Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 594/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. M., P., zastúpeného advokátkou JUDr. S. B.,

A., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa , základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v

konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. V. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra

2012 doručená sťažnosť Mgr. V. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že okresný súd „vo veci starostlivosti

súdu o maloletého V. M., nar... doposiaľ právoplatne nerozhodol a v tomto konaní je

napriek sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní dlhodobo nečinný a nekoná bez

zbytočných prieťahov...

Sťažovateľ podal návrh na začatie konania, na úpravu práv povinností k mal. V. M...

dňa 07. 09. 2011 a do dnešného dňa nie je toto opatrovanské konanie právoplatne

skončené. V uvedenom konaní dokonca nebola do dnešného dňa ani vypočutá matka

maloletého dieťaťa ako účastníčka konania...“.

Uznesením z 19. januára 2012 okresný súd ustanovil znalca „z odboru klinická

psychológia detí, avšak znalec do dnešného dna znalecký posudok nepodal, dokonca nás

účastníkov konania a ani maloleté dieťa nevyšetril“.

Za závažné pochybenie sťažovateľ považuje to, že po ustanovení znalca okresný súd

nevykonáva žiadne dokazovanie napriek tomu, že navrhol výsluch svedkov a psychologické

vyšetrenie matky.

Vzhľadom na to, že okresný súd „nebol schopný opatrovanskú vec riadne prejednať

a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov, podal sťažovateľ dňa 30. 05. 2012 predsedníčke

Okresného súdu... sťažnosť na prieťahy“ a 27. septembra 2012 podal opakovanú sťažnosť

a až po nej okresný súd 10. októbra 2012 zisťoval u ustanoveného znalca, „v akom štádiu

sa nachádza vypracovanie znaleckého posudku“.

Sťažovateľ poukazuje na to, že za štrnásť mesiacov doterajšieho trvania konania

okresný súd pre účely zistenia skutkového stavu vypočul len sťažovateľa ako otca

maloletého dieťaťa a ustanovil znalca a žiadne iné dôkazy smerujúce k objasneniu podstaty

veci a k rozhodnutiu (až na formálne žiadosti a správy) okresný súd nevykonal.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Mgr. V. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v ... a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... ako aj jeho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu zaručené v ... postupom Okresného súdu Nové Mesto

nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. V. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- EUR...,

ktoré je Okresný súd Nové Mesto nad Váhom povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. V. M. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 EUR...,

ktorú je Okresný súd Nové Mesto nad Váhom povinný vyplatiť na účet jeho právnej

zástupkyni JUDr. S. B. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa

smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

v ktorom došlo podľa jeho názoru k zbytočným prieťahom, čím malo dôjsť aj k porušeniu

jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

môže podľa štandardnej judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto

základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska

jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch

(, ).

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z informácií okresného súdu zistil,

že konanie vedené pod sp. zn. začalo na základe návrhu sťažovateľa

na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu 7. septembra 2011, ktorého súčasťou bol

návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pričom okresný súd o tomto návrhu rozhodol

už 8. septembra 2011.

Dňa 30. novembra 2011 sa konalo pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila matka

dieťaťa a jej právna zástupkyňa. Pojednávanie okresný súd odročil z dôvodu prípadnej

dohody rodičov o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, ale aj na účel vykonania

ďalšieho dokazovania.

Dňa 9. decembra 2011 sťažovateľ podal ďalší návrh na nariadenie predbežného

opatrenia, ktorým žiadal odovzdať maloleté dieťa do svojej starostlivosti. O tomto návrhu

okresný súd rozhodol 14. decembra 2011.

Ďalšie pojednávanie 19. januára 2012 bolo odročené na neurčito pre účely vykonania

znaleckého dokazovania znalcom z odboru detskej klinickej psychológie.

Dňa 13. marca 2012 okresný súd rozhodol o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny N. z 9. februára 2012 na zmenu kolízneho opatrovníka.

Dňa 2. marca 2012 podala matka odvolanie proti uzneseniu o povinnosti zložiť

preddavok na trovy znaleckého dokazovania a súčasne aj námietku voči osobe znalca.

O námietke okresný súd rozhodol uznesením z 13. marca 2012 tak, že nevylúčil znalca

z konania. Matka dieťaťa podala proti uzneseniu o nevylúčení znalca odvolanie a spis bol

3. mája 2012 zaslaný Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“), ktorý

o odvolaní rozhodol 24. mája 2012 a spis vrátil okresnému súdu 4. júna 2012.

Dňa 29. júna 2012 podala matka dieťaťa dva návrhy na nariadenie predbežného

opatrenia, a to na odovzdanie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a na zákaz styku

sťažovateľa s dieťaťom. O prvom návrhu okresný súd rozhodol hneď v deň podania návrhu,

teda 29. júna 2012.

Dňa 2. júla 2012 podala matka ďalší návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

a to na dočasné zverenie mal. dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. O tomto návrhu súd

rozhodol 3. júla 2012. Dňa 4. júla 2012 bol spis zaslaný znalcovi s upovedomením,

že na okresnom súde prebieha samostatné konanie týkajúce sa úpravy styku s mal. dieťaťom

vedené pod sp. zn. , v ktorom je nariadené pojednávanie na 18. júl 2012 a spis

bude znalcovi zaslaný po tomto pojednávaní. Uvedený spis bol znalcovi odoslaný 30. júla

2012.

Dňa 10. júla 2012 okresný súd rozhodol o druhom návrhu matky na nariadenie

predbežného opatrenia (zákaz styku) z 29. júna 2012.

Dňa 27. júla 2012 podal sťažovateľ proti uzneseniam o nariadení predbežného

opatrenia (odovzdanie mal. dieťaťa matke) a o dočasnom zverení dieťaťa do starostlivosti

matky odvolanie, 30. júla 2012 podal návrh na doplnenie dokazovania, 8. augusta 2012

vyjadrenie k veci a ďalší návrh na doplnenie dokazovania.

Dňa 15. augusta 2012 podala matka dieťaťa odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí

jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (zákaz styku otca s mal. dieťaťom).

Spis bol doručený krajskému súdu 16. augusta 2012 a krajský súd rozhodol

o odvolaniach sťažovateľa 17. augusta 2012 a o odvolaní matky proti uzneseniu o

zamietnutí jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol 14. septembra 2012.

Okresný súd 10. októbra 2012 zisťoval u ustanoveného znalca, v akom štádiu sa

nachádza vypracovanie znaleckého posudku. Znalec 11. októbra 2012 okresnému súdu

oznámil, že má plánované vyšetrenie účastníkov konania, ale upozornil na to, že doteraz

nedošlo k vyšetreniu, pretože matka dieťaťa spočiatku trvala na vyšetrení v N., potom bol

znalec pracovne zaneprázdnený a následne matka dieťaťa oznámila, že dieťa sa podrobí

viacerým lekárskym vyšetreniam.

Z opísaného priebehu konania vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní

priebežne koná a z úkonov okresného súdu ústavný súd nezistil dlhodobejšie obdobia

nečinnosti. Je síce pravdou, že konanie pred okresným súdom trvá 14 mesiacov a znalecké

dokazovanie nie je ešte skončené, hoci znalec bol pribratý do konania ešte 19. januára 2012,

čo možno čiastočne pripísať na vrub okresnému súdu, ale v okolnostiach danej veci

nemožno hovoriť o takej neefektívnej práci okresného súdu (čo potvrdila vo svojich

vyjadreniach aj predsedníčka okresného súdu k sťažnostiam sťažovateľa na prieťahy

v konaní), ktorá by mala mať za následok aj sťažovateľom namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Svedčí o tom aj to, že okresný súd o viacerých návrhoch na nariadenie predbežného

opatrenia podaných zo strany oboch rodičov maloletého dieťaťa rozhodol okamžite, niekedy

aj v deň podania návrhu, a pritom priebeh konania ovplyvnilo podstatným spôsobom aj to,

že okresný súd sa musel vysporiadať aj s námietkou zaujatosti sudkyne, znalca, kolízneho

opatrovníka a podobne.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý prípadne zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr.

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , spravidla návrh

odmietol ako zjavne neopodstatnený (, , ).

Ústavný súd konštatuje, že zistené skutočnosti neindikujú podľa jeho názoru takú

príčinnú súvislosť medzi postupom okresného súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľa podľa (obdobne napr. ,

), resp. jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by signalizovala

možnosť vysloviť porušenie označených práv sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec uvedeného dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku

veci rozhodnutej v zmysle , a preto nič nebráni tomu,

aby v prípade, ak okresný súd v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne

najmä vo vzťahu ku neskončeniu znaleckého dokazovania, prípadne nevydaniu rozhodnutia

vo veci samej, sťažovateľ môže zvážiť možnosť opätovného podania sťažnosti podľa čl.

127 ods. 1 .

2. Sťažovateľ v sťažnosti namieta tiež porušenie svojho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa , ktoré však vidí iba v tom, že okresný súd

dosiaľ vo veci právoplatne nerozhodol, je dlhodobo nečinný a v konaní sa vyskytli zbytočné

prieťahy.

Keďže ústavný súd nezistil úplnú nečinnosť alebo takú neefektívnu činnosť

okresného súdu, ktorá by potvrdila v celom rozsahu námietky sťažovateľa namietajúceho

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd súčasne konštatuje, že nezistil ani žiadnu príčinnú súvislosť medzi

napadnutým postupom okresného súdu a namietaným porušením základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa , preto aj v tejto časti jeho sťažnosť

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012