Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 125/2013
PDF · 130.33 KB
No categories available
I. ÚS 125/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Z. B., P., zastúpenej advokátom JUDr. J. P., D., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 82/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Z. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. februára
2013 doručená sťažnosť Z. B., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom
JUDr. J. P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 82/2006.
Právny zástupca sťažovateľky v sťažnosti uviedol: „Sťažovateľka vystupuje v pozícii
žalovanej už od roku 2006 v konaní o zaplatenie sumy 77.433,88,- € s prísl. vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/82/06. V súvislosti s podanou žalobou o zaplatenie
predmetnej sumy bolo uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 17 C 224/05-13 nariadené
predbežné opatrenie, ktorým sa zakazuje odporkyni scudziť vlastnícke právo alebo inak
disponovať s nehnuteľnosťami...
Následne bol uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 7C 82/2006-93 zo dňa 19. 12.
2007 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov č. k. 10Co 13/2008-102 odmietnutý
návrh na zrušenie predbežného opatrenia, ktoré znemožňuje sťažovateľke, ako vlastníčke
nehnuteľností zapísaných na LV č. 114 k. ú. Ď., týmito akýmkoľvek spôsobom disponovať.
Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 7C/82/2006-200 zo dňa 27. 12. 2010 odvolal
znalca z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo PhDr. D. G., bytom P., ul... a pribral
znaleckú organizáciu z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo Ústav súdneho
inžinierstva Ž., sídlom Ž., ul..., detašované pracovisko... B., ul..., ktorý má po preštudovaní
spisového materiálu porovnať uznanie dlhu zo dňa 13. 12. 2000 podpísané podľa žalobcov
nebohým M. B., zomrelým dňa... a odpovedať, či predmetné uznanie dlhu bolo vlastnoručne
napísané a podpísané nebohým M. B.
Od zadania úlohy znaleckej organizácií až do napísania sťažnosti uplynulo viac
ako 2 roky a znalecká organizácia aj napriek viacerým telefonickým aj písomným
urgenciám zo strany sťažovateľky/žalovanej nesplnila svoju povinnosť a to aj napriek tomu,
že žalovaná poskytla potrebnú súčinnosť...
Žalovaná podala dňa 16. 11. 2012 predsedníčke Okresného súdu Prešov JUDr. I. M.
sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 7C/82/2006 v ktorej žiada prešetrenie postupu
a prijatie opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Žalovanej bola doručená
odpoveď predsedníčky na vyššie uvedenú sťažnosť zo dňa 19. 12. 2012...“
Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby o jej sťažnosti takto rozhodol:
„1/ Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/82/2006 porušil základné
právo sťažovateľky, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy SR.
2/ Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/82/2006 sa prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3/ Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000,- €
(slovom: dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť sťažovateľke na účet
právneho zástupcu.“
Z priloženej dokumentácie ústavný súd zistil, že do spisu bolo založené upozornenie
predsedníčky okresného súdu o povinnosti plynule konať vo veci s následnou kontrolou
spisu každé 3 mesiace.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
V prípade namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná
predsedovi príslušného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 16. novembra 2012
sťažnosť na prieťahy predsedníčke okresného súdu, ktorá jej v odpovedi z 19. decembra
2012 oznámila, že predmetnú vec bude sledovať.
Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona
o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný
priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu
zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.
Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 7. februára 2013, t. j. necelé
dva mesiace po spísaní odpovede predsedníčky okresného súdu na sťažnosť sťažovateľky
podľa § 62 zákona o súdoch. Ústavný súd preto sťažnosť podanú okresnému súdu posúdil
iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť
mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu na prijatie
opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 306/04,
III. ÚS 78/05, III. ÚS 85/06).
Pokračujúca nečinnosť okresného súdu by mohla spôsobiť porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ale ústavný súd to v súčasnom období nemôže posúdiť.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky na základe
týchto zistení dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť
nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,
nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127
ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej
judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu dostatočný časový priestor
na prijatie opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného
jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. februára 2013