu výsluchu sťažovateľa cestou dožiadaného súdu a z dôvodu predloženia
listinných dôkazov. Žalovaný predložil uvedeného dňa súdu listinné dôkazy.
Dňa 12. júla 2006 súd zaslal dožiadanie Okresnému súdu Bratislava II z dôvodu
výsluchu sťažovateľa.
Dňa 17. augusta 2006 bol sťažovateľ vypočutý pred Okresným súdom Bratislava II.
Dňa 22. augusta 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 23. augusta 2006 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako
„spresnenie a pozmenenie zápisnice OS Bratislava II a vyžiadanie zápisu z výpovede
žalovaného a svedka Ing. Ľ. B. pred OS Topoľčany“.
Dňa 31. októbra 2006 bol vo veci nariadený termín pojednávania na
5. december 2006.
Dňa 5. decembra 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré sťažovateľ bez
odôvodnenia opustil. Predvolaní svedkovia (okrem R. V., ktorý sa na pojednávanie
nedostavil) boli vypočutí aj v neprítomnosti sťažovateľa. V deň pojednávania sťažovateľ
doručil súdu svoje písomné vyjadrenie k výpovedi žalovaného a svedka, pričom na záver
tohto vyjadrenia uviedol, že syn žalovaného Ing. Ľ. B. je na základe ním uvedených
skutočností takisto žalovaný, a preto rozširuje svoju žalobu aj na neho. Zároveň doručil
súdu svoju opakovanú žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radu advokátov. Súd
pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu o jeho uvedenej žiadosti, keďže ju odôvodňoval
zmenou v jeho sociálnom postavení a zdravotnom stave, čo doložil lekárskymi správami.
Dňa 6. decembra 2006 súd rozhodol o opakovanej žiadosti sťažovateľa o ustanovenie
právneho zástupcu tak, že mu zástupcu z radov advokátov neustanovil. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2006.
Dňa 12. decembra 2006 bolo súdu doručené rozsiahle vyjadrenie sťažovateľa,
v ktorom uviedol, že žiada súd, aby s prihliadnutím na jeho trvale zlý zdravotný stav, ako aj
nastávajúce chirurgické operácie netrval na jeho osobnej účasti v prípade ďalších
pojednávaní s tým, že ak bude potrebné, dodatočne sa k výsluchom vyjadrí.
Dňa 17. októbra 2007 sťažovateľ oznámil súdu, že žalobu proti synovi žalovaného
nerozširuje a nenavrhuje jeho vstup do konania.
Dňa 21. novembra 2007 bol nariadený termín pojednávania na 13. december 2007.
Dňa 13. decembra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito za účelom zistenia pobytu svedka R. V.
Dňa 1. februára 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. február 2008.
Dňa 8. februára 2008 bol súdu doručený návrh sťažovateľa na usporiadanie veci
súdnym zmierom a zároveň jeho žiadosť o prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava II
z dôvodu vhodnosti a tiež jeho žiadosť o odročenie nariadeného pojednávania.
Dňa 13. februára 2008 bol žalovanému doručený návrh sťažovateľa na uzavretie
súdneho zmieru a návrh na prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava II z dôvodu
vhodnosti s tým, aby sa k týmto návrhom žalovaný vyjadril. Sťažovateľ bol vyzvaný na
zaplatenie súdneho poplatku za návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti.
Dňa 19. februára 2008 sťažovateľ svoj návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti
zobral späť.
Dňa 21. februára 2008 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k návrhu na
uzavretie súdneho zmieru a k prikázaniu veci z dôvodu vhodnosti.
Dňa 26. februára 2008 bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom výsluchu
svedka R. V. po zistení jeho adresy bydliska, prípadne miesta, kde sa svedok zdržiava.
Dňa 8. marca 2008 bolo súdu doručené rozsiahle vyjadrenie sťažovateľa.
Dňa 17. apríla 2008 okresný súd požiadal Správu majetku mesta P. o predloženie
listinných dôkazov.
Dňa 8. augusta 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. august 2008, najmä
z dôvodu výsluchu svedka R. V.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného
súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 75/08 (predtým aj postupom Okresného
súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. PE-4 C 126/03) dochádza k porušovaniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší
neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania nemožno pripísať na vrub zložitosti
prerokovávanej veci. Právnu zložitosť konania inak vo svojom vyjadrení nenamietala ani
predsedníčka okresného súdu.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená
na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní
k zbytočným prieťahom, i keď je nesporné, že nebol vždy súčinnostný. Doterajšia dĺžka
napadnutého konania však nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje,
že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov opakovane aj
dlhodobo nečinný v období od 9. septembra 2003 do 14. marca 2005 (osemnásť mesiacov)
a od 28. decembra 2006 do 21. novembra 2007 (jedenásť mesiacov, pričom v tomto období
iba vyzval sťažovateľa na vyjadrenie). Okresný súd teda počas viac ako dvoch rokov vo
veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ
ako navrhovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom
práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom
nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu
súdu. Obranu okresného súdu, podľa ktorej k zbytočným prieťahom došlo pre „objektívne
dôvody“, ktoré mali spočívať v tom, že „OS Partizánske nebol od jeho vzniku dňa
1. 1. 1997 dostatočne personálne obsadený a v tom, že nápad vecí v jednotlivých agendách
vybavovaných súdom bol na počet sudcov vysoký. Neúmerne vysoký nápad vecí agendy
C bolo najmä v rokoch 1997 - 1999 a dôsledky toho sa prejavili v nasledujúcich rokoch.
Ako predsedníčka okresného súdu v tom čase som vybavovala 1/2-ich nápadu všetkých
civilných veci a do 31. 12. 2003 aj 1/4-inu vecí agendy E a Er. Vzhľadom na nízky počet
sudcov a ich pracovné zaťaženie som nemala ako predsedníčka OS možnosť zmeniť rozvrh
práce tak, aby mi boli prideľované veci v nižšom počte“, nebolo možné akceptovať.
Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03
a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne
obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by
mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým
účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy
ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci -
a teda vykonanie spravodlivosti - bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na
vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či
konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity
príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane
zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto
pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované
ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky súdu (I. ÚS 6/06).
Ústavný súd poukazuje tiež na to, že vzhľadom na ustanovenie § 18b ods. 1 zákona
o sídlach a obvodoch súdov otázku toho, či bolo porušené základné právo sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v okolnostiach danej veci, posudzoval postup
odovzdávajúceho Okresného súdu Topoľčany a nadobúdajúceho Okresného súdu
Partizánske ako celok so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami pre Okresný súd
Partizánske, vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
vo veci bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk,
ktoré zdôvodnil najmä tým, že „spôsobenými prieťahmi v súdnom konaní znemožnil mi
okresný súd vymoženie práva v primeranej časovej lehote, spôsobil mi tak ďalšie škody
peňažného, materiálneho i nemateriálneho charakteru, nehovoriac už o negatívnom dopade
na moje silno poškodené zdravie vyvolávaním psychických traumat zo zdĺhavého konania“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práva sťažovateľa, ako aj na jeho nesúčinnostné správanie
v určitom štádiu konania považuje za odôvodnené v sume 1 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za
dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 21. júla 2008 a písomné
stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 25. augusta 2008). Za dva úkony vykonané
v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 €
(v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa
predstavujú celkovú sumu 223,46 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 a 5 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2009