Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 574/2020
PDF · 123.88 KB
No categories available
II. ÚS 574/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne
Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej
spoločnosti DRKL s. r. o., Píniová 9, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom
Potomom, POTOMA & Co. s. r. o., Panenská 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom
pod sp. zn. 44 C 351/2015 v období od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 341/2018 zo 14. novembra 2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti DRKL s. r. o. o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra
2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti DRKL s. r. o., Píniová 9, Bratislava
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 44 C 351/2015 (ďalej len „napadnuté konanie“)
v období od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 341/2018 zo 14. novembra 2018.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobcovia sa v napadnutom konaní
svojím žalobným návrhom domáhajú nároku na zaplatenie sumy vo výške 16 999,52 €
od sťažovateľky ako žalovanej z titulu nákladov potrebných na odstránenie vád v žalobe
špecifikovanej nehnuteľnosti. V napadnutom konaní nebolo do dňa podania sťažnosti
ústavnému súdu meritórne rozhodnuté aj napriek tomu, že ústavný súd spomínaným
nálezom v bode I už raz rozhodol o porušení označených práv sťažovateľky, prikázal
okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej
požadované finančné zadosťučinenie v sume 500 € a úhradu trov konania.
3. Sťažovateľka popísala opätovne podrobne doterajší priebeh napadnutého konania
od podania žalobného návrhu a tvrdí, že okresný súd nekoná v jej veci riadne a efektívne,
čím porušuje jej označené práva. Okresný súd priznal v roku 2020, že jej sťažnosť
na prieťahy adresovaná predsedovi v auguste 2020 je dôvodná. Okrem dvoch pojednávaní,
ktoré boli odročené pre účely dosiahnutia možnej mimosúdnej dohody medzi sporovými
stranami, okresný súd nesprávne nariadil doplnenie znaleckého dokazovania bez
dostatočného vymedzenia konkrétnych otázok pre znalca.
4. Vec tak nie je rozhodnutá v prvom stupni ani po 5 rokoch od začatia konania (máj
2015) a tak skoro zrejme ani nebude rozhodnutá, hoci sťažovateľka poskytla dostatočné
záruky na zaplatenie požadovanej sumy, a navyše okresný súd jej neodkladným opatrením
zakázal disponovať s nehnuteľnosťou v hodnote viac ako 100 000 €. Sťažovateľka sa preto
opätovne domáha, aby ústavný súd vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil
jej označené práva v bode I, prikázal mu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej
finančné zadosťučinenie 10 000 € a trovy konania.
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak.
10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu
v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré
označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým
postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,
ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,
ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03,
IV. ÚS 16/04, II. ÚS 20/05, II. ÚS 98/06).
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
12. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade sa sťažovateľka obrátila na ústavný
súd s ústavnou sťažnosťou na prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn.
44 C 351/2015 v období od právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 341/2018
zo 14. novembra 2018, v ktorom ústavný súd konštatoval prieťahy v označenom konaní,
s prevažne tými istými a opakujúcimi argumentmi, ktoré už boli predmetom skúmania
ústavným súdom v tomto náleze, a iba okrajovo pridala k tomu aj nové dôvody, ktoré sú
uvedené v bode 3 a 4 tohto uznesenia. V súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu
(II. ÚS 252/05, II. ÚS 418/06, III. ÚS 73/08) však v konaní pred ústavným súdom nemôže
byť opätovne predmetom posudzovania také konanie okresného súdu, ktoré už bolo raz
preskúmané nálezom ústavného súdu.
13. S prihliadnutím na uvedené v bode 12, vychádzajúc aj z ústavnej sťažnosti
a vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu, ústavný súd zistil, že v období od vydania
nálezu okresný súd dvakrát odročil pojednávanie (11. decembra 2018 a 3. septembra 2019)
pre účely dosiahnutia možnej mimosúdnej dohody medzi sporovým stranami, aby sa mohol
spor skončil zmierlivo. Okrem toho okresný súd uznesením z 29. apríla 2019 zrušil
nariadené neodkladné (predbežné) opatrenie v časti týkajúcej sa zákazu prenajať alebo
prenechať do užívania nehnuteľnosť, t. j. zákaz nakladať s nehnuteľnosťou vo vlastníctve
sťažovateľky, a ďalším uznesením z 3. septembra 2019 pripustil zmenu žalobného návrhu
žalobcov z pôvodnej sumy 16 999,99 € na sumu 19 022,52 €. Napokon 12. februára 2020
okresný súd vyzval žalobcov, aby mu oznámili konkrétne otázky pre znalca pre účely
vykonania doplnenia znaleckého dokazovania v predmetnom konaní a následne bez týchto
otázok uznesením zo 7. júla 2020 nariadil doplnenie znaleckého dokazovania, hoci
žalobcovia žiadnym spôsobom nevymedzili otázky na znalca, čo považuje za nesprávny
postup okresného súdu.
14. Ústavný súd v danej veci skúmal, či existuje reálna možnosť vyslovenia
porušenia označeného základného práva sťažovateľky, posudzujúc však iba obdobie
od vydania nálezu ústavného súdu v označenom konaní.
15. Ústavný súd poukazuje pritom aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých
opakovanie vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov
sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Z judikatúry
ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 147/04,
IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.
I. ÚS 17/01, IV. ÚS 221/05, I. ÚS 455/2014).
16. Vzhľadom na zistené skutočnosti v bode 13 ústavný súd dospel k záveru, že
uvedený postup okresného súdu nesignalizuje v súčasnosti možnosť vyslovenia
namietaného porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie
konanie.
17. Ústavnú sťažnosť navyše sťažovateľka podala iba 2 mesiace po odpovedi
podpredsedníčky okresného súdu z 11. septembra 2020, ktorá prijala opatrenia na priebežné
sledovanie veci a ďalšie konanie okresného súdu bez zbytočných prieťahov. Je síce
pravdou, že od 3. septembra 2019 naozaj nebol v tejto veci vykonaný žiadny relevantný
procesný úkon viac ako 5 mesiacov, ale len táto skutočnosť nemôže ovplyvniť právny názor
ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti, pretože konanie pred
okresným súdom po náleze ústavného súdu netrvalo neprimerane dlho (jeden rok a desať
mesiacov) a okresný súd, ako už bolo prezentované, nebol dlhšiu dobu a opakovane
nečinný.
18. Ústavný súd v závere považuje dosiaľ poskytnutú ochranu sťažovateľke
uvedeným nálezom za dostatočnú, a preto odmietol jej ústavnú sťažnosť pre jej zjavnú
neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde (obdobne m. m. napr.
III. ÚS 181/06, II. ÚS 18/07, II. ÚS 60/07, III. ÚS 254/07), keďže bola v danom prípade
ústavnému súdu podaná predčasne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu