Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 574/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti DRKL s. r. o., Píniová 9, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom

Potomom, POTOMA & Co. s. r. o., Panenská 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. v období od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo 14. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti DRKL s. r. o. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti DRKL s. r. o., Píniová 9, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“)

v období od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 14. novembra 2018.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobcovia sa v napadnutom konaní

svojím žalobným návrhom domáhajú nároku na zaplatenie sumy vo výške 16 999,52 €

od sťažovateľky ako žalovanej z titulu nákladov potrebných na odstránenie vád v žalobe

špecifikovanej nehnuteľnosti. V napadnutom konaní nebolo do dňa podania sťažnosti

ústavnému súdu meritórne rozhodnuté aj napriek tomu, že ústavný súd spomínaným

nálezom v bode I už raz rozhodol o porušení označených práv sťažovateľky, prikázal

okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej

požadované finančné zadosťučinenie v sume 500 € a úhradu trov konania.

3. Sťažovateľka popísala opätovne podrobne doterajší priebeh napadnutého konania

od podania žalobného návrhu a tvrdí, že okresný súd nekoná v jej veci riadne a efektívne,

čím porušuje jej označené práva. Okresný súd priznal v roku 2020, že jej sťažnosť

na prieťahy adresovaná predsedovi v auguste 2020 je dôvodná. Okrem dvoch pojednávaní,

ktoré boli odročené pre účely dosiahnutia možnej mimosúdnej dohody medzi sporovými

stranami, okresný súd nesprávne nariadil doplnenie znaleckého dokazovania bez

dostatočného vymedzenia konkrétnych otázok pre znalca.

4. Vec tak nie je rozhodnutá v prvom stupni ani po 5 rokoch od začatia konania (máj

2015) a tak skoro zrejme ani nebude rozhodnutá, hoci sťažovateľka poskytla dostatočné

záruky na zaplatenie požadovanej sumy, a navyše okresný súd jej neodkladným opatrením

zakázal disponovať s nehnuteľnosťou v hodnote viac ako 100 000 €. Sťažovateľka sa preto

opätovne domáha, aby ústavný súd vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil

jej označené práva v bode I, prikázal mu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej

finančné zadosťučinenie 10 000 € a trovy konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , ).

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

12. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade sa sťažovateľka obrátila na ústavný

súd s ústavnou sťažnosťou na prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn.

v období od právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

zo 14. novembra 2018, v ktorom ústavný súd konštatoval prieťahy v označenom konaní,

s prevažne tými istými a opakujúcimi argumentmi, ktoré už boli predmetom skúmania

ústavným súdom v tomto náleze, a iba okrajovo pridala k tomu aj nové dôvody, ktoré sú

uvedené v bode 3 a 4 tohto uznesenia. V súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu

(, , ) však v konaní pred ústavným súdom nemôže

byť opätovne predmetom posudzovania také konanie okresného súdu, ktoré už bolo raz

preskúmané nálezom ústavného súdu.

13. S prihliadnutím na uvedené v bode 12, vychádzajúc aj z ústavnej sťažnosti

a vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu, ústavný súd zistil, že v období od vydania

nálezu okresný súd dvakrát odročil pojednávanie (11. decembra 2018 a 3. septembra 2019)

pre účely dosiahnutia možnej mimosúdnej dohody medzi sporovým stranami, aby sa mohol

spor skončil zmierlivo. Okrem toho okresný súd uznesením z 29. apríla 2019 zrušil

nariadené neodkladné (predbežné) opatrenie v časti týkajúcej sa zákazu prenajať alebo

prenechať do užívania nehnuteľnosť, t. j. zákaz nakladať s nehnuteľnosťou vo vlastníctve

sťažovateľky, a ďalším uznesením z 3. septembra 2019 pripustil zmenu žalobného návrhu

žalobcov z pôvodnej sumy 16 999,99 € na sumu 19 022,52 €. Napokon 12. februára 2020

okresný súd vyzval žalobcov, aby mu oznámili konkrétne otázky pre znalca pre účely

vykonania doplnenia znaleckého dokazovania v predmetnom konaní a následne bez týchto

otázok uznesením zo 7. júla 2020 nariadil doplnenie znaleckého dokazovania, hoci

žalobcovia žiadnym spôsobom nevymedzili otázky na znalca, čo považuje za nesprávny

postup okresného súdu.

14. Ústavný súd v danej veci skúmal, či existuje reálna možnosť vyslovenia

porušenia označeného základného práva sťažovateľky, posudzujúc však iba obdobie

od vydania nálezu ústavného súdu v označenom konaní.

15. Ústavný súd poukazuje pritom aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých

opakovanie vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov

sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa “ (, ). Z judikatúry

ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (, , , ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , ).

16. Vzhľadom na zistené skutočnosti v bode 13 ústavný súd dospel k záveru, že

uvedený postup okresného súdu nesignalizuje v súčasnosti možnosť vyslovenia

namietaného porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie.

17. Ústavnú sťažnosť navyše sťažovateľka podala iba 2 mesiace po odpovedi

podpredsedníčky okresného súdu z 11. septembra 2020, ktorá prijala opatrenia na priebežné

sledovanie veci a ďalšie konanie okresného súdu bez zbytočných prieťahov. Je síce

pravdou, že od 3. septembra 2019 naozaj nebol v tejto veci vykonaný žiadny relevantný

procesný úkon viac ako 5 mesiacov, ale len táto skutočnosť nemôže ovplyvniť právny názor

ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti, pretože konanie pred

okresným súdom po náleze ústavného súdu netrvalo neprimerane dlho (jeden rok a desať

mesiacov) a okresný súd, ako už bolo prezentované, nebol dlhšiu dobu a opakovane

nečinný.

18. Ústavný súd v závere považuje dosiaľ poskytnutú ochranu sťažovateľke

uvedeným nálezom za dostatočnú, a preto odmietol jej ústavnú sťažnosť pre jej zjavnú

neopodstatnenosť podľa (obdobne m. m. napr.

, , , ), keďže bola v danom prípade

ústavnému súdu podaná predčasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu