Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 594/2012
PDF · 170.56 KB
No categories available
III. ÚS 594/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. M., P., zastúpeného advokátkou JUDr. S. B.,
A., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v
konaní vedenom pod sp. zn. 5 P 240/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. V. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra
2012 doručená sťažnosť Mgr. V. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 P 240/2011.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že okresný súd „vo veci starostlivosti
súdu o maloletého V. M., nar... doposiaľ právoplatne nerozhodol a v tomto konaní je
napriek sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní dlhodobo nečinný a nekoná bez
zbytočných prieťahov...
Sťažovateľ podal návrh na začatie konania, na úpravu práv povinností k mal. V. M...
dňa 07. 09. 2011 a do dnešného dňa nie je toto opatrovanské konanie právoplatne
skončené. V uvedenom konaní dokonca nebola do dnešného dňa ani vypočutá matka
maloletého dieťaťa ako účastníčka konania...“.
Uznesením z 19. januára 2012 okresný súd ustanovil znalca „z odboru klinická
psychológia detí, avšak znalec do dnešného dna znalecký posudok nepodal, dokonca nás
účastníkov konania a ani maloleté dieťa nevyšetril“.
Za závažné pochybenie sťažovateľ považuje to, že po ustanovení znalca okresný súd
nevykonáva žiadne dokazovanie napriek tomu, že navrhol výsluch svedkov a psychologické
vyšetrenie matky.
Vzhľadom na to, že okresný súd „nebol schopný opatrovanskú vec riadne prejednať
a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov, podal sťažovateľ dňa 30. 05. 2012 predsedníčke
Okresného súdu... sťažnosť na prieťahy“ a 27. septembra 2012 podal opakovanú sťažnosť
a až po nej okresný súd 10. októbra 2012 zisťoval u ustanoveného znalca, „v akom štádiu
sa nachádza vypracovanie znaleckého posudku“.
Sťažovateľ poukazuje na to, že za štrnásť mesiacov doterajšieho trvania konania
okresný súd pre účely zistenia skutkového stavu vypočul len sťažovateľa ako otca
maloletého dieťaťa a ustanovil znalca a žiadne iné dôkazy smerujúce k objasneniu podstaty
veci a k rozhodnutiu (až na formálne žiadosti a správy) okresný súd nevykonal.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo Mgr. V. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... ako aj jeho základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy... postupom Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 P/240/2011 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn.
5 P/240/2011 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Mgr. V. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- EUR...,
ktoré je Okresný súd Nové Mesto nad Váhom povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mgr. V. M. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 EUR...,
ktorú je Okresný súd Nové Mesto nad Váhom povinný vyplatiť na účet jeho právnej
zástupkyni JUDr. S. B. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom
všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa
smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 P 240/2011,
v ktorom došlo podľa jeho názoru k zbytočným prieťahom, čím malo dôjsť aj k porušeniu
jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
môže podľa štandardnej judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto
základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska
jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch
(IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).
Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z informácií okresného súdu zistil,
že konanie vedené pod sp. zn. 5 P/240/2011 začalo na základe návrhu sťažovateľa
na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu 7. septembra 2011, ktorého súčasťou bol
návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pričom okresný súd o tomto návrhu rozhodol
už 8. septembra 2011.
Dňa 30. novembra 2011 sa konalo pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila matka
dieťaťa a jej právna zástupkyňa. Pojednávanie okresný súd odročil z dôvodu prípadnej
dohody rodičov o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, ale aj na účel vykonania
ďalšieho dokazovania.
Dňa 9. decembra 2011 sťažovateľ podal ďalší návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým žiadal odovzdať maloleté dieťa do svojej starostlivosti. O tomto návrhu
okresný súd rozhodol 14. decembra 2011.
Ďalšie pojednávanie 19. januára 2012 bolo odročené na neurčito pre účely vykonania
znaleckého dokazovania znalcom z odboru detskej klinickej psychológie.
Dňa 13. marca 2012 okresný súd rozhodol o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny N. z 9. februára 2012 na zmenu kolízneho opatrovníka.
Dňa 2. marca 2012 podala matka odvolanie proti uzneseniu o povinnosti zložiť
preddavok na trovy znaleckého dokazovania a súčasne aj námietku voči osobe znalca.
O námietke okresný súd rozhodol uznesením z 13. marca 2012 tak, že nevylúčil znalca
z konania. Matka dieťaťa podala proti uzneseniu o nevylúčení znalca odvolanie a spis bol
3. mája 2012 zaslaný Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“), ktorý
o odvolaní rozhodol 24. mája 2012 a spis vrátil okresnému súdu 4. júna 2012.
Dňa 29. júna 2012 podala matka dieťaťa dva návrhy na nariadenie predbežného
opatrenia, a to na odovzdanie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a na zákaz styku
sťažovateľa s dieťaťom. O prvom návrhu okresný súd rozhodol hneď v deň podania návrhu,
teda 29. júna 2012.
Dňa 2. júla 2012 podala matka ďalší návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
a to na dočasné zverenie mal. dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. O tomto návrhu súd
rozhodol 3. júla 2012. Dňa 4. júla 2012 bol spis zaslaný znalcovi s upovedomením,
že na okresnom súde prebieha samostatné konanie týkajúce sa úpravy styku s mal. dieťaťom
vedené pod sp. zn. 5 P/360/2011, v ktorom je nariadené pojednávanie na 18. júl 2012 a spis
bude znalcovi zaslaný po tomto pojednávaní. Uvedený spis bol znalcovi odoslaný 30. júla
2012.
Dňa 10. júla 2012 okresný súd rozhodol o druhom návrhu matky na nariadenie
predbežného opatrenia (zákaz styku) z 29. júna 2012.
Dňa 27. júla 2012 podal sťažovateľ proti uzneseniam o nariadení predbežného
opatrenia (odovzdanie mal. dieťaťa matke) a o dočasnom zverení dieťaťa do starostlivosti
matky odvolanie, 30. júla 2012 podal návrh na doplnenie dokazovania, 8. augusta 2012
vyjadrenie k veci a ďalší návrh na doplnenie dokazovania.
Dňa 15. augusta 2012 podala matka dieťaťa odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí
jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (zákaz styku otca s mal. dieťaťom).
Spis bol doručený krajskému súdu 16. augusta 2012 a krajský súd rozhodol
o odvolaniach sťažovateľa 17. augusta 2012 a o odvolaní matky proti uzneseniu o
zamietnutí jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol 14. septembra 2012.
Okresný súd 10. októbra 2012 zisťoval u ustanoveného znalca, v akom štádiu sa
nachádza vypracovanie znaleckého posudku. Znalec 11. októbra 2012 okresnému súdu
oznámil, že má plánované vyšetrenie účastníkov konania, ale upozornil na to, že doteraz
nedošlo k vyšetreniu, pretože matka dieťaťa spočiatku trvala na vyšetrení v N., potom bol
znalec pracovne zaneprázdnený a následne matka dieťaťa oznámila, že dieťa sa podrobí
viacerým lekárskym vyšetreniam.
Z opísaného priebehu konania vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní
priebežne koná a z úkonov okresného súdu ústavný súd nezistil dlhodobejšie obdobia
nečinnosti. Je síce pravdou, že konanie pred okresným súdom trvá 14 mesiacov a znalecké
dokazovanie nie je ešte skončené, hoci znalec bol pribratý do konania ešte 19. januára 2012,
čo možno čiastočne pripísať na vrub okresnému súdu, ale v okolnostiach danej veci
nemožno hovoriť o takej neefektívnej práci okresného súdu (čo potvrdila vo svojich
vyjadreniach aj predsedníčka okresného súdu k sťažnostiam sťažovateľa na prieťahy
v konaní), ktorá by mala mať za následok aj sťažovateľom namietané porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Svedčí o tom aj to, že okresný súd o viacerých návrhoch na nariadenie predbežného
opatrenia podaných zo strany oboch rodičov maloletého dieťaťa rozhodol okamžite, niekedy
aj v deň podania návrhu, a pritom priebeh konania ovplyvnilo podstatným spôsobom aj to,
že okresný súd sa musel vysporiadať aj s námietkou zaujatosti sudkyne, znalca, kolízneho
opatrovníka a podobne.
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý prípadne zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr.
II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter
postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, spravidla návrh
odmietol ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
Ústavný súd konštatuje, že zistené skutočnosti neindikujú podľa jeho názoru takú
príčinnú súvislosť medzi postupom okresného súdu a namietaným porušením základného
práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne napr. III. ÚS 65/2011,
I. ÚS 136/2011), resp. jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by signalizovala
možnosť vysloviť porušenie označených práv sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie
konanie.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd nad rámec uvedeného dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku
veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nič nebráni tomu,
aby v prípade, ak okresný súd v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne
najmä vo vzťahu ku neskončeniu znaleckého dokazovania, prípadne nevydaniu rozhodnutia
vo veci samej, sťažovateľ môže zvážiť možnosť opätovného podania sťažnosti podľa čl.
127 ods. 1 ústavy.
2. Sťažovateľ v sťažnosti namieta tiež porušenie svojho základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré však vidí iba v tom, že okresný súd
dosiaľ vo veci právoplatne nerozhodol, je dlhodobo nečinný a v konaní sa vyskytli zbytočné
prieťahy.
Keďže ústavný súd nezistil úplnú nečinnosť alebo takú neefektívnu činnosť
okresného súdu, ktorá by potvrdila v celom rozsahu námietky sťažovateľa namietajúceho
porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd súčasne konštatuje, že nezistil ani žiadnu príčinnú súvislosť medzi
napadnutým postupom okresného súdu a namietaným porušením základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, preto aj v tejto časti jeho sťažnosť
odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2012